Nádhera Cirkvi
Magdalena Żuraw
28. októbra 2020
Cirkev
Krása liturgie je nádherou vteleného Boha
Krása liturgie nie je čímsi navyše, osobitným výrazovým prostriedkom či druhoradým aspektom, ktorého sa možno vzdať alebo ktorý možno ignorovať. Krása je podstatným prvkom liturgie.
„Vzťah medzi tajomstvom, v ktoré veríme, a tajomstvom, ktoré slávime, je vyjadrený osobitným spôsobom v teologickej a liturgickej hodnote krásy. Dokonca liturgia, ako napokon aj kresťanské Zjavenie, má vlastný vzťah s krásou, plynúci z jej podstaty: je „veritatis splendor“ [„jas pravdy“ – pozn. red.]. (…) Atribút, o ktorom sa zmieňujeme, nie je iba estetizmom, ale spôsobom, akým nás zasahuje pravda o Božej láske v Kristovi,“ zdôraznil Benedikt XVI. v postsynodálnej exhortácii Sacramentum Caritatis.
Predsieň neba. Krása liturgie, bohatstvo jej textov, foriem, slov, gest, správania, symbolov, spevu a jazyka ukazuje na toho, ktorý je Cesta, Pravda a Život (Jn 14, 6). Ukazuje na zmŕtvychvstalého Krista osláveného v Duchu Svätom. Liturgia je dielom samotného Spasiteľa, odrážaným liturgickou tradíciou, v ktorej boli modlitby prednášané naším Pánom Ježišom Kristom. Ako zdôraznili konciloví otcovia, „každé liturgické slávenie (…) je nanajvýš posvätnou činnosťou, ktorej účinnosti sa ani významom, ani stupňom nevyrovná nijaká iná činnosť Cirkvi.“ V nej Bohu vzdávame kult, ktorý mu patrí a ktorý je z pohľadu viery kozmickou liturgiou, predsieňou neba.
Škola viery. Staroveký kresťanský princíp hovorí: Lex orandi – lex credendi. Ako sa modlíme, tak veríme. Preto musíme mať vždy na pamäti skutočnosť, že liturgia, jej božsko-ľudská realita, včleňuje veriacich v Krista. Je školou viery a žriedlom, z ktorého pramenia diela Cirkvi a veriacich. Jej veľkosť tiež vyplýva z toho, že neposkytuje priestor pre svojvôľu, pretože vyžaduje podriadiť sa Božej múdrosti a zamerať sa na unum necessarium, čiže na tú jedinú potrebnú vec, a na požiadavky, ktoré s ňou súvisia. Spôsob celebrovania nemôže závisieť od preferencií celebranta, od kreativity skupiny, pre ktorú sa vykonáva, ani od momentálne dominantnej módy. Boží kult je zo svojej podstaty čímsi nadčasovým, je plnením vôle samotného Krista jeho Nevestou – Cirkvou. „Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo už je položený, a je ním Ježiš Kristus“ (1 Kor 3, 11).
Liturgia je Božie dielo. Vzdanie sa krásy, banalizovanie liturgie, s ktorým sa dnes často stretávame, a takzvaná „kreativita“ nemôžu zostať bez následkov. Počas božskej eucharistickej obety „sa sprítomňuje dielo nášho Vykúpenia“. Ako zdôraznil kardinál Jozef Ratzinger ešte pred svojím nástupom na Petrov stolec, „liturgia je buď Božím dielom, alebo vôbec neexistuje“.
