Pred 105 rokmi sa narodil prvý rektor Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme

17. marca 2021   Aktuality

V utorok 16. marca uplynulo 105 rokov od narodenia spoluzakladateľa a prvého rektora Slovenského ústavu svätých Cyrila a Metoda v Ríme Štefana Náhalku. Štefan Náhalka sa narodil 16. marca 1916 v Liptovskej Tepličke. Štefan Náhalka svojou mimoriadnou a všestrannou aktivitou zaujímal jedno z najpoprednejších miest slovenského katolicizmu. Už od začiatku 40. rokov hojne prispieval svojimi náboženskými a filozofickými úvahami do viacerých časopisov: Smer, Verbum, Most, Echo, Slovak Studies, Hlasy z Ríma a Diakonia.

Po maturite na levočskom gymnáziu v septembri 1937 vstúpil do kňazského seminára v Spišskej Kapitule. V novembri 1939 pokračoval v teologických štúdiách v Ríme, kde bol 19. decembra 1942 vysvätený za kňaza. Po návrate do vlasti bol kaplánom v Ružomberku. Od roku 1946 bol tajomníkom biskupa Jána Vojtaššáka a prednášateľom v seminári i na učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule.

V roku 1947 získal doktorát z teológie. Po zaistení biskupa J. Vojtaššáka roku 1950 ušiel a pred ŠtB sa skrýval dva roky. Na jar 1953 sa mu podarilo emigrovať do Rakúska a odtiaľ do Talianska.

Po odchode do emigrácie v máji 1953 bol poprednou osobnosťou slovenského exilu, organizoval náboženský a kultúrny život slovenských katolíkov v slobodnom svete. V roku 1957 bol vymenovaný za člena najvyššej rady pre emigráciu pri vtedajšej Konzistoriálnej kongregácii Apoštolskej stolice (dnes Kongregácia pre klerikov) s poslaním starať sa o duchovnú službu slovenských emigrantov.

V tejto funkcii sa pričinil o založenie slovenských katolíckych misií vo viacerých krajinách. Osobne ponavštevoval miesta, kde žili slovenskí emigranti. Staral sa o duchovné potreby slovenských emigrantov v zahraničí.

V roku 1956 sa podieľal na založení Slovenského vydavateľstva sv. Cyrila a Metoda. Koncom decembra 1959 bol signatárom iniciatívy na vybudovanie Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda, ktorý viedol v období rokov 1963 až 1973.

Patril tiež k zakladajúcim členom Svetového kongresu Slovákov. Bol aj pravidelným externým spolupracovníkom Slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu. 14. augusta 1967 ho pápež Pavol VI. vymenoval za pápežského preláta.

Zomrel 6. marca 1975 v Ríme, z hrobky Slovenského ústavu, z Cimitero Flaminio bol prevezený na Slovensko 20. júna 2014 a o deň neskôr – 21. júna 2014 boli jeho telesné ostatky uložené do hrobu v jeho rodisku – v Liptovskej Tepličke.

BK

Zdroj: KBS

PDF (formát pre tlač)