Z denníka nenarodeného dieťaťa
M.R.
27. októbra 2019
Cirkev
Potraty
5. októbra
Dnes začal môj život. Moji rodičia o tom ešte ani nevedia. Som malá ako semienko jablone, ale som to už ja. A som dievča. Budem mať blonďavé vlasy a modré oči. Takmer všetko je jasné, dokonca aj to, že budem mať rada kvetinky.
19. októbra
Niektorí hovoria, že vlastne vôbec nie som človek. Že človek je iba moja mama. Ale ja som človek, rovnako tak ako je odrobinka chleba skutočným chlebom. Moje mama je a ja som tiež.
25. októbra
Moje srdce začalo samo od seba biť. Od dnešného dňa bude po zbytok môjho života neúnavne nežne tĺcť! A keď sa po mnoho rokoch unaví, zastaví sa a ja zomriem.
2. novembra
Dnes som opäť o niečo vyrástla. Moje ruky a nohy dostávajú tvar. Ale ešte si budem musieť chvíľku počkať, než na týchto nožičkách pribehnem do maminej náruče, než moje ruky natrhajú púpavy a objímu otca.
12. novembra
Na mojich rukách sa objavujú malé prsty. Je zábavné, aké sú drobné! Budem nimi hladiť mamu po vlasoch. A budem chcieť jej vlasy ochutnať a ona určite povie: „Nie, nie, nie, zlatíčko…“
20. novembra
Až dnes povedal doktor mojej mame, že žijem pod jej srdcom. Musí byť určite moc šťastná! Si šťastná, mami?
25. novembra
Moja mama a otec pre mňa iste vymýšľajú nejaké meno. A to ani nevedia, že som dievča. Možno vymysleli Aničku, ale ja by som sa radšej volala Katka. Už som pekne veľká.
24. decembra
Zaujímalo by ma, či mama počuje tlkot môjho srdce. Niektoré deti prichádzajú na svet trochu choré. A doktori svojimi nežnými rukami potom robia zázraky, aby im pomohli. Ale moje srdce je silné a zdravé. Tlčie pravidelne: bum – bum – bum… Máš zdravú dcéru, mami!
28. decembra
Dnes ma moja matka zabila.
