Vedeckí pracovníci zo SAV a univerzít idú skúmať klímu. Dotácie určujú témy

25. januára 2021   Aktuality

Slovenská akadémia vied (SAV), Univerzita Komenského (UK) a Slovenská technická univerzita (STU) chcú spoločne rozvíjať niekoľko projektov. V spolupráci s krajom a hlavným mestom chcú vytvoriť „zónu špičkovej vedy a výskumu“, ktorá by niesla označenie CEVIS (Centrum vedy, inovácií s spolupráce).

Cieľom má byť, okrem vedy samozrejme, prepojenie akademického sektoru s podnikateľským a podporiť výskum a vývoj na základe komerčných výstupov. Popri obligátnych konštatovaniach typu „spoločnými silami dokážeme viac“ sa konkrétnejšie o zameraní výskumu vyjadril predseda Pavol Šajgalík, ktorý nedávno tiež oznamoval verejnosti, že SAV a vedeckí pracovníci idú bojovať proti hoaxom a dezinformáciám. Tentokrát došlo na ďalšiu pokrokovú agendu – klimatické zmeny. SAV sa podľa predsedu Šajgalíka, v rámci CEVIS, rozhodla prioritne orientovať na klimatickú časť vedeckého výskumu, pretože zmena klímy sa prejavuje aj v mestskej aglomerácii, akou je Bratislava a výrazne ovplyvňuje súčasný život jej obyvateľov:

„Preto navrhujeme témy zamerané na vodu a krajinu, zelené technológie, zmeny v spoločnosti vyvolávané zmenou klímy a v neposlednom rade aj energie a nové materiály, ktoré s klimatickou zmenou súvisia.“

Súčasťou CEVIS by mal byť aj „podnikateľsko-akademický inkubátor“, podpora „startupových spoločností“ a vytváranie „spin-off firiem výskumných klastrov“. Pokiaľ tejto novej slovenčine, šíriacej sa zo slovenských akademických a vedeckých kruhov čitateľ nerozumie, tak by mal zrejme zvážiť, či sa jeho myseľ nachádza na výške doby.

A to podstatné: koncept CEVIS vychádza z možností financovania z iniciatívy REACT-EÚ, plánu obnovy a nového spôsobu implementácie v rámci programového obdobia rokov 2021-2027.

Čiže v preklade: ide o financie z Bruselu, ktoré sú určené na tzv. reštart života, ekonomiky a zavádzanie ekosocializmu v jednotlivých provinciách EÚ. Kto sa chce k peniazom dostať, ten sa musí snažiť. Ekobalík je údajne značný (až 37% objemu eurodotácií) a bude podľa tvrdení vládnych úradníkov ešte doplnený o financie zo štátneho rozpočtu a ďalších eurofondov. Je pochopiteľné, že za daných okolností sa musí činnosť vedcov orientovať na také priority, ktoré sú z hľadiska vývoja spoločnosti najdôležitejšie. Momentálne to vyzerá tak, že to do budúcnosti bude vyvracanie hoaxov, boj za radostnejšiu klímu a pravdepodobne aj nejaké to rodové skúmanie.

BM

PDF (formát pre tlač)