Od rúcha po handry
Leonard Przybysz
24. augusta 2020
História
Na obraze francúzskeho maliara Antoina Raspala vidíme krajčírsku dielňu osemnásteho storočia a v ňom ženy zaujaté šitím. Sú vkusne oblečené a šijú oblečenie, ktoré nie je o nič menej elegantné a ktorého vzory visia na stene.
Krásne sú nielen šaty, ale aj tváre šičiek. Možno z nich vyčítať, že svoju prácu berú veľmi vážne. Príkazy šéfky, ktorá ich z vyvýšeného miesta usmerňuje, plnia presne a dôkladne. Najmladšia z nich, prikrčená na malej stoličke – vyzerá ako adeptka zložitého krajčírskeho remesla – vyvoláva dojem, že sa bojí urobiť čo i len najmenšiu chybu, pre ktorú by jej mohol zamestnávateľ vynadať (a v duchu určite sníva o tom, že sa raz stane slávnou, uznávanou majsterkou ihly, ktorej šaty budú zdobiť tie najelegantnejšie salóny).
Nepochybné potešenie z obdivovania tohto obrazu je však narušené spontánnou úvahou: Ako sme dospeli k dnešnej „móde“ a k „oblečeniu“, ktoré propaguje?
Je proces postupnej dekadencie, ktorý jej promótori oddávna využívajú. Ich taktika spočíva v iniciovaní „odvážnej“ módy, ktorá nevyhnutne vyvoláva pobúrenie a reakciu, v dôsledku čoho (na nejaký čas) ustúpi, aby onedlho prišiel nový útok s dvojnásobnou silou. Stručne povedané: dva kroky vpred, jeden krok späť – aby si verejnosť postupne zvykala na zmenu. Postupom času začnú jej reakcie slabnúť. Takéto „riešenie“ viedlo k dnešnému triumfu morálnej revolúcie, ktorá vedie priamo k pohanstvu a tribalizmu.
Preto je obrovský kontrast medzi dnešnou módou a spôsobom obliekania, ktorý bolo vidieť na uliciach dávnych miest plných ľudí, oblečených v krásnych a rozmanitých kostýmoch – každý v súlade so svojím spoločenským štatútom: inak rehoľník, inak profesor, inak sudca, inak pekár…
Po čase bláznivý proces transformácie mentality, najmä po francúzskej revolúcii, postupne viedol k spoločenskej unifikácii, ktorá bola evidentná predovšetkým v zmenách oblečenia – až do súčasného stavu.
Dnešný svet vnútil ženám a mužom osobitnú uniformu. Jej kľúčovým prvkom sú džínsy – nemorálne, vyblednuté a v poslednom čase aj roztrhané. V mene všestrannej módy ich nosí takmer každý – hoci aj neochotne –, pretože taký je dnes „poriadok“ vecí. Ťažko sa ubrániť dojmu, že toto všetko bolo naplánované tak, aby už nebolo návratu…
Bolo by však možné tento proces zvrátiť? Áno, ale na to je potrebná hlboká morálna obnova – odvážne ohlasovaná z ambóny.