EÚ: Podpora rozvoja miest len za podporu LGBT

2. augusta 2020   Aktuality

Šesť poľských miest, ktoré vláda označila za zóny bez LGBT odmietla Európska únia finančne podporiť, lebo to považuje za diskrimináciu.  Európska komisia zamietla šesť žiadostí o financovanie projektov v rámci programu EÚ „Partnerstvo miest“. Učinila tak nie z vecných dôvodov, ale striktne ideologicky, kvôli tomu, že samosprávy kvôli ochrane rodiny zaviedli tzv. „zóny bez ideológie LGBT“, čo však komisia považuje za diskrimináciu. K tomuto sa pre portál wPolityce.pl ostro vyjadril poľský europoslanec Ryszard Legutko za stranu Právo a spravodlivosť.

Hovorí, že je to znepokojujúce, ale že by to nemalo nikoho prekvapovať, pretože rodová a LGBT ideológia je v Európskej únii veľmi silne zakorenená a o tom je prakticky každý druhý dokument. Pre nich je to svätá vec.

Legutko bráni kritizované poľské mestá tvrdiac, že v ich prípade nejde o diskrimináciu ľudí, ale o to, aby sa táto propaganda neviedla na školách, aby sa chránili práva rodiny a učili sa tam o kľúčovej úlohe rodiny, a tiež aby sa postavili na odpor proti morálnym a sociálnym experimentom. Dokazuje to mnohými príkladmi svedčiacimi o tom, že LGBT je silne protikresťanskou ideológiou, ktorá sa často uchyľuje k rúhaniu a k veciam, ktoré veľmi bolestivo urážajú náboženské cítenie Poliakov, čo možno vidieť na každom sprievode homosexualistov, kde sú tieto rúhavé témy vždycky vyexponované. Podľa neho tu máme do činenia s otázkou slobody prejavu a slobody svedomia a tak aj treba chápať tieto vyhlásenia a deklarácie niektorých miestnych samospráv.

Legutko konštatuje, že Európska komisia je stále viac monopolnou ľavicovou inštitúciou, ktorá sa snaží ideológiu LGBT presadzovať a uchyľuje sa práve k takým protiprávnym krokom.

Na otázku, kde sa môžu poľské miestne samosprávy teraz odvolať proti tomuto rozhodnutiu, pre ktoré neexistuje právny základ, čiže podľa ideologického kľúča, a nie v súlade so zákonom, hovorí, že v tejto veci musí byť politický tlak, pretože má veľmi vážne pochybnosti o tom, či akákoľvek iná európska inštitúcia je schopná postaviť sa na stranu poľských samospráv a na stranu zmlúv a práva.

Ako historik, filozof, bývalý minister a súčasný europoslanec vie, o čom hovorí, keď vyhlasuje, že: „Vplyvy rodovej ideológie sú neslýchane silné. Oni sa neodvažujú proti tomu vystúpiť. Dokonca ani Súdny dvor sa to neodvažuje. Atmosféra v Európe je teraz taká, že každého, kto sa proti tomu postaví, čaká občianska smrť a stane sa terčom brutálnych útokov – on i jeho rodina.“ Čo navrhuje v tejto situácii? Stiahnuť sa a byť ticho? Práve naopak: „Vládne taká zastrašujúca atmosféra, že jediné, čo sa dá robiť, je bojovať proti nej. Nemožno počítať so spravodlivosťou.“

Na otázku, či treba očakávať, že sa takéto situácie budú opakovať, odpovedá, že zatiaľ nič nenaznačuje, že by sa táto vlna mala zvrátiť. Ona je čoraz silnejšia. Skupiny LGBT sa čoraz istejšie a útočia čoraz viac a taktiež rastie skupina zastrašovaných a indoktrinovaných ľudí.

Hovorí o tom, že v krajinách západnej Európy rastie nový despotizmus, ktorý je čoraz nebezpečnejší, a proti ktorému sa treba postaviť. Má podporu veľkých inštitúcií a taktiež niektorých vlád a točia sa tam veľké peniaze. Podporujú ho aj veľké korporácie. Situácia je hrozná. Prípad poľských samospráv je súčasťou väčšieho celku. Ide jednoducho o to, že akákoľvek organizácia alebo spoločenská skupina, ktorá sa nechce podriadiť, je okamžite potrestaná.

Legutko vyzdvihuje, že Poľsko je jednou z mála krajín, v ktorých stále existuje sloboda, takže ak sa neubráni, môže to byť zlé a európske inštitúcie ho určite nebudú chrániť, pretože stoja na opačnej strane. Oni sú na strane tohto despotizmu.

Na otázku, ako v tejto situácii možno účinne brániť hodnoty a ako sa brániť, keď je jasné, že zákon nemožno uplatniť, pretože ho nikto v EÚ príliš nedodržiava, profesor Legutko jednoznačne hovorí, že treba sa brániť a nedať sa zastrašiť. „Musíme hovoriť o tomto despotizme, ktorý bojuje prostredníctvom cenzúry. Pokiaľ ide o vonkajšie spôsoby, treba hľadať spojencov. V Európe sú skupiny, ktoré nie sú početné, sú dosť slabé a zastrašované, ale chápu, čo sa deje. Tu nejde iba o nejaké kozmetické zmeny, tu prebieha veľké sociálne inžinierstvo. Toto je neo-komunizmus. Treba biť na poplach. Neslobodno ustupovať. Tu nemožno robiť kompromisy. Druhá strana nechce robiť kompromisy, ona nás chce úplne eliminovať. Tu nejde o nijaké láskavosti alebo presviedčanie. Buď my, alebo oni.“

MH

Zdroj: wpolityce.pl

PDF (formát pre tlač)