Zbožné ticho ohľadom Bidenovej politiky

Jozef Duháček
24. januára 2021   Politika

Profesori teológie na amerických katolíckych univerzitách, vrátane biskupov, kňazov a iných dôležitých učiteľov a predstaviteľov katolíckej viery zachovávajú vo väčšine zbožné mlčanie o tom, ako sa postaviť k tým názorom a postojom prezidenta Joea Bidena, ktoré sú v rozpore s katolíckou náukou v morálnych otázkach, ako je napríklad potrat. Krátko po jeho zvolení magazín The College Fix oslovil 14 profesorov a požiadal ich o názor na to, ako by sa mala Konferencia katolíckych biskupov a katolíckych predstaviteľov v Spojených štátov postaviť k Bidenovým aktivitám. USCCB zastupuje amerických katolíkov a často vydáva smernice a vyhlásenia o politických otázkach.

Iba dvaja profesori však reagovali a vyjadrili svoj názor. Biskupská konferencia na opakované žiadosti o stanovisko, ktoré magazín zasielal nereagovala. Prvá oficiálna deklarácia uzrela svetlo sveta až 20. januára. 75 dní po Bidenovom zvolení a pol roka po tom, ako bol Biden formálne akceptovaný ako nominant Demokratickej strany.

V otázke magazín predložil hypotetickú situáciu, že Biden odstúpi od tzv. Mexico City policy, teda nariadenia Ronalda Reagana, ktoré zakazuje z prostriedkov daňových poplatníkov prispievať zahraničným neziskovým organizáciám, ktoré platia a podporujú potraty. Magazín sa tiež pýtal na stanovisko k hypotéze, žeby Biden kodifikoval ako zákon rozsudok v spore Roe verzus Wade (rozhodnutie amerického Najvyššieho súdu, ktoré povolilo potraty), čo v minulosti on aj viceprezidentka Kamala Harrisová navrhovali.

Biden tiež oznámil, že chce zrušiť zákaz transgenderových vojakov v armáde, na vysoký post na ministerstve už nominoval neboráka, ktorý sa nevie zmieriť s tým, že je muž. Podľa medializovaných informácií Biden plánuje zrušiť Mexico City policy hneď v prvých dňoch svojej vlády. Prezident Biden „už svojou obhajobou potratov naznačil, že nie je v plnom spoločenstve s katolíckou Cirkvou,“ uviedol C. C. Pecknold, profesor teológie na Catholic University of America, pre The College Fix už decembri.

Katolíci, ktorí hľadali u svojich biskupov radu už pred voľbami, zostali bez jasného návodu ako postupovať. USCCB v novembri založila skupinu, ktorá sa zaoberala otázkou konfliktu Bidenovej politiky a viery, čo bolo vzhľadom na skončené voľby pomerne neskoro, ale neposkytla ďalšie podrobnosti a ani odpovede na otázky spomenutého magazínu. Ale pre Pecknolda je Bidenova záležitosť jasná.

„Už oznámil svoj úmysel kodifikovať Wade verzus Roe spôsobom, ktorý zabráni akejkoľvek snahe napadnúť zákon a s najväčšou pravdepodobnosťou zruší politiku mesta Mexico City policy, ako to urobila Obamova vláda už v minulosti,“ uviedol Pecknold.

„To všetko predstavuje de facto ten typ „exkomunikácie“, ktorý sa udeľuje automaticky – exkomunikáciu latae sententiae,“ uviedol Pecknold. Exkomunikácia latae sententiae znamená, že osobe je zakázané prijímať sviatosti vrátane Eucharistie, bez formálneho rozsudku biskupa alebo pápeža.

Chvalabohu sa americká biskupská konferencia predsa len odhodlala k činu a 20. januára jej predseda, losangeleský arcibiskup Jose Gomez, zverejnil na americké pomery nečakane rozhodné stanovisko: „Musím zdôrazniť,“ napísal, „náš nový prezident je odhodlaný uskutočňovať politiku, ktorá napreduje v morálnom zle a ohrozuje ľudský život a dôstojnosť, najmä v oblasti potratov, antikoncepcie, manželstva a rodovej príslušnosti. Otázka slobody Cirkvi a slobody veriacich žiť v súlade s ich svedomím nás znepokojuje. Dúfam, že nový prezident a jeho administratíva budú namiesto zavedenia ďalšieho vývoja potratov a antikoncepcie, ako ohlásili, radšej spolupracovať s Cirkvou a ďalšími ľuďmi dobrej vôle. “

Toto stanovisko je vskutku „epochálne.“ Gomez bol zvolený za predsedu USCCB v roku 2019 a odvtedy zachovával dôsledné ticho. Jasný postoj a stanovisko, ktoré v roku 2019 prisľúbila USCCB komunikovať sa na svet dostalo až o rok. Arcibiskup Gomez dnes ubezpečuje že: „Pre biskupov tohto národa zostáva pretrvávajúca nespravodlivosť potratov „najdôležitejšou prioritou“, ale hneď svoju odvážnu resuscitáciu problému potratov zmierňuje povinným potvrdením agendy sociálnej spravodlivosti: „Najdôležitejšou neznamená jedinou.“

„Máme hlboké obavy z mnohých hrozieb pre ľudský život a dôstojnosť v našej spoločnosti. Ale ako učí pápež František, nemôžeme mlčať, keď je z našej krajine rok čo rok potratom vylúčených takmer milión nenarodených životov.“

Vyhlásenie arcibiskupa Gomeza je zarážajúce nie preto, že by bolo silné a nekompromisné – pretože nie je, je veľmi mäkké a umiernené – ale preto, že je také zriedkavé. Platí to nielen pre vyhlásenia USCCB počas Trumpovej vlády, ale aj pre vyjadrenia v skorších dobách. Už dávno pred Trumpom bola USCCB natoľko zamilovaná do Obamovej politiky otvorených hraníc a spustenia Obamacare, že problém potratov nielenže stratil najvyššiu prioritu, bol úplne odložený. Trump, nech už bol akýkoľvek, priniesol v tejto oblasti zmeny, ktoré čiastočne zvrátili vražednú Obamovu politiku a pozitívne vstúpil do problému potratov, genderu a iných prolife otázok. Arcibiskup Gomez sa dnes obáva toho, že Biden tieto neveľké úspechy opäť anuluje. Za Trumpovej vlády však USCCB robila ťažkosti vyšším klerikom, ktorí si dovolili Trumpa v niečom pochváliť a politicky stranila Trumpovej opozícii.

Zdá sa však, že pre niektorých katolíkov nebol arcibiskup Gomez dosť umiernený a už sa začala na jeho hlavu znášať kritika z rôznych kútov krajiny. Kardinál  Cupich z Chicaga v priebehu niekoľkých hodín verejne vyjadril svoj nesúhlas:

„Americká konferencia katolíckych biskupov dnes, v deň inaugurácie prezidenta Bidena, vydala neuvážené vyhlásenie,“ napísal. „Vyhlásenie bolo vypracované bez zapojenia Správneho výboru a spoločnej konzultácie, čo je bežným pre pre vyhlásenia, ktoré predstavujú a tešia sa podpore amerických biskupov. … Je potrebné zaoberať sa vnútornými inštitucionálnymi zlyhaniami a teším sa, že budem môcť prispieť vynaložením všetkého úsilia na tento účel, aby sme, inšpirovaní evanjeliom, budovali jednotu Cirkvi a spoločne sa ujali diela uzdravenia nášho národa v tomto krízovom okamihu.“

Cupich nadviazal na svoje vlastné vyhlásenie k inaugurácii:

„Katolícka komunita v Chicagskej arcidiecéze sa pripája svojimi modlitbami k modlitbám pápeža Františka za nového prezidenta a prvú dámu, viceprezidentku a jej muža a pri prijímaní svojej novej služby národu vyslovujeme naše najsrdečnejšie priania… Iba pred dvoma týždňami svet sledoval útok na našu demokraciu, dnes sme preukázali je odolnosť. Nová vláda začína v čase globálnej pandémie, ekonomických ťažkostí a hlbokého rozdelenia, keď milióny našich bratov a sestier trpia chorobou, chudobou a rasizmom. Modlíme sa, aby bola cesta vpred inšpirovaná, ako žiadal Svätý Otec, spoločným snívaním.“

Cupichove vyhlásenia nezmieňujú hrozbu, ktorú Biden predstavuje v súvislosti s potratmi, antikoncepciou, manželstvom, genderovou agendou alebo náboženskou slobodou.

Argumentuje síce procesnými postupmi v USCCB, ale povedal dôležitú vec. V tento historický deň kardinál Cupich odhalil hlboké rozdelenie, ktoré existuje medzi americkou hierarchiou a americkou cirkvou. Toto rozdelenie je založené na princípoch, nie procesoch v biskupskej konferencii. Cupichova frakcia nielenže podporuje agendu sociálnej spravodlivosti, ale nepodporuje nič iné. Pre nich nie je Bidenova podpora kultúre smrti dôležitejšia ako jeho názory na daňové sadzby, výdavky na deficit alebo hlasovanie prostredníctvom pošty. Dobrí katolíci – ako Joe, ako Cupich – sa môžu v otázke potratov rozchádzať. Nenechajte sa zatiahnuť do zákopovej vojny ohľadom objektívneho zla. Ide o predsa o to „spoločné snívanie“. Cupich hovorí: „Naša povinnosť milovať a naše morálne zásady nás vedú k obozretným úsudkom a postojom, ktoré sa nezhodujú s politickými kategóriami ľavice alebo pravice alebo platformami našich dvoch hlavných politických strán.“

Objektívne zlo verzus obozretný postoj: Málokto z biskupov takto vyloží karty na stôl. V skutočnosti mnohí odmietajú tvrdenie, že „obozretné úsudky a stanoviská“ biskupskej konferencie nie sú rovnako autoritatívne ako tie, ktoré sa zaoberajú objektívnym dobrom a zlom.

Hneď na druhý deň, vo štvrtok 21. januára, sa USCCB vrátila do režimu autopilota a oznámila, že biskupov veľmi potešilo, že Biden sa bude angažovať vo veci globálneho otepľovania. „Katolícki predstavitelia vyjadrujú nádej v súvislosti s oznámením prezidenta, že USA sa znovu pripoja k Parížskej dohode o zmene podnebia,“ uvádza sa v nadpise. Ďalšie vyhlásenie víta Bidenov „Záväzok voči DACA a výzvu na prijatie právnych predpisov o imigračnej reforme“.

Jasná chvíľka arcibiskupa Gomeza uplynula a USCCB sa pohodlne presunula späť do dobre známeho stavu nevšímavosti.

Na Bidenovej inaugurácii zazneli obvyklé reči o spájaní, riešení polarizácie, ktorú spôsobila Trumpova vláda, vznášali sa modlitby k Všemohúcemu, aby požehnal Bidenovu vládu a tá bola spravodlivá a dobrá. Biden sa tvári ako ten, kto chce upokojiť vášne a opätovne spojiť spormi rozdelený národ, vyriešiť koronu a zahladiť sociálne a ideové nepokoje okolo BLM, a ekonomická a diplomatická kríza tiež predstavujú náročnú úlohu. Všetky tieto ciele sú správne. V knihe Prísloví 16:25 stojí: Nejedna cesta vidí sa byť správna človeku, napokon však vedie do smrti. U nás sa hovorí, že „cesta do pekla je vydláždená dobrými úmyslami.“

Je však udivujúce, koľko kňazov a teológov údajne vyškolených v morálnej teológii si teraz myslí, že cieľ ospravedlňuje prostriedky. Nech sa pozeráme na všetky otázky posledných rokov. Potraty, gender, migranti, korona, vakcíny, ekologizmus, BLM, ekumenizmus, liberalizmus v Cirkvi a pod. Nie, pre morálnych teológov cieľ neospravedlňuje prostriedky. Skrývanie sa za frázami ako „usilovanie o spoločné dobro“ je len úskočný pokus morálnych teológov prevrátiť základy katolíckej morálky. Tá učí jednoznačne: Keď stojíte pred morálnym rozhodnutím (nie neutrálnym, ako je výber medzi vanilkovou a čokoládovou zmrzlinou), všetky tri časti vášho budúceho skutku musia byť dobré: cieľ (alebo skutok, ktorý sa má urobiť), úmysel a okolnosti . Ak sú tri, či dve, či dokonca len jedna z týchto častí zlé, potom je zlý celý čin. Napríklad je skutok zlý, ale je konaný s dobrým úmyslom, potom sa celý čin považuje za zlý. Bonum ex integra causa, malum per quocumque defectu.

Ak teda chcete konať to, čo je v Božích očiach dobré, musíte mať nielen dobrý úmysel, ale musíte mať aj dobrý skutok (objekt) a okolnosti, ktoré ho sprevádzajú nesmú zmeniť jeho charakter. Žiadne množstvo dobrých úmyslov „hľadanie spoločného dobra“ alebo „vzdialená spolupráca“ nemôže vyvrátiť klasickú morálnu teológiu, ktorá požaduje dobré všetky tri zložky konania. A nepotrebujete diplom z morálnej teológie, aby ste vedeli, že „cesta do pekla bola dláždená s dobrými úmyslami“.

Je preto podivuhodné, že toľko katolíckych predstaviteľov, ktorí by mali niesť pochodeň pravdy a mravnosti a svojim veriacim, ale aj celému svetu jasne a zreteľne ohlásiť, že katolícki politici podporujúci potraty a slovami Jána Pavla II. celú tú „kultúru smrti“ konajú v rozpore s katolíckou morálnou teológiou a pravdou, že nesmú prijímať sviatosti a že sami na seba v niektorých prípadoch uvalili trest exkomunikácie.

Takýto jasný a rozhodný hlas dnes počuť zo strany katolíckej hierarchie len veľmi zriedka a tí, ktorí sa odvážia ozvať, sú zvyčajne počastovaní nelichotivou nálepkou, ktorá má ich hlas volajúci po spravodlivosti diskvalifikovať a spraviť nehodnoverným.

Ak soľ stratí chuť, čím ju osolia? Už nie je na nič, len ju vyhodiť von, aby ju ľudia pošliapali.

Zdroj titulného obrázka

PDF (formát pre tlač)