Vincentky si pripomenuli 50 rokov svätého povolania – Pod plášťom Panny Márie, Kráľovnej nebies

16. augusta 2021   Aktuality

Viaceré sestry Spoločnosti dcér kresťanskej lásky si pripomínajú 50. výročie svojho vstupu do komunity. Slovenská provincia Spoločnosti sestier kresťanskej lásky vznikla v roku 1922, pri zrode slovenskej provincie stáli sestra vizitátorka Agnela Paczeltová a provinciálny direktor P. Jozef Danielik, CM. Prvé domy vznikli v Trnave a Ladcoch. V 50. rokoch bol provinciálny zdroj v Ladcoch zrušený, sestry deportovali do pracovných táborov a väzníc, následne pôsobili v sociálnych ústavoch ako ošetrujúci personál. Zdalo sa, že bez dorastu Spoločnosť dcér kresťanskej lásky čoskoro zanikne.

K čiastočnému uvoľneniu pomerov prišlo po roku 1969, toto uvoľnenie trvalo pomerne krátko, do roku 1972. Vznikol nový provinciálny dom v Mendrike v Čechách, kde sa začala konať legálna formácia mladých sestier, ktorá však trvala len do roku 1972. Následne sa ďalšia možnosť legálnej formácie obnovila až po roku 1988.

Na Slovensku však existovali skupinky tajných sestier, ktoré pokračovali pôsobili v starobincoch a domovoch sociálnych služieb. Po páde komunizmu sa možnosť legálnej formácie obnovila v roku 1991 sestry zakúpili nový provinciálny dom v Nitre a od roku 1993 pôsobí opäť slovenská provincia Spoločnosti dcér kresťanskej lásky.

Sestry, ktoré prežili ako novicky ťažké obdobie rokov 1971 – 1989 si zaspomínali na obdobie náboženského prenasledovania a neslobody, ktoré síce nebolo už až tak kruté ako v 50. rokoch, znamenalo však značné obmedzenie náboženského života. Sestry si spomínali na svoj noviciát, formáciu, ktorú viedol v prvom rade otec Hutyra, sestry v tom čase viedla sestra Cherubína. Všetky sestry spomínali ako ich oslovila skutočnosť, že pokiaľ väčšina sestier slúžila biednym a opusteným v charitatívnych domovoch a starobincoch z lásky k Ježišovi, tak u Vincentiek bolo zrejmé, že v človeku o ktorého sa starajú, vidia v prvom rade Ježiša Krista.

Svätý Vincent vždy hovoril, že chudobní a chorí sú našimi pánmi a učiteľmi. Učia nenáročnosti, trpezlivosti v znášaní choroby a odovzdanosti do Božej vôle. Aj keď bola starostlivosť o starých, chorých a opustených nesmierne ťažká, všetky sestry spomínajú, že by svoj život nemenili. Takisto uviedli, že staršie sestry ich viedli aj k tomu, aby poskytovali základnú duchovnú službu svojim klientom a okoliu. V čase normalizácie „socialistickej spoločnosti“ plno ľudí žilo vzdialene od Boha, mali elementárne nedostatky vo viere a morálke, sestry boli prvou inštanciou, ktorá sa snažila citlivo priviesť ku kňazovi a cez neho k Bohu.

Sestry s láskou spomínali na roky v komunite i na ťažké obdobie formácie v posledných dvoch dekádach existencie socialistickej spoločnosti. V krízových situáciach odporúčajú modlitbu k Pánu Bohu, Panne Márii, čítanie Biblie a radosť z pozitívnych maličkostí, o ktoré nikdy nie je núdza.

BK

Zdroj: vincentky.sk

PDF (formát pre tlač)