Andorra, miništát spravovaný biskupom a francúzskym prezidentom, chce legalizovať potraty. Rokuje s Vatikánom

5. júna 2026   Aktuality   Potraty

Andorrská vláda má pripravený návrh na dekriminalizáciu potratov, no jeho predloženie zatiaľ odkladá, kým nedosiahne dohodu so Svätou stolicou. Minister Baró ubezpečuje, že kniežatstvo je „veľmi blízko“ k nájdeniu rovnováhy.

Andorra má na stole legislatívny návrh, ktorý je po technickej stránke dokončený a ktorého cieľom je „dekriminalizovať potraty“, no jeho prerokovanie v parlamente zostáva pozastavené až do ukončenia dialógu so Svätou stolicou. Potvrdil to minister pre inštitucionálne vzťahy kniežatstva Ladislau Baró vo vyjadreniach zverejnených 1. júna. Zdôraznil, že text je „napísaný a pripravený“, avšak andorrská vláda ho zatiaľ nemôže predložiť Generálnej rade, teda parlamentu kniežatstva.

Pripravený text, nedokončený proces

Baró bol vo svojom hodnotení priamy: technická aj filozofická časť návrhu je úplne vypracovaná. Výkonná moc si však stanovila podmienku dokončiť rozhovory so Svätou stolicou ešte pred začatím legislatívneho procesu. Podľa ministra zostáva uskutočniť niekoľko pracovných stretnutí, aby vláda splnila všetky podmienky, ktoré si sama stanovila.

Zároveň sa snažil presne vymedziť právny rozsah týchto rokovaní. „Nie je to tak, že by Svätá stolica rozhodovala o tejto otázke; rozhoduje Generálna rada a vláda musí predložiť návrh zákona,“ vyhlásil. Podľa jeho názoru dialóg s Rímom nepredstavuje právo veta, ale podmienku, ktorú si vláda sama určila s cieľom zachovať inštitucionálnu stabilitu krajiny. Minister vyjadril optimizmus a vyhlásil, že Andorra je „veľmi ďaleko“ od akejkoľvek inštitucionálnej krízy a „veľmi blízko“ k nájdeniu požadovanej rovnováhy. Hoci sa vyhol stanoveniu konkrétnych termínov, zdôraznil, že otázka musí byť vyriešená počas súčasného volebného obdobia.

Osobitá ústavná architektúra Andorry

Na pochopenie zložitosti tejto diskusie je potrebné poznať ústavné usporiadanie kniežatstva. Andorra má dve hlavy štátu, ktoré spoločne vykonávajú funkciu hlavy štátu: prezidenta Francúzska a biskupa z Urgellu. Táto dvojitá štruktúra robí z každej legislatívnej reformy v morálnych otázkach mimoriadne citlivú politickú a inštitucionálnu záležitosť.

V praxi boli zákony týkajúce sa kontroverzných tém vyhlasované iba francúzskou stranou bez podpisu biskupa. Tak tomu bolo napríklad pri zákone uznávajúcom občianske zväzky osôb rovnakého pohlavia, ktorý svojho času podpísal Jacques Chirac, ako aj pri zákone o asistovanej reprodukcii z roku 2019, ktorý podpísal iba Emmanuel Macron. Andorrské zákony umožňujú, aby na nadobudnutie účinnosti zákona postačoval podpis jedného z dvoch spoluvládcov.

Rokovania o dekriminalizácii potratov však nadobudli výraznejší cirkevný rozmer než predchádzajúce spory. V septembri 2023 navštívil Andorru vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin, a to v čase, keď kolovali fámy o možnej abdikácii vtedajšieho biskupa z Urgellu Joana-Enrica Vivesa ešte pred podpisom akéhokoľvek zákona odporujúceho učeniu Cirkvi. Parolin túto možnosť verejne odmietol a označil celú otázku za „veľmi citlivú a veľmi zložitú, ktorú treba riešiť s veľkou diskrétnosťou a múdrosťou“. V tom istom roku sa stretol aj s vtedajším predsedom andorrskej vlády Xavierom Espotom spolu s arcibiskupom Paulom Gallagherom, sekretárom pre vzťahy so štátmi, aby hľadali kompromisné riešenie.

Vives dokonca vyhlásil, že „keď andorrský ľud žiada biskupa, aby bol jeho hlavou štátu, vie, čo to znamená“, a vylúčil možnosť podpísať akýkoľvek zákon odporujúci katolíckej náuke.

Nový biskup a zmena tónu

Vymenovanie nového biskupa z Urgellu zmenilo situáciu. Josep-Lluís Serrano Pentinat sa po prvý raz verejne predstavil vo svojej funkcii 31. mája a zaujal výrazne odlišný tón než jeho predchodca. Vo svojich prvých vyjadreniach povedal, že „musí existovať dialóg a podpora pre tých, ktorí trpia, najmä pre ženy v ťažkej situácii“, keď hovoril o potrate. Mnohí to interpretovali ako znak väčšej otvorenosti voči dohode.

Podľa portálu The Pillar Cirkev v posledných rokoch naznačovala tichý súhlas s úsilím o dekriminalizáciu pod podmienkou, že biskup z Urgellu nebude musieť ako spoluvládca formálne schvaľovať príslušný zákon.

Dekriminalizácia so súhlasom Vatikánu? Zatiaľ len novinárske špekulácie

Denník La Vanguardia v roku 2024 informoval, že andorrské úrady rokujú s Vatikánom o zmene politiky kniežatstva a tvrdil, že Svätá stolica už v tom roku diskrétne schválila plán dekriminalizácie potratov so súhlasom vtedajšieho pápeža Františka. Táto informácia však nikdy nebola oficiálne potvrdená.

Diskusia sa znovu rozprúdila v apríli, keď Emmanuel Macron navštívil Andorru a vo svojom prejave vyhlásil, že „mnohí Andorrčania požadujú“ dekriminalizáciu potratov a že „bol spustený dialóg“, ktorý má umožniť pokrok „s rešpektom k inštitúciám, svedomiu všetkých a tradícii“. Xavier Espot po stretnutí s francúzskym prezidentom vyhlásil, že je potrebné postupovať „realisticky, obozretne a zároveň ambiciózne“, pričom neuviedol žiadny konkrétny harmonogram.

Lev XIV. a precedens kráľa Baudouina

Slová pápeža Leva XIV. adresované francúzskym politikom poskytujú určitý rámec pre túto diskusiu. Pápež pripomenul, že „kresťanstvo nemožno redukovať na súkromnú pobožnosť, pretože zahŕňa spôsob života v spoločnosti preniknutej láskou k Bohu a blížnemu, ktorý už v Kristovi nie je nepriateľom, ale bratom“. V narážke na „tlaky, stranícke direktívy a ideologické kolonizácie“ Lev XIV. vyzval politikov, aby mali „odvahu povedať niekedy: „Nie, nemôžem“, keď ide o pravdu“. Dodal, že „iba spojenie s Ježišom, ukrižovaným Ježišom, im dá odvahu trpieť pre jeho meno“.

Najčastejšie pripomínaným precedensom v tejto súvislosti je prípad belgického panovníka Baudouina. Jeho proces blahorečenia otvoril pápež František počas návštevy Belgicka v septembri 2025. V roku 1990 Baudouin odmietol podpísať zákon dekriminalizujúci potraty do dvanásteho týždňa tehotenstva. V liste belgickému premiérovi uviedol, že sa obáva, že takýto zákon povedie k „citeľnému poklesu úcty k životu tých najslabších medzi nami“. Ústavná kríza bola vyriešená tak, že vláda kráľa dočasne vyhlásila za nespôsobilého vládnuť, zákon schválila a o niekoľko dní ho opäť vrátila na trón.

Baudouin sa vtedy obrátil na svojich spoluobčanov otázkou: „Je spravodlivé, aby som bol jediným belgickým občanom núteným konať proti svojmu svedomiu v takej zásadnej otázke? Je sloboda svedomia posvätná pre všetkých okrem kráľa?“

Pohľad katolíckej tradície

Z pohľadu katolíckej tradície je ochrana nenarodeného ľudského života jednou zo základných morálnych povinností štátu aj jednotlivca. Katolícka Cirkev od prvých storočí učí, že ľudský život začína počatím a že úmyselné usmrtenie nenarodeného dieťaťa nemožno ospravedlniť sociálnymi, ekonomickými ani zdravotnými dôvodmi. Tradiční katolícki autori preto považujú snahy o dekriminalizáciu potratov za vážny odklon od prirodzeného zákona a kresťanského chápania ľudskej dôstojnosti. V ich očiach nejde iba o právnu otázku, ale o problém s hlbokým morálnym a duchovným rozmerom.

Osobitnú citlivosť vyvoláva andorrský prípad preto, že jedným z dvoch spoluvládcov krajiny je katolícky biskup z Urgellu. Mnohí katolíci zastávajú názor, že nástupca apoštolov nemôže aktívne podporiť ani formálne schváliť zákon odporujúci učeniu Cirkvi. Práve preto je v tradičných katolíckych kruhoch často pripomínaná zásada, že kresťan vo verejnej funkcii nesmie konať proti správne formovanému svedomiu ani pod tlakom politických okolností. Funkcia biskupa nie je iba administratívnym úradom, ale predovšetkým duchovným poslaním, ktoré zahŕňa povinnosť vydávať svedectvo pravde aj v nepriaznivých podmienkach.

Podľa tradičného katolíckeho pohľadu totiž existujú situácie, v ktorých je povinnosťou kresťana povedať „nie“, aj keď to prináša osobné alebo politické obete. Ochrana nevinného ľudského života patrí medzi tie oblasti, v ktorých podľa katolíckej morálky kompromis nie je možný.

Branislav Krasnovský

Zdroj: infocatolica.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)