USA: Odstránili sochu generála Konfederácie, ktorého meno nosil Forrest Gump

24. júla 2021   Aktuality

Bidenovsko-floydovská epocha v USA nám prináša takmer každý deň správu o niektorých pozoruhodných sebabičujúcich záľubách bielych Američanov. Neustále si napríklad kľakajú mimo priestorov kostola, presúvajú sochy z jedného miesta na druhé alebo volajú do vlastného štátu komisiu OSN, aby prešetrila ich, údajne rasistický, systém.

Najnovšie je to odstránenie sochy generála Nathana Bedforda Forresta z budovy Kapitolu v štáte Tennessee, zapadajúce do stále populárnejšej hry – presúvaj sochu! Tejto hre sa dostalo štátneho a zákonného posvätenia, keď americká Snemovňa reprezentantov schválila 30. júna zákon o odstránení všetkých rasistických konfederačných sôch zo sídla Kongresu. Zákon nariaďuje identifikáciu a odstránenie všetkých sôch a búst, ktoré zobrazujú členov Konfederácie z verejného priestoru do 45 dní od prijatia rezolúcie.

Demokrat Steny Hoyer pred hlasovaním vyhlásil s pravým náboženským nadšením kňaza demokracie: „Tento posvätný priestor, tento chrám demokracie, bol poškvrňovaný príliš dlho.“ Čo dodať? Snáď len – Hallelujah!

Hra teda pokračuje a vzhľadom na časový limit 45 dní sa môžeme tešiť na ďalšie presúvanie sôch. Pred niekoľkými dňami odstránili v Charlottesville (štát Virgínia) dve sochy konfederačných generálov: Jacksona a Leeho, no a teraz došlo aj na Forresta. Ako dôvod odstránenia bol uvedený fakt, že generál Forrest obchodoval pred občianskou vojnou s otrokmi. S otrokmi však obchodovali a vlastnili ich takmer všetci zakladatelia USA, vrátane Jeffersona a Washingtona, takže prečo odstrániť práve generála Forresta?

Ako druhý argument pre odstránenie je uvádzaný fakt, že Forrest stál pri zrode organizácie Ku-Klux-Klan. V období po občianskej vojne však išlo o dobrovoľnícku organizáciu obranného charakteru. Tá mala chrániť Juh pred devastačnými následkami okupácie zo strany unionistického Severu, ktorá sa prejavila chaosom, nárastom zločinnosti bývalých otrokov, násilným a svojvoľným konfiškovaním majetku úradníkmi Severu, administratívnou anuláciou volebných výsledkov, ktoré nedopadli v prospech unionistického Severu, terorizovaním obyvateľstva a podobnými lahôdkami. Medzi vtedajším Ku-Klux-Klanom a jeho obnovenou podobou v 20. storočí leží pol storočia, v ktorom generál Forrest, ktorý zomrel jedenásť rokov po skončení vojny (1877), už evidentne nežil.

Zástancovia ponechania sochy na pôvodnom mieste argumentujú tým, že generál bol vynikajúci stratég a hrdina konfederačnej armády. Nebol teda známy ako zakladateľ Ku-Klux-Klanu, ani ako najrafinovanejší obchodník s otrokmi (túto rolu hrali v USA úplne iné skupiny obyvateľstva), ale ako generál, ktorý sa pričinil v boji s Úniou o mnohé taktické a strategické inovácie, čo viedlo k porážkam unionistických jednotiek. Taktické postupy generála Forresta týkajúce sa boja malých jednotiek v tyle nepriateľa študovali a obdivovali takí rozdielni vojvodcovia ako Erwin Rommel, George S. Patton či Norman Schwarzkopf. Dodnes sa vyučujú ako súčasť stratégie na Virginia Military Institute. Avšak, možno sa v rámci očisty dôstojníckej výuky budú po novom učiť strategické postupy boja afrických Pygmejov alebo austrálskych Aborigénov.

Bude však ľavicovo liberálna mašinéria uplatňovať rovnaké kritéria aj na novo inštalované sochy Georgea Floyda? Ten je predsa podľa nej oslavovaný ako obeť údajného belošského rasizmu a nie ako to čím bol – drogovým dílerom a kriminálnikom. Pokiaľ môže byť pri Forrestovi poukazované predovšetkým na prvky, ktoré nezapadajú do liberálno-demokratického vieroučného kánonu, tak prečo sa nehľadajú aj na Floydovi predovšetkým jeho negatívne vlastnosti?

Celá kauza okolo Forresta však má aj svoju komickú, respektíve šialenú dohru. Najnovšie požadujú ľavicové úderky ešte aj zváženie prezentácie známeho filmu Forrest Gump, ktorého hrdina, predstavovaný Tomom Hanksom, nosí meno práve po inkriminovanom generálovi. Príbeh mierne prostoduchého mladíka sa tak stal za veľmi surrealistických okolností v novej Amerike nežiaducim, čo upomína na čierny humor komunistických orgánov, ktorým stačilo zhodné priezvisko s nejakým „protištátnym“ živlom, aby s podozrivým občanom zatočili. V šantánovo-komickej podobe bol tento námet spracovaný napríklad v jednom z dielov českého hudobného seriálu o mäsiarovi Rudolfovi III., kde občan menom Baťa doplatil na svoje priezvisko, aj keď s legendárnym Baťom nemal nič spoločné.

BM

Titulný obrázok – Flickr

PDF (formát pre tlač)