Španielska progresívno ľavicová vláda chce referendom presadiť právo na potrat ako ústavné právo

15. októbra 2025   Aktuality   Komentár, Potraty

Po Francúzoch, ktorí stáli vždy na čele svetového pokroku, sa rozhodli trochu posunúť svoju krajinu k žiarivým zajtrajškom aj Španieli. Španielska ľavicovo-liberálna vláda sa totiž tiež rozhodla presadiť do ústavy právo na umelý potrat. Podobne ako potomkovia francúzskych revolucionárov.

Španielski progresívni ľavičiari sú však momentálne pri tejto snahe trochu hysterickí, pretože sa im zatiaľ nedarí presadiť ústavné právo na potrat v parlamente. Potrebujú k tomu získať dve tretiny hlasov, čo zatiaľ ani zďaleka nehrozí a preto už teraz naznačujú, že ak dve tretiny hlasov nezískajú, budú presadzovať referendum o zahrnutí práva na potrat do španielskej ústavy.

Na tlačovej konferencii po včerajšom zasadnutí Rady ministrov oznámila socialisticko-komunistická vláda Španielska podanie návrhu ústavnej reformy, ktorou sa má potrat ustanoviť ako základné právo. V prípade, že sa nepodarí získať potrebné dve tretiny hlasov v parlamente – čo je najpravdepodobnejší scenár – vláda uvažuje o vypísaní referenda.

Ministerka pre rovnosť Ana Redondová a hovorkyňa vlády Pilar Alegríaová obhajovali toto opatrenie proti možným spiatočníckym krokom konzervatívcov a požadovali tiež, ako sme už na portáli Christianitas.sk písali: vytvorenie registra osôb, ktoré v zdravotníctve odmietajú vykonávať umelé potraty z dôvodu výhrady vo svedomí. Redondová a Alegríová preto radšej vopred bijú na poplach a podľa svojich zvrátených predstáv robia zásadný historický krok, aby ochránili práva žien pred tými, ktorí sa snažia odstúpiť od už dosiahnutých pokrokových výdobytkov:

„Potrat je právom – a my ho ochránime v ústave, aby žiadna politická sila nemohla toto právo v budúcnosti spochybniť.“

Pilar Alegríaová vo svojom vystúpení ešte dodala, že právo na potrat je tiež záväzkom voči rovnosti a sociálnej spravodlivosti a že sa nesmie dovoliť, aby právo žien rozhodnúť sa o potrate bolo obmedzené z ideologických alebo geografických dôvodov (v Španielsku sú totiž konzervatívne oblasti, kde lekári odmietajú vykonávať potraty, odvolávajúc sa na výhrady vo svedomí a toto najnovšie rozdráždilo progresívcov a ľavičiarov do nepríčetnosti) .

Zároveň potvrdila, že vláda požaduje, aby sa vytvoril register zdravotníckych pracovníkov – odporcov vykonávania potratov z dôvodu svedomia. V tejto súvislosti vyhlásila:

„Je nevyhnutné disponovať touto informáciou, aby sme mohli zaručiť, že prístup k potratu bude účinný na celom území štátu, bez výnimiek a prekážok.“

Konzervatívni právnici im oponujú a odporúčajú, že nech si naopak ľavičiari a progresívci vytvoria zoznam lekárov ochotných vykonávať potraty a nech nevytvárajú čierne listiny odmietačov.

Aj tu platí okrídlené – za všetkým hľadaj EÚ. Obe španielske velikánky ducha sa totiž odvolávajú aj na potrebu zosúladiť španielsku legislatívu s európskymi štandardmi a reagovať na požiadavky feministických združení a organizácií. Španielski konzervatívci z Ľudovej strany už obe nešťastné stvory obvinili zo snáh zasahovať do autonómnych právomocí španielskych regiónov, avšak hovorkyňa Alegríaová pokračovala ďalej vo svojich tvrdeniach, namietajúc, že nezasahujú do právomocí, ale len zabezpečujú ľudské práva a autonómne spoločenstvá musia spolupracovať, aby sa zákon uplatňoval jednotne. Podobným spôsobom argumentovali proti regionálnym rozdielom španielski republikáni, ktorí neskôr ponorili Španielsko v rokoch 1936 – 1939 do chaosu občianskej vojny.

Keďže španielska Ľudová strana už uviedla, že návrh ľavičiarov a progresívcov nepodporí, títo sa pripravujú na vyhlásenie referenda, tak ako tomu bolo v Portugalsku alebo v Írsku. Španielski progresívci a ľavičiari veria, že obyvateľstvo väčšinovo podporí „právo na potrat“.

Na margo referendier v spomínaných krajinách: v Írsku sa referendum konalo 25. mája 2018 a 66,4 % hlasov bolo podľa oficiálnych informácií za právo na potrat. Objavili sa však tri petície, ktoré označili referendum za zmanipulované. V zozname registrovaných voličov boli vypustení starší voliči a voliť mohli výnimočne aj imigranti, ktorí už opustili Írsko na viac ako 18 mesiacov. Podľa írskych zákonov však nemôžu takéto osoby voliť. Imigranti zrazu popri výnimke získali aj dostatok financií, aby sa do Írska vrátili a mohli hlasovať. Objavili sa tiež informácie, že sa porušovalo moratórium pred referendom a štátne médiá nekriticky ponúkli svoj priestor tým zoskupeniam, ktoré chceli presadiť právo na potrat. Naopak, odporcovia potratov takúto možnosť nemali.

Takže aj v Španielsku je predstava, že progresívni a ľavičiarski politici budú pri referende v Španielsku konať transparentne veľmi otázna.

V Portugalsku sa referendum o potrate uskutočnilo dvakrát – v roku 1998 a 2007. V oboch prípadoch podľa kritikov nebolo platné a výsledok nebol záväzný, pretože účasť bola pod zákonným minimom (44 % účasť).

Ústavný a politický kontext návrhu vychádza z názoru ľavicových aktivistov, že španielska ústava z roku 1978, prijatá po skončení Francovej diktatúry, ešte stále obsahuje v očiach progresívnych fanatikov len obmedzené možnosti pre potrat, eutanáziu a manželstvá rovnakého pohlavia. Pritom všetky tieto lahôdky sú v Španielsku už legalizované.

V roku 1985 zákon zaviedol dekriminalizáciu potratov v troch prípadoch (znásilnenie, ohrozenie zdravia matky, poškodenie plodu). V roku 2010 vláda Josého Luisa Rodrígueza Zapatera (PSOE) – ďalšia ľavičiarska kreatúra – zaviedla „zákon o sexuálnom a reprodukčnom zdraví“, ktorý povolil potrat na žiadosť ženy do 14. týždňa tehotenstva. V roku 2023 vláda Pedra Sáncheza zákon ešte rozšírila – zrušila povinnosť čakať tri dni, umožnila potrat aj 16-ročným dievčatám bez súhlasu rodičov.

Aktuálna koaličná vláda PSOE a SUMAR (ľavicová aliancia vedená Yolandou Díazovou) chce, aby bolo „právo na potrat“ ústavne garantované ako základné právo – podobne, ako je v ústave zakotvené napríklad právo na slobodu či vzdelanie. Na schválenie ústavnej reformy je však potrebná dvojtretinová väčšina v parlamente, čo je prakticky nemožné bez podpory konzervatívnej Partido Popular (PP). Preto sa spomína referendum ako spôsob, ktorým by vláda mohla obísť parlamentnú blokádu a získať mandát priamo od voličov.

Pre tradičných katolíkov je vec viac ako zrejmá. To, čo progresívni ľavičiari požadujú možno pokojne označiť ako lex mortis – pokus vpísať právo na zabitie do ústavy. V každej dobe sa zákon stáva zrkadlom duše národa. Keď zákon chráni život, vyjadruje vieru v dobro, ktoré nás presahuje; keď legitimizuje smrť, stáva sa monumentom ľudskej pýchy, ktorá sa rozhodla sama určovať čo je dobré a čo zlé.

Svet je javiskom našej budúcej spásy či zatratenia. Každý čin, každé rozhodnutie má svoj odraz v Nebi alebo v Pekle.

V tejto perspektíve je vpísanie práva na potrat do ústavy pokusom povýšiť tragédiu na normu, nešťastie na zásadu, zabitie na článok právneho poriadku. Len podčiarkujem: nikdy to nie je otázka jednej generácie. Ani tej degenerovanej generácie, ktorá momentálne vládne Španielsku. Ústava či už Španielska, ale aj iných krajín sa nemôže stať miestom, kde sa sloboda stavia proti životu a kde sa opakuje tragédia starého pokušenia – že človek môže byť Bohom a určovať, kto smie existovať a kto nie. Smrť, ktorá sa tvári ako právo, nie je víťazstvom rozumu, ale jeho zlyhaním.

Šťastie človeka nemôže byť postavené na negácii života, každý lex mortis je znakom degenerácie doby a treba sa modliť, aby sa situácia zmenila a spoločnosť opäť našla spôsob, ktorým bude chrániť život a nie ho ničiť.

Branislav Krasnovský

Zdroj: InfoCatolica.com, obrazový materiál, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)