Dnes si pripomíname výročie významných biskupov Alexandra Rudnaya a Petra Pázmaňa

4. októbra 2020   Aktuality

Dnes, 4. októbra si pripomíname výročie dvoch významných kňazov a cirkevných hodnostárov, ktorí sa narodili na Slovensku a dlhšiu dobu aj na Slovensku pôsobili

Uhorský prímas, ostrihomský arcibiskup a kardinál Alexander Rudnay bol jedným z mála príslušníkov vysokej cirkevnej hierarchie šľachtického pôvodu, ktorý sa hlásil k slovenskej národnosti. Patril k významným predstaviteľom slovenského národného obrodenia. Podporoval tiež národno-kultúrne snahy Chorvátov a Čechov. Zaslúžil sa o slovenský preklad Biblie.

Alexander Rudnay sa narodil v dnešných Považanoch. Vždy bol národne orientovaný. Teológiu študoval v Bratislave, Budíne a v Trnave, neskôr pôsobil ako farár v Krušoviciach. Počas svojej pastoračnej služby vždy pomáhal sociálne slabším farníkom, ktorým bol duchovnou oporou. V roku 1806 sa stal rektorom kňazského seminára v Trnave a profesorom teológie. V roku 1808 bol vymenovaný za titulárneho biskupa a ostrihomského generálneho vikára.

V roku 1816 sa stal sedmohradským biskupom, v časoch hladomoru financoval z cirkevných fondov kúpu obilia, ktoré distribuovali medzi ľudí, zachránil tak tisíce životov a pomenovanie biskup chudobných. V roku 1819 sa stal ostrihomským arcibiskupom a v roku 1822 položil základný kameň dnešnej ostrihomskej katedrály, výstavbu katedrály aj financoval. Podporoval vydávanie Biblie v národných jazykoch, podporoval Slovenské učené tovarišstvo a bernolákovcov.

V roku 1826 ho pápež Lev XII. Vymenoval za kardinála. Kardinál Rudnay sa preslávil výrokom „Slovák som, a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem.“ Kardinál Rudnay riadil aj obrad korunovácie uhorského panovníka Ferdinanda V. v Bratislave v roku 1830. Zomrel v roku 1831 v Ostrihome

Arcibiskup Peter Pázmaň bol jezuitom, žil v ťažkom období 17.storočia v časoch 30.ročnej vojny. Bol jednou z najvýznamnejších osobností uhorských cirkevných, literárnych a politických dejín. Veľkú časť svojho života strávil Peter Pázmaň na Slovensku, zaslúžil sa o rozvoj Bratislavy a Trnavy.

Narodil sa v kalvínskej rodine v Rumunsku, jeho otec sa po smrti manželky oženil s katolíčkou a tá priviedla Petra Pázmaňa ku katolicizmu. V roku 1583 začal študovať v jezuitskom kolégiu a v roku 1587 sa stal jezuitom. Teologické štúdia ukončil v Ríme na Collegio Romano, ktoré založil v roku 1551 sv. Ignác z Loyoly. Pázmaňa duchovne formoval významný jezuita Roberto Bellarmin, ktorý ho aj vysvätil za kňaza. Od roku 1607 pôsobil v Trnave, bol poradcom ostrihomského arcibiskupa Františka Forgáča, ktorý takisto konvertoval na katolicizmus.

V roku 1613 začal Peter Pázmaň s rekatolizáciou Uhorska, snažil sa priviesť späť ku katolicizmu v prvom rade uhorskú šľachtu. Od roku 1616 bol turčianskym prepoštom, po smrti Františka Forgáča a stal uhorským arcibiskupom. Z rúk Gabriela Bethlena získal ostatky jezuitských košických mučeníkov, ktorých zavraždili kalvínski vojaci.

V roku 1623 založil vo Viedni Pázmaneum, kde sa vychovávali katolícki kňazi z chudobných rodín, v Bratislave založil katolícke gymnázium Collegium Posoniense. Dňa 13.11.1635 otvoril univerzitu v Trnave, ktorá mala filozofickú, teologickú a neskôr aj právnicku fakultu. (Od roku 1770 v Trnave existovala aj lekárska fakulta, po roku 1777 sa Trnavská univerzita presťahovala do Budína).

Peter Pázmaň zomrel v roku 1637 v Bratislave. Pochovaný je v Dóme sv. Martina. Na Slovensku financoval stavbu mnohých sakrálnych stavieb, v roku 1637 bol vysvätený Kostol sv. Jána Krstiteľa (univerzitný kostol) v Trnave.

BK

PDF (formát pre tlač)