V Leopoldove odhalili pamätnú tabuľu biskupovi Gojdičovi

26. mája 2020   Aktuality

Včera, 25.5.2020 sa v Ústave pre výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove uskutočnilo slávnostné odhalenie pamätnej tabule gréckokatolíckemu biskupovi Gojdičovi, zároveň sa uctila pamiatka násilnej likvidácie Gréckokatolíckej cirkvi v Československu, ktorá sa uskutočnila dňa 28.4.1950. K likvidácii Gréckokatolíckej cirkvi prišlo krátko po likvidácii katolíckych kláštorov v Československu v noci z 13. na 14. apríla 1950. Likvidácia katolíckych kláštorov, po ktorej nasledovalo uväznenie, internácia alebo vyhnanstvo katolíckych rehoľníkov sa v slovenskej histórii označuje ako Barbarská noc /Akcia K a Akcia P/ Likvidáciu kláštorov sprevádzalo ničenie, rozkrádanie vzácnych rukopisov, obrazov, nábytku či liturgických predmetov /komunisti zatkli 1911 rehoľníkov a 10 660 rehoľníc..

Za likvidáciou bolo cítiť nielen snahy komunistov, ale aj Moskvy. Československí komunisti /Zápotocký, Nejedlý, Kopecký, Husák…/ konzultovali stratégiu boja proti Cirkvi so sovietskym veľvyslancom A. J. Vyšinským. V boji proti katolíckej i gréckokatolíckej Cirkvi postupovali komunisti podľa jednotného scenára. Obmedzovali činnosť biskupov, ktorých izolovali od kléru, oslabovali vplyv Vatikánu /Vatikán označovali ako centrum antikomunizmu a reakčných síl/, zaviedli Úrad pre cirkevné záležitosti, protežovali kňazov ktorí kolaborovali s režimom a dávali si socialistické záväzky. Títo kňazi boli organizovaní v  hnutí Katolícka akcia, katolícki biskupi krátko po roku 1948 upozorňovali, aby veriaci nepodporovali Katolícku akciu v diecézach, krajoch a okresoch.

Komunisti likvidovali katolícke kultúrne ustanovizne, odstavovali kňazov, ktorí sa odmietali pred komunistickým režimom skloniť. Pápež Pius XII. vyzdvihol prácu biskupov v Československu, ktorí vykonávali svoj biskupský úrad verne a prekonávali všetky ťažkosti a prekážky. Pápež Piux XII. však už vtedy tušil, že Cirkev nielen v Československu, ale v celom Východnom bloku očakáva ťažký osud a prorocky zazneli jeho slová „Boh preto dopúšťa zlo, aby po odčinení nastalo väčšie dobro“.

V čele Úradu pre veci cirkevné stáli Dr. Alexej Čepička /Čechy/ a Dr. Gustáv Husák /Slovensko/. Oni iniciovali likvidáciu všetkých katolíckych časopisov okrem Katolíckych novín a duchovného pastiera. Sovieti považovali Ukrajincov a Rusínov za obzvlášť nebezpečných, na Slovensko prišlo niekoľko agentov KGB, ktorí vystupovali ako pravoslávni kňazi. Vo februári 1949 prepadla polícia kláštor baziliánov, mníchov pozatvárali a kláštor zatvorili. V apríli 1950 nasledovala likvidácia katolíckych kláštorov, pričom represívne zložky postupovali podľa rovnakého scenára ako v prípade baziliánov.

Cirkev sa podriadila štátu /cirkevné zákony Zákon č. 217/1949 Zb., ktorým sa zriaďuje Štátny úrad pre veci cirkevné, Zákon č. 218/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkvi a náboženských spoločnosti štátom, Vládne nariadenie č. 219/1949 Zb. o hospodárskom zabezpečení cirkvi rímskokatolíckej štátom/, komunisti úplne podriadili Cirkev štátu, uzákonili dozor nad katolíckou Cirkvou, dostali pod kontrolu duchovnú službu, ktorá sa mohla vykonávať len so štátnym súhlasom. Od roku 1950 začala doba otvoreného komunistického teroru, dekrétom zo 16.3.1950 vláda zrušila 13 diecéznych seminárov, ponechala len dva, jeden v Čechách a jeden na Slovensku.

Gréckokatolíckeho biskupa Pavla Gojdiča odsúdili spoločne s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom a Michalom Buzalkom v roku 1951. Biskupom Gojdičovi a Buzalkovi v roku 1955 zmiernili trest z doživotia na 25 rokov, všetci biskupi však mali viac ako 60 rokov, takže pravdepodobnosť, že vyjdú živí z väzenia bola minimálna. Biskup Gojdič umrel v Leopoldove v roku 1960, biskup Buzalka umrel v roku 1961 v Tábore a biskup Vojtaššák umrel v Říčanoch pri Prahe /biskupov Buzalku a Vojtaššáka v zúboženom stave krátko pred smrťou prepustili z väzenia, nesmeli sa však vrátiť na Slovensko/. Všetci odsúdení biskupi boli po roku 1989 rehabilitovaní a takisto boli blahorečení.

Pamätnú tabuľu biskupovi Gojdičovi v Lepoldove odhalil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Boris Kollár, ktorý sa oficiálne ospravedlnil Gréckokatolíckej cirkvi za jej zrušenie komunistami. Nebol prvý zo slovenských a československých politikov, kto sa oficiálne ospravedlnil, všetky cirkvi sa dočkali ospravedlnenia už v roku 1989.

Boris Kollár vyzdvihol osobnosť blahoslaveného Pavla Petra Gojdiča, ktorý počas II. svetovej vojny neúnavne bojoval proti holokaustu. Prešovský metropolita Ján Babjak okrem Gojdiča spomenul aj kňazov Jozefa Mašleja, Petra Dudinského a Jozefa Borovského, ktorí boli rovnako ako Gojdič ocenení štátom Izrael ako Spravodliví medzi národmi. Odhalenia pamätnej tabule sa zúčastnil aj Igor Rintel, podpredseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR. Slávnosti odhalenia pamätnej tabule biskupovi Gojdičovi sa zúčastnili aj poslanec Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič a rektor Trnavskej univerzity, profesor René Bílik, ktorý takisto vyjadril radosť, že aj Trnavská univerzita sa môže podieľať na šírení osvety o blahoslavenom biskupovi Gojdičovi.

Súčasťou podujatia bola aj online konferencia. Otvárame dvere, na ktorej vystúpili s referátmi renomované osobnosti zo Slovenska a zahraničia /kardinál Kurt Koch, predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov/, Dr. Jehošua Adrens, európsky zástupca Centra židovsko-kresťanskej spolupráce a porozumenia v Jeruzaleme, Mons. prof. Peter Šturák, dekan Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity, doc. Jaroslav Coranič, prodekan GTF PU, ThDr. Lucia Hidvéghyová, vedúca katedry biblických a historických vied Trnavskej univerzity, doc. Peter Borza, prednášajúci na Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Celú konferenciu moderoval prof. Miloš Lichner, prorektor pre vonkajšie vzťahy Trnavskej univerzity. Projekt Otvárame dvere je spoločným dielom TFTU v Trnave a Židovského kultúrneho inštitútu.

BK

TKKBS

PDF (formát pre tlač)