Ako chrániť univerzity pred rodovou ideológiou?

1. júna 2021   Spoločnosť   Gender, LGBT, Rozhovory

Rozhovor týždenníka DoRzeczy s Michalom Wośom, námestníkom ministra spravodlivosti Poľska o situácii LGBT na poľských univerzitách.

DO RZECZY: Existujú právne nástroje na ochranu našich univerzít pred rodovou ideológiou?

MICHAŁ WOŚ: Univerzity boli vždy základom civilizácie. V našom západnom, kresťanskom svete viedla sloboda vedy k víťazstvu rozumu, a bola to Cirkev, ktorá podporovala vedecký pokrok. To, čo rodová ideológia urobila s univerzitami, je práve popretie vedy. Tvrdenie, že rod nie je biologickou otázkou, ale „sociokultúrnym konštruktom“, je jednoducho nezmysel, ktorý je zjavne v rozpore s rozumom. Ale takáto definícia zdôvodňuje boj v rámci „rodovej triednej revolúcie“ a „nevyhnutnosťou zrušenia biologickej rodiny“, ako to odôvodňujú hlavní rodoví ideológovia, napr. S. Firestone, J. Butlerová a A. Jagger.

Tento jednoducho marxistický „triedny boj“ ukazuje – v kontexte univerzít –, že máme do činenia s pochodom inštitúciami, ktorý nemá nič spoločné so slobodou vedy. Naopak, ochranu potrebuje sloboda vedy a právo hlásať názory, ktoré sú v rozpore s rodovou ideológiou. Efektívne metódy? Samozrejme, existuje priamy zákaz financovania a organizácie rodových štúdií. Toto fungovalo v Maďarsku do takej miery, že sa George Soros rozhodol ukončiť svoju univerzitu v Budapešti. Ďalším vážnym problémom je presýtenosť tradičných kurzov rodovou ideológiou a diskriminácia tých lektorov, ktorí hovoria veci, ktoré sú pre rodovo orientovaných ľudí urážlivé.

Ako právne ochrániť univerzity a školy pred agresiou ideológov, čo je, ako počúvame od kolegov akademikov, niečo bežné, ak osoba, ktorá vykonáva akademickú prácu, zverejní svoje pravicové názory alebo sa prihlási ku katolíckej viere?

V prvom rade treba na každú agresiu primerane reagovať. Predovšetkým musí byť priamo zaručené zákonom, že akademický pracovník nemôže byť postihovaný za to, že vyjadrí svoje náboženské alebo filozofické presvedčenie. Ak sa už začne proti nemu konanie, nie je možné súhlasiť s pozastavením výkonu funkcie tejto osoby. Je tiež potrebné vyriešiť otázku odvolania sa k nestrannému orgánu proti prípadnému disciplinárnemu konaniu. Vo vláde sme už začali také legislatívne práce. Celosvetové údaje ukazujú, že kresťania sú najprenasledovanejšou skupinou. Podporujeme aktivity zamerané na boj proti kresťanofóbii rôznymi spôsobmi. Ak dôjde k diskriminácii, je dôležité, aby postihnutá osoba vedela, že sa to oplatí oznámiť.

Prečo nastali na poľských univerzitách také situácie, ako v prípade prof. Nalaskowského alebo prof. Budzyńskej?

Odpoveď je jednoduchá: stalo sa to preto, lebo ľavica chce pod pláštikom lásky a tolerancie diskriminovať ľudí s odlišnými názormi. Namiesto slobody výskumu tu máme represie voči akademikom, ktorí majú odvahu učiť študentov v duchu skutočnej univerzity, ktorí chcú odovzdávať vedomosti a pravé hodnoty. V súčasnosti mnoho svetových univerzít zakazuje pro-life prednášky, popiera úspechy konzervatívnych a kresťanských mysliteľov a indoktrinuje študentov neomarxistickou víziou sveta. Príkladov podobného správania v rôznych sférach spoločenského života je množstvo – napríklad útoky na kostoly, postavy a obrazy Ježiša, Panny Márie, svätých. Sú to aj fyzické útoky na kňazov. Tieto barbarské činy ukazujú, že agresívne popieranie kresťanskej vízie sveta sa netýka iba univerzít. V prípade univerzít je však zarážajúce, žeby sme všetci chceli, aby ľudia spájaní s vedou boli elitou, autoritami, pretože formujú ďalšie generácie. A často sa ukazuje, že sa riadia rovnakými inštinktmi ako tínedžeri búriaci sa proti svetu, striekajúci sprejmi na brány kostolov. Preto je dôležité otvorene vystupovať proti diskriminácii a ohlásiť každé takéto správanie.

Ľavicové kruhy sú priamo nabádané, aby zakročili proti slobode hlásať katolícke názory. Ale teraz vážne – také nebezpečné myšlienky ukazujú, že ide o ideologickú formu boja proti našej národnej identite, štátnosti, tradícii a hodnotám. To nemôže akceptovať nielen poľská vláda a politici, ale ani rozvážny a zodpovedný človek.

Ako posilniť zákon s cieľom lepšie brániť normálnosť nielen na univerzitách, ale aj na základných a stredných školách?

Predovšetkým nesmieme dovoliť, aby sa tieto ideológie presadzovali na školách. Existujú dve pohlavia. Akákoľvek propagácia na univerzite a výučba v rozpore s touto pravdou je aberácia. Prečo by to teda mal financovať štát? Hovoriť o rodovej pluralite je antivedecká táranina. To platí aj pre školské osnovy, ktoré by nemali obsahovať neomarxistický obsah.

Je to možné, žeby aj štát bol obmedzovaný „nezávislosťou“ univerzít či medzinárodných inštitúcií?

Autonómia univerzity, sloboda štúdia a sloboda vyjadrovať svoj názor je hodnotou. Preto, keď teraz vidíme pokusy o cenzúru názorov, ktoré sa líšia od ľavice, musíme zasiahnuť.

V prípade prof. Budzyńskej disciplinárna komisia rozhodla, že jej prednášky boli v súlade s vedeckými poznatkami, a napriek tomu bola lektorka potrestaná pokarhaním. To znamená, že jediným „problémom“ bola nezhoda s ľavicovou ideológiou. Toto je do očí bijúci príklad absencie slobody štúdia a diskriminácie názorov. Toto sa deje v Poľsku v 21. storočí. Bolo treba reagovať. V tejto kultúrnej vojne, ktorá prebieha, by za žiadnych okolností nemala byť vyvesená biela vlajka. Nemôžeme prijať víziu sveta, v ktorej platí akási „historická nevyhnutnosť“. Nemôžeme sa vzdávať.

Môže napríklad Európska únia uložiť poľským univerzitám uplatňovanie rodovej ideológie a politického homosexuálneho hnutia pod hrozbou odobratia finančných prostriedkov?

Také riziko existuje. Bohužiaľ, dohoda na poslednom európskom samite o mechanizme „peniaze za právny štát“ (v situácii, kedy by sme tieto opatrenia mohli ako Poľsko vetovať) tiež zvyšuje riziká, ktoré ste spomínali, pretože nariadenie sa rozšírilo na všetky takzvané európske hodnoty podľa článku 2 Zmluvy o EÚ. Je to interpretačné bezodné vrece. Európska únia sa, žiaľ, stáva nástrojom v rukách ospevovateľov ľavicových ideológií usilujúcich sa o vytvorenie európskej federácie. To predstavuje ohrozenie nielen pre zvrchovanosť štátov, ale aj pre konzervatívne hodnoty.

Čo môže štát urobiť, aby zabránil viacerým „Dúhovým piatkom“ a iným udalostiam oživovaným politickým hnutím homosexuálov v našich školách?

Musí dbať o presadzovanie súčasných zákonov a vykonávať osvetu o právach, ktoré majú rodičia. (…) Okrem toho, nemôžeme sa iba prizerať na aktivity ľavicových kruhov. Robíme veľa aktivít na podporu rodiny a tradície. Obzvlášť ma teší, že veľa iniciatív je podnikaných zdola nahor, z iniciatívy občanov. To ukazuje ochotu rodičov vychovávať svoje deti v duchu hodnôt.

Aká je právna medzera, pokiaľ ide o adopciu detí homosexuálnymi pármi, a čo plánuje ministerstvo v tejto súvislosti zmeniť v predloženom návrhu zákona?

Súčasný stav práva umožňuje adopciu iba manželským párom. Navrhovaná štruktúra objasňuje ustanovenia a odstraňuje existujúce právne medzery. Poznajúc súdny aktivizmus, teda vôľu interpretovať zákon široko, by sa mohlo stať, že v Poľsku bude uznané tzv. manželstvo osôb rovnakého pohlavia uzatvorené v zahraničí. To by homosexuálnym párom otvorilo cestu k adopcii detí. Navrhovaná zmena predpisov výslovne zakazuje adopcie detí partnermi rovnakého pohlavia. To zaručuje skutočnú ochranu detí. Tam, kde je adopcia homosexuálov legálna, idú ešte ďalej – mám na mysli posledný šokujúci prípad adopcie dieťaťa tromi homosexuálmi v Kalifornii. Treba urobiť všetko pre to, aby sa zabránilo takýmto experimentom na deťoch.

© Všetky práva vyhradené – prevzaté z poľského týždenníka DoRzeczy.

PDF (formát pre tlač)