Videnia A. K. Emmerichovej
bl. Anna Katarína Emmerichová
4. februára 2020
Cirkev
Zázračné zjavenia
Nemecká augustiniánska mníška, mystička a stigmatička sa narodila 8. septembra 1774 vo vestfálskej dedine Coesfeld. Veľmi skoro začala mať videnia, v ktorých sa jej zjavoval anjel strážny, Madona s Ježiškom a svätí. Myslela si, že to, čo vidí ona, vidia aj ostatní. V roku 1812 sa na jej rukách a nohách objavili výrazné stigmy rán Ukrižovaného Pána a na boku silne krvácajúca rana v tvare kríža.
Na túto chvíľu spomína takto:
„Bolo to tri dni pred Novým rokom, asi o tretej popoludní. Práve som rozjímala nad Utrpením Pána a prosila Pána Ježiša, aby mi dovolil mať účasť na jeho kríži a potom som sa pomodlila päťkrát Otče náš k úcte piatich svätých rán. Zrazu ma zaplavilo svetlo. Videla som Telo Ukrižovaného, živé, žiarivé, s rozpätými ramenami, ale bez kríža. Rany žiarili ešte silnejším svetlom ako zvyšok tela. V srdci som cítila čoraz väčšiu túžbu po účasti na Ježišových ranách. Vtedy, najskôr z jeho rúk a potom z boku a nôh, vyšli červené lúče, ktoré ako šípy prešli cez moje ruky, bok a nohy.“
Stigmatizovaná vizionárka bola veľmi slabá a mnoho dní v sebe neudržala inú potravu, iba pár kvapiek vody alebo ovocnej šťavy a eucharistickú hostiu.
„Uprostred Pekla som videla strašnú temnú priepasť, v nej bol zvrhnutý Lucifer a bol pevne spútaný reťazami. Boh to prikázal. Bolo mi povedané, pokiaľ si dobre spomínam, že bude uvoľnený na určitú dobu, päťdesiat alebo šesťdesiat rokov pred rokom 2000. Určitý počet diablov bude uvoľnený ešte skôr ako Lucifer…“
„Videla som falošnú cirkev, do mesta (Ríma) prichádzali bludári najrôznejšieho typu. Miestny klérus bol vlažný, videla som veľkú temnotu… Zdalo sa, že klam sa šíri na všetky strany. Celé katolícke skupiny boli utláčané, vyháňané, zbavené slobody, všade veľké utrpenie, vojny a prelievanie krvi. Divoká a nevzdelaná zberba páchala násilia. Ale to všetko netrvalo dlho.“
„Svätá omša bola krátka. Na konci sa nečítalo Evanjelium sv. Jána. Videla som tiež vzťah dvoch pápežov…“ (1. mája 1820).
„Videla som cudziu cirkev, ktorá bola vybudovaná proti všetkým pravidlám… Neboli tu anjeli, aby bdeli nad jej výstavbou. V tejto cirkvi nebolo nič, čo by prichádzalo zhora. …Bolo tu len rozdelenie a chaos. Bola to zrejme cirkev ľudského pôvodu podľa poslednej módy, podobne ako nová nepravoverná cirkev v Ríme, ktorá sa zdala tej cirkvi podobná (12. september 1820). V cudzej cirkvi bolo všetko vykonávané mechanicky. Všetko bolo podľa ľudského rozumu… Videla som najrôznejšie osoby, veci, náuky a názory. Bolo v tom niečo pyšného, domýšľavého a násilného a zdá sa, že budovatelia boli veľmi úspešní. Nevidela som ani jedného anjela alebo svätca, ktorý by im pomáhal. Ale v pozadí v diaľke som videla krutý národ vyzbrojený oštepmi. A videla som jednu postavu, ktorá sa smiala a povedala: „Postavte ho taký pevný, ako len môžete. Len my ho zrovnáme so zemou.“
„Videla som veľa pastierov zapletených do záležitostí nebezpečných pre Cirkev. Budovali veľkú cirkev, veľkú a extravagantnú. Do tej mali byť pripustení všetci s rovnakými právami: evanjelici, katolíci a najrôznejšie sekty. Tak mala vzniknúť nová cirkev. Ale Boh mal iné plány.“ (22. apríla 1823)
„Mala som videnie veľkého súženia. Zdalo sa mi, že klérus vyžadoval povolenie, ktoré nemohlo byť schválené. Videla som veľa starých kňazov, ktorí horko plakali, zvlášť jeden z nich. Plakali aj niektorí mladí. Ale iní medzi nimi boli vlažní a bez námietok robili to, čo sa od nich vyžadovalo. Bolo to, akoby sa ľudia sami rozdelili na dve strany.“ (12. apríla 1820)
„Keď som videla chrám Svätého Petra v troskách a spôsob, ako sa na tomto diele skazy podieľalo mnoho príslušníkov kléru – nikto to pritom nechcel robiť otvorene pred druhými –, bola som z toho taká znechutená a volala som Ježiša zo všetkých síl a žiadala som ho o milosrdenstvo. Potom som uvidela svojho Nebeského Ženích a dlho sa mi prihováral… Okrem iného mi povedal, že toto premiestňovanie Cirkvi z miesta na miesto znamená, že sa bude javiť ako v úplnom úpadku. Ale znovu povstane. Aj keby zostal len jeden jediný katolík, Cirkev zvíťazí, pretože sa nezakladá na ľudských úmysloch a ľudskom rozume. Dal mi uvidieť, že nezostal takmer žiadny kresťan v prapôvodnom zmysle slova.“ (4. október 1820)
„Videla som chrám Svätého Petra. Bol celý zborený, s výnimkou presbytéria a hlavného oltára. Svätý Michael zostúpil v zbroji do chrámu a hrozil mečom určitému počtu nehodných pastierov, ktorí chceli vstúpiť do chrámu. Tie časti chrámu, ktoré boli zrútené, boli rýchlo obnovované, aby mohli byť slávené bohoslužby tak, ako sa patrí. Zo všetkých častí sveta prichádzali kňazi a veriaci a obnovovali chrám, pretože ničitelia neboli schopní pohnúť ťažkými základnými kvádrami.“ (1) (10. septembra 1820)
„Keď bola Cirkev z veľkej časti zničená a zostali len svätyne a oltáre, videla som, ako do chrámu vstupujú ničitelia so šelmou. Tak sa stretli so ženou vznešeného správania, ktorá zrejme mala v lone dieťa, pretože kráčala pomaly. Pri pohľade na ňu sa nepriatelia zdesili a šelma nebola schopná urobiť krok vpred. Natiahla šiju k Žene, akoby ju chcela zožrať, ale Žena sa vrhla v prostrácii na zem, tvárou k zemi a s rukami v tvare kríža na znamenie podriadenosti Bohu a hlavou sa dotýkala zeme. Keď to šelma uvidela, utiekla späť do mora a nepriatelia vo veľkom zmätku utekali… Potom som v diaľke uvidela veľkolepé šíky, ktoré sa blížili. V ich čele som videla muža na bielom koni. Väzni boli oslobodení a pripájali sa k nim. Všetci nepriatelia boli zahnaní. Videla som Cirkev, ako bola obnovená a bola veľkolepejšia ako predtým.“ (10. augusta 1820)
„Videla som ešte raz, že Petrova Cirkev bola ohrozovaná plánom, ktorý spracovala tajná sekta, a ničili ju blesky. Ale videla som tiež, ako prišla pomoc práve vtedy, keď utrpenie vrcholilo. Videla som Preblahoslavenú Pannu, ako zostupuje na Cirkev a rozprestiera nad ňu svoj plášť. Videla som pápeža, ktorý bol súčasne veľmi mierny a zároveň pevný… Videla som veľkú obnovu a Cirkev sa vznášala vysoko k nebu.“
„Židia sa vrátia do Palestíny a pred koncom sveta sa stanú kresťanmi.“
