Viktor Orbán o jednej vyhratej bitke s EÚ

25. júla 2020   Aktuality

Maďarský premiér Viktor Orbán po návrate zo summitu EÚ  z poskytol v piatok 24. júla rozhovor rozhlasovej stanici Kossuth rádió.

V ňom okrem iného zdôraznil, že na samite EÚ sa Poľsku a Maďarsku podarilo odraziť útok neprajníkov, ktorí požadovali, aby finančné prostriedky EÚ boli závislé od hodnotenia dodržiavania princípov právneho štátu, čo je výčitka, ktorá je dlhé roky vytrvalo adresovaná Maďarsku i Poľsku.

„Čo sa to vlastne stalo? Keď to mám vyjadriť v takom  „eurojazyku“, mohol by som povedať, že „úprimným dialógom a po vážnych rokovaniach sa podarilo dospieť k dohode o budúcnosti Európy“. Keď to ale mám preložiť do maďarčiny, vtedy by som povedal, že maďarské a poľské sily v Bruseli zastavili útok medzinárodných liberálnych brigád. Význam je ten istý: Európsky parlament je nespokojný, lebo Maďari a Poliaci, spolu s ďalšími dvomi krajinami V4 odrazili tento pokus, aby o peniazoch, ktoré nám patria, rozhodovali druhí.“

„Komplikovanými právnickými argumentmi chceli presadiť, že teraz síce dostaneme peniaze, ktoré náležia Poliakom a Maďarom, ale ich využívanie chcú viazať na plnenie nimi stanovených politických podmienok. Ide o krajiny, ktoré presadzujú prijímanie migrantov, a ktoré nás odvtedy nenávidia. Nepreháňam. Pociťujú nevraživosť voči Poliakom i voči Maďarom, lebo odmietame ich migračnú politiku, vďaka čomu sa migranti cez Balkán nemôžu dostať do Európy, pretože Maďarsko ich jednoducho nepustí.  Oni by však chceli, aby sme ich púšťali. Všetko ide o krajiny pro-imigrantské s pro-imigrantskými predsedami vlád, za chrbtami ktorých stojí Maďar – György Soros.  Takáto je situácia. A oni by chceli mať v rukách takýto finančný nástroj, s ktorým by mohli vydierať Maďarov a Poliakov. Ale ako som povedal, útoky týchto „medzinárodných brigád“ sme odrazili.“

„Nevyhrali sme vojnu, iba jednu veľmi dôležitú bitku.  Ale poviem to ešte raz:  V Európe súťažia medzi sebou dva pohľady na budúcnosť. Prvý je za hranicou kresťanstva i za hranicou epochy národných kultúr. Majú takú predstavu, že do našich krajín treba prijať množstvo ľudí z cudzích kultúr, títo ľudia sa potom medzi sebou premiešajú, takže z toho vznikne akási špecifická kultúra, ktorá bude vyššia než tá naša starodávna kresťanská kultúra a toto bude predstavovať veľký dejinný pokrok. Toto je ich predstava.“

„My zasa hovoríme:  Ďakujeme pekne, toto je váš údel, vaša krajina, robte ako chcete, ale toto je NAŠA krajina. My nechceme robiť to, čo vy robíte, lebo my máme radi bezpečie, máme radi poriadok, kde nie je terorizmus, kde sa netreba premiešavať s ľuďmi z cudzích kultúr, aby nakoniec nebolo tak, ako je to u vás, že vy sa musíte prispôsobovať prišelcom a nie oni vám. Lebo na Západe už je to presne tak.“

„My sa nechceme vydať touto cestou. Vám prajeme veľa úspechov, ale my sa na túto cestu nechceme vydať.  Oni si zase myslia, že nám nedoprajú toto gesto, túto možnosť, aby sme si krajinu organizovali v súlade s našimi zvyklosťami, tradíciami. Chcú nám nahovoriť, že Európa musí byť všade rovnaká, a aby aj my sme vyzerali tak, ako vyzerajú oni.  O tomto sa vedie spor.  Tento spor nie je rozhodnutý, pretože oni sa nevzdávajú, budú naďalej presadzovať migráciu, budú sa snažiť vnútiť úplné predefinovanie rodiny, rôzne mozaikové rodiny, rovnakopohlavné manželstvá…  Budú to skúšať s vecami, ktoré sú nám cudzie a my musíme byť pripravení na to, že tieto zápasy budeme musieť zvádzať nie najbližší jeden či dva roky, ale ešte celé desaťročie.“

MH

PDF (formát pre tlač)