Policajti, ktorí pomáhali biskupovi Buzalkovi, zaplatili svojím životom

11. februára 2021   Aktuality

Konfederácia politických väzňov Slovenska si pripomenie 70. výročie popravy Bernarda Jaška a Pavla Kalinaja, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, ktorí informovali biskupa Michala Buzalku o pripravovaných perzekúciách komunistického režimu voči Katolíckej cirkvi.

Spomienka sa uskutoční v predvečer výročia ich popravy v utorok 16. februára 2021 o 18:00 pri neverejnej svätej omši v Katedrále sv. Šebastiána v Bratislave. Hlavným celebrantom bude biskupský vikár Ministerstva vnútra SR Jozef Paluba. Priamy prenos bude možné sledovať.

Bernard Jaško (1923-1951) sa narodil v Černovej pri Ružomberku. Pochádzal z robotníckej rodiny, jeho otec pracoval v ružomberskej textilke. Od roku 1943 ako vojak slúžil v Turčianskom sv. Martine v 11. spojárskom pluku, s ktorým sa zúčastnil SNP. Po potlačení povstania sa ukrýval v horách. V roku 1946 vstúpil do Zboru národnej bezpečnosti a v roku 1948 sa prihlásil v rámci ZNB k spojárskej službe, ktorá sa v roku 1949 stala súčasťou Štátnej tajnej bezpečnosti. Tam slúžil až do svojho zatknutia dňa 2. júna 1949.

Bernard Jaško sa počas svojej služby v ďalekopisnej ústredni dostával k hláseniam zo staníc Povereníctva vnútra a Krajských veliteľstiev ŠtB, ktoré veľakrát obsahovali správy o plánovaných alebo uskutočnených represáliách ŠtB voči rôznym skupinám obyvateľstva. Jaško so svojimi kolegami Pavlom Kalinajom a Pavlom Hajdinom odovzdávali informácie biskupovi trnavskej apoštolskej administratúry Michalovi Buzalkovi.

V roku 1949 sa snažil utiecť do Rakúska, pričom chcel zobrať so sebou viaceré diaľkopisy a informácie z ŠtB, ktoré chcel odovzdať americkej Counterintelligence Corps. ŠtB ho však odhalila a deň pred útekom bol zatknutý. O tri dni bol Bernard Jaško hospitalizovaný so zlomeninami dolných končatín, poraneniami hlavy a oka a vnútornými poraneniami, ktoré si údajne spôsobil pádom z 2. poschodia. V správe vyšetrovateľa sa tiež uvádzalo, že sa Jaško pokúsil o útek a vyskočil sám, existuje však možnosť, že bol z okna vyhodený v rámci výsluchu. Neskôr trpel psychickými a nervovými problémami, liečený však nebol.

Žalobu podal vrchný vojenský prokurátor Anton Rašla v októbri 1949 a novembri sa konal v bratislavskom Justičnom paláci pod vedením predsedu senátu Štátneho súdu pplk. D. Ladislava Breuera utajený proces. Štátnej bezpečnosti sa podarilo Jaška zlomiť a ten sa priznal podľa dopredu pripraveného scenára.

Rozsudok z 9. novembra 1949 znel trest smrti pre Bernarda Jaška a Pavla Kalinaja, 20 rokov pre Pavla Hajdina, 18 rokov pre Štefana Uhrína a 58 rokov pre ďalších 22 členov vykonštruovanej skupiny. Pri odvolaní vyniesol senát Najvyššieho súdu rozsudok, v ktorom tresty ešte sprísnil a tresty smrti potvrdil.

Bernard Jaško a Pavol Kalinaj boli popravení 17. februára 1951 na nádvorí súdneho väzenia v Bratislave o 4:55 ráno. Po páde socializmu boli 30. novembra 1990 rozsudkom Vyššieho vojenského súdu rehabilitovaní.

BK

Zdroj: KBS

PDF (formát pre tlač)