Slovensko oslavuje Medzinárodný deň žien s Denníkom N

8. marca 2021   Aktuality

Medzinárodný deň žien, ktorý oslavujú všetci pokrokoví ľudia práve dnes, bol pred rokom 1989 stabilnou (popri Víťaznom februári a Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii) súčasťou komunistického lunaparku osláv a sviatkov. Po 90. rokoch, v ktorých sa súdruhovia na chvíľu odmlčali, aby nabrali nový dych a sily od západných neomarxistických súdruhov, sa spolu s Európskou úniou a jej feministickými úderkami vrátil na Slovensko aj Medzinárodný deň žien. Tentokrát však v ešte uvedomelejšej pokrokovej podobe, bez opitého súdruha okresného predsedu strany a jeho mužskej a ženskej suity.

Čo stratil tento sekulárny sviatok na ľudovej zábavnosti, to získal na ideologickej vyhranenosti a angažovanosti. Sviatok žien sa stal pre nadnárodné firmy, IT gigantov, vlády a médiá príležitosťou demonštrovať svoju lojalitu súčasnému ľavicovo liberálnemu systému. Pozadu nezostal ani Denník N, ktorý je poprednou avantgardou liberalizmu a neomarxizmu na Slovensku. Oslovil 40 žien, ktoré zrejme podľa neho predstavujú na Slovensku ženskú elitu, aby sa vyjadrili, ako si predstavujú lepšie Slovensko. Mená ako Magda Vášáryová, Monika Beňová, Lucia Ďuriš Nicholsonová, Bohunka Koklesová či Jana Bittó Cigániková, Denisa Saková, Lucia Molnár Satinská nenechávajú žiadneho slovenského muža na pochybách, že lepšie Slovensko je reálne bližšie než si možno myslel.

Medzi oslovenými ženami výrazne dominujú političky a umelkyne, takže Slovenska neznalý čitateľ by mohol nadobudnúť dojem, že slovenské ženy sa venujú prevažne zasadaniu v parlamente, maľovaniu angažovaných feministických obrazov, herectvu, kunsthistorickým analýzam a samozrejme, práci v mimovládnych organizáciách. To, že tieto povolania vykonáva maximálne do 3 – 5 % slovenských žien, zrejme liberálny denník nezaujíma. Toto je pre neho pravdepodobne reprezentatívna vzorka ženskej populácie na Slovensku. Nenájdeme tu ženy s početnou rodinou (dokonca ani rómske), ženy, ktoré musia ráno vstávať do práce vo fabrike, čo je vymoženosť, ktorú im priniesol moderný pokrok a ani ženy s konzervatívnymi názormi, na ktorých dominanciu v slovenskom ženskom prostredí sa feministky neustále ponosujú. Úzka, mediálne preferovaná skupina žien, ktorá vyznáva ľavicovo liberálne postoje, ako reprezentant slovenských žien, to je typická ukážka toho, ako si predstavujú neomarxistické elity tzv. demokraciu, alebo tiež vládu ľudu. Život, názory a kultúrne postoje majoritnej skupiny žien sú predmetom snahy o zmenu a nie o rešpekt.

A čo nám angažované ženy odkazujú? V monotónne ladených odpovediach sa donekonečna recyklujú obohrané feministické myšlienkové stereotypy, a to až do takej miery, že to čoskoro začne pôsobiť veľmi únavne a na konci to vyvoláva až zúfalstvo. Pokiaľ bolo cieľom autorov a angažovaných dám to, aby čo najviac mužov po prečítaní týchto odpovedí spáchalo seppuku, tak sa im to možno podarilo. Nech ctený čitateľ posúdi sám.

Kristína Tormová: „Pokiaľ sa ženám zdá byť v poriadku, aby iní rozhodovali o ich materniciach, aby si nikto nevšimol, že mnohé z nich sú už rok v „prvej rodinnej línii“ a padajú na hubu, či aby žili v jednej domácnosti s niekým, kto im ubližuje, či podobne čudné záležitosti, nezmení sa nič.“ Ivana Šáteková: „Keby prestali platiť stereotypy o ženách s varechami, prachovkami a kočíkmi a začal fungovať vzájomný rešpekt oboch pohlaví, pokiaľ ide o právo vyjadrovať sa, realizovať sa kariérne a aj o právo rozhodovať o svojom tele.“ Veronika Cifrová Ostrihoňová: „Chceme otvorenú a konštruktívnu debatu o rodovej rovnosti vo verejnom priestore, v televíznych debatách či pri tvorbe politík. Chceme sexuálnu výchovu pre deti od ich útleho veku tak ako vo vyspelých krajinách.“ Bohunka Koklesová: „A to všetko na pozadí ich nezvládnutého ega, patriarchálneho myslenia a rigidného katolicizmu. Naliehavo si uvedomujem jednu vec: mnohé ženy by svojím vzdelaním, rozhodnosťou a uvážlivým konaním prevýšili nejedného ministra a politika.“ Lucia Dovičáková: „Pre začiatok by sa rozhodne mala vláda venovať možnostiam pomoci matkám a ich narodeným deťom, nie tým nenarodeným.“ Lucia Ďuriš Nicholsonová: „Po prvé by sme ako spoločnosť mali opustiť stereotyp, že žena je tu na to, aby rodila, vychovávala, starala sa o domácnosť a potreby muža a budovala jeho kariéru, že dobrá matka je iba taká, ktorá sa vzdá naplnenia vlastných ambícií a zostane doma pri deťoch.“ Mária Šofranková: „Diskriminácia žien a dievčat sa vyskytuje v mnohých formách – napríklad prostredníctvom rodovo podmieneného násilia, ekonomickej či sociálnej diskriminácie.“

Nebudem urážať inteligenciu našich čitateľov vŕšením donekonečna sa opakujúcich motívov, ktoré majú k väčšinovému názoru slovenských žien veľmi ďaleko. A ani nevyzývam k čítaniu zdroja týchto informácií, vzhľadom k hore uvedenej možnosti samovražedných reakcií. Jediná výzva, ktorú by som si dovolil znie: neoslavujte ľavicový Medzinárodný deň žien, radšej Deň matiek.

BM

PDF (formát pre tlač)