Teológ v poslednom štádiu politickej posadnutosti: „Boh je demokrat“

21. marca 2025   Krátke správy

Politická a demokratická idolatria súčasných pokrokových cirkevníkov zrejme necúvne ani pred najúbohejšími a najohavnejšími trápnosťami. Prevrátiť naruby obraz Boha, taký aký nám ho zanechal Starý aj Nový Zákon, cirkevná Tradícia a učenie Cirkevných Otcov a Učiteľov, v mene záchrany ich milovanej liberálnej demokracie, nepredstavuje pre nich žiaden problém.

https://katholisch.de/artikel/60325-dogmatiker-ueber-rechtspopulismus-gott-ist-ein-demokrat

Z toho tiež môžeme usudzovať, čo má v ich očiach najväčšiu ideologickú hodnotu. Boh je ľubovoľne upraviteľný pojem, zatiaľ čo demokracia je nedotknuteľná a posvätná.

Salzburský dogmatik (!) Hans-Joachim Sander mal 19. marca v rámci verejných Akademických dní na Katolíckej teologickej fakulte v Grazi, hlavný prejav s názvom: „Boh – demokrat“. V ňom burcoval proti vzmáhajúcemu sa pravicovému populizmu, čo zrejme ako dogmatik považuje za porušovanie najvyššej dogmy o posvätnosti demokracie.

https://www.kathpress.at/goto/meldung/2459225/sander-theologie-kann-demokratien-im-rechtsruck-zur-seite-stehen

Zastrešujúca téma všetkých prednášok na katolíckej (!) univerzite znela: „Sme schopní demokracie? Teológia tvárou v tvár posunu doprava v Rakúsku“.

– Áno, to je zrejme hlavná úloha dnešnej teológie a katolíckych univerzít – panikáriť, že ten hlas ľudu, ktorý je údajne hlasom Božím, si nezvolil do parlamentu len ľavicovo-liberálne strany, do ktorých môžeme v pokoji započítať aj „konzervatívnych“ ľudovcov.

Podľa dogmatika Sandera sú dnes demokracie „ponižované pravicovým populizmom“, ktorý sa podľa neho „snaží svoju legitimitu odvodzovať okrem iného aj z viery, že Boh je na jeho strane“.

– Nebojte sa pán profesor, nás pravicoví populisti neoklamú. My dobre vieme, že Boh, ako demokrat, je predsa na strane liberálnej demokracie. A pri nebeských voľbách určite hádže do nebeskej urny hlasovací lístok za Zelených.

Dogmatik tiež tvrdí, že „biblický Boh neponižuje svojich nepriateľov, ale stojí na strane ponížených a posilňuje ich. V tomto ohľade je Boh demokrat.“

– Zaujímavá logika. Stáť na strane ponížených znamená pre Boha automaticky akceptovanie tých, ktorí sú jeho nepriateľmi? Nie sú náhodou práve tí, čo ponižujú bezbranných, alebo napríklad vraždia bezmocných (deti) označovaní ako nepriatelia Boha?

Pán profesor nám však musí ešte vysvetliť, prečo ten Boh – demokrat trestá v Starom aj Novom Zákone Izraelitov za zradu seba a svojich prikázaní, trestá celé národy a sám seba nazýva „žiarlivým Bohom“, ktorý neznesie iné kulty a modloslužby. Ako vysvetlí, že Boh Mojžišovi dal prikázania a nie len námety na diskusiu o nich? A prečo vlastne Izraeliti o prikázaniach nehlasovali, keď je Boh demokrat? No a nakoniec, prečo sa Boh aj Mojžiš rozhnevali, keď izraelský ľud demokraticky tancoval okolo Zlatého teľaťa?

Dogmatik Sander podľa portálu Kathpress v prednáške tiež uviedol, že úlohou teológie je byť kritickou aj voči tým katolíkom, ktorí podľahnú pokušeniu „vyť s vlkmi“ a pridajú sa na stranu pravicového populizmu:

„Náboženské spoločenstvo, ktoré dnes vyje s posunom doprava a obetuje svojho Boha, uvidí, že Boh sa pod jeho rukou premení na modlu.“

Preto podľa dogmatika potrebujeme naliehavo – „demokratickú teológiu“.

V tomto ohľade si však nemusí dogmatik zúfať. Nech sa v Cirkvi pozrieme kdekoľvek, všade bujnie pravá a nefalšovaná demokratická teológia. Otázne je, či ešte vôbec niekoho, okrem, paradoxne, elitárskej katolíckej kaviarne vôbec zaujíma.

BM

Zdroj: Kathpress, titulný ilustračný obrázok, zdroj – Store norske leksikon

PDF (formát pre tlač)