Za inžinierom Júliusom Binderom, hlavným projektantom Gabčíkova a držiteľom pápežského Rádu sv. Gregora Veľkého

28. júla 2021   Aktuality

Včera, 27. júla, zomrel vo veku nedožitých 90 rokov otec Gabčíkova, inžinier Július Binder. Dnes už je vodné dielo pevnou súčasťou našich životov a pýchou Slovenskej republiky. Už je zabudnutým faktom ako ťažko sa celý projekt realizoval, aké až bizarné politické a geopolitické javy ho sprevádzali. Za Gabčíkovo – ktoré nám denne prináša toľko úžitku v podobe regulovania vodného toku Dunaja, či vlastnej výroby elektrickej energie – bolo treba húževnato bojovať. A keďže politici dávali od celej stavby ruky preč, aby nenahnevali Čechov, Maďarov a kto vie koho ešte, celá zodpovednosť za, na naše pomery, mohutný projekt zostávala na pleciach inžinierov a technikov – a hlavne ich vedúceho, pána profesora Júliusa Bindera.

Česi projekt podkopávali a predlžovali najvaic ako vedeli. Energetická sebestačnosť Slovenska, ktorú by vodené dielo prinieslo, im nebola po chuti. Maďari rovnako tak podrývali projekt aj keď z iného dôvodu – po území, na ktorom malo Gabčíkovo stáť, stále pokukovali a dúfali, že by ho mohli nejakým spôsobom získať. Mohutná slovenská investícia by by tieto oblasti ešte viac zabetónovala slovenskému ľudu. Ale najhorší zo všetkých nepriateľov sa zdali byť umelci a skupina ľudí, ktorú by sme dnes nazvali „bratislavskou kaviarňou“. Títo, platení/povzbudzovaní/podporovaní kto vie odkiaľ, burcovali vo svojich plátkoch a na obrazovkách televízií proti slovenskému národnému projektu.

Politici sami boli takí ustráchaní zo všetkých týchto pnutí, že sa tvárili, akoby o výstavbe vodného diela ani nevedeli. Ale občas sa aspoň istá podpora našla aj u nich. Napríklad vláda pod vedením Jána Čarnogurského (KDH) podporila „variant C“ projektu – čo bol takmer až rozhodujúci krok – aj keď, ako spomína pán profesor Binder, „neurobili nič, aby sa zrealizoval“.

Bolo to 24. októbra, kedy práve inžinier Július Binder po ťažkej noci – kedy sa šírili poplašné správy o naštartovaných maďarských tankoch na opačnom brehu – rozhodol o spustení výstavby vodného diela. Inžinier dal osobne príkaz 80 tatrovkám aby „začali sypať hrádzu“. Žiadneho politického predstaviteľa nebolo na kilometre ďaleko. Vodné dielo Gabčíkovo  sa napokon podarilo postaviť za 250 dní, čo bol heroický výkon (väčšinou sa pri podobných projektoch rátalo s 3 až 4 rokmi). Tento až šialený časový harmonogram sa musel splniť kvôli maďarským požiadavkám, no maďarská strana napokon aj tak Gabčíkovo odsúdila.

Tretina výnosov z Gabčíkova dnes ide mimo SR a to kvôli rozhodnutiu vlády Mikuláša Dzurindu, ktorá v balíčku elektrární prenajala Talianom na 30 rokov aj  Gabčíkovo za tragicky nízkych 839 miliónov eur.

Profesor Binder dostal viacero vyznamenaní, väčšinou vysoké štátne vyznamenania SR, ale aj vyznamenanie od Maticke slovenskej, či mesta Banská Štiavnica. To najväčšie sa mu ale dostalo z rúk pápeža Jána Pavla II., ktorý mu rok pred svojou smrťou, v roku 2004, udelil Rytiersky rád sv. Gregora Veľkého za „svedectvo veriaceho katolíckeho laika“ ako aj za „celoživotné dielo“. Je to najvyššie cirkevné vyznamenanie, aké môže laik dostať.

Odpočívajte v pokoji, pán inžinier.

MG

Zdroj obrázku: TASR

PDF (formát pre tlač)