Africký Afganistan

9. júla 2021   Aktuality

Vo februári Joe Biden rozhodol o stiahnutí amerických jednotiek z Afganistanu po 19 rokoch, čo de facto znamenalo víťazstvo Talibanu v tejto krajine. V júni Emmanuel Macron oznámil ukončenie operácie Barkhane, v rámci ktorej sa po ôsmich rokoch stiahol z oblasti Sahelu francúzsky kontingent v počte 5 100 vojakov. Armáda mala za úlohu obmedziť vplyv džihádizmu v Nigérii, Mali, Čade a Burkine Faso. Ústup Francúzov je zároveň priznaním politickej a vojenskej porážky v oblasti, kde islamistické milície získavajú čoraz väčšiu silu. Vojenská misia v Afrike je nad Seinou dlhodobo kritizovaná kvôli vysokým nákladom (viac ako miliarda eur ročne) a ľudským obetiam (55 mŕtvych vojakov).

Rozhorčenie ešte viac prehĺbila smrť čadského prezidenta Idrissa Débyho (člena Veľkej lóže francúzskeho národa) v boji proti povstalcom a vojenský prevrat v Mali. Po prevrate sa k moci dostala nová junta, ktorá začala rokovať s džihádistami. Pre Paríž je vyjednávanie s teroristami neprijateľné, preto francúzska vláda pozastavila vojenskú pomoc Mali.

Ako povedal prezident Macron: „Neznesieme nejednoznačnosť, nemôžeme viesť spoločné operácie s vládami, ktoré sa rozhodli viesť dialóg so skupinami, ktoré strieľajú naše deti.“ Ústup Francúzska je zlyhaním Západu v konfrontácii s islamistami. Európska únia má k dispozícii celkovo 1,5 milióna vojakov z povolania a napriek tomu nebola schopná nasadiť ani pár tisíc vojakov do boja proti džihádizmu v „Čiernej zemi“.

Iba Švédi, Taliani, Česi a Estónci poslali hŕstku vojakov. To však nestačí na zastavenie ozbrojených skupín napojených na al-Káidu a ISIS. V dôsledku toho sa Sahel stáva čoraz nebezpečnejším regiónom, ktorý sa už nazýva „Afganistanom Afriky“. To predznamenáva problémy v blízkej budúcnosti aj pre Európu, ohrozovanú ďalšou vlnou utečencov, ktorá sa môže čoskoro presunúť z týchto krajín na sever.

MH

Zdroj: wpolityce.pl, titulný obrázok – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)