Svätý Peter Damiani a jeho kniha „Liber Gomorrhianus“, Poliaci vydávajú toto dielo preložené do poľštiny

21. februára 2024   Cirkev

V Poľsku sa rozhodli vydať knihu Petra Damianiho Liber Gomorrhianus, úvodnú prednášku predniesol kňaz, teológ, prof. Róbert Skrzypczak. V našich časoch je dobré siahnuť po diele sv. Petra Damianiho, Učiteľa Cirkvi, kniha totiž môže byť sprievodcom v dnešnej dobe, kedy má časť Cirkvi problém s pedofíliou a homosexualitou. Tie vôbec nie sú špecialitou katolíkov, ale problémom, ktorý trápi celú našu generáciu naprieč spoločnosťou.

Promiskuitný svet nenávidí Cirkev kvôli jej postoju k sexualite

Viacerí predstavitelia Cirkvi majú problém či už s homosexualitou alebo homoherézou, teda s prístupom k homosexualite. Ich postoj je v otvorenom rozpore s učením Cirkvi, vyjadreným vo Svätom písme, v Katechizme katolíckej Cirkvi a v aktuálnych dokumentoch Magistéria.

Tie isté kruhy, ktoré boli kedysi zapojené do boja proti encyklike Humanae vitae Pavla VI., deklarovali neposlušnosť cirkevnému učeniu a ohrozovali autoritu nástupcu svätého Petra v mene obrany práva na antikoncepciu, teraz spájajú svoje sily, aby zrušili celibát, zaviedli kňazstvo pre ženy, sväté prijímanie pre rozvedených žijúcich v neregulárnych zväzkoch a ktorí chcú legalizovať sobáše homosexuálnych párov v cirkevnom práve.

„Homosexuálni kňazi vedia, že je ten správny okamih,“ povedal slávny americký spisovateľ Rod Dreher, „a preto podnikajú kroky na zmenu Cirkvi. Ak bude cirkev súhlasiť s homosexualitou, zničí to nielen jej dôveryhodnosť, ale aj celú antropológiu rodiny. Promiskuitný svet nenávidí Cirkev pre jej postoj k sexualite.“ Od skutočných katolíkov sa teraz očakáva, že sa v týchto postkresťanských časoch objavia ako silná kontrakultúra voči uvedeným aktivitám.

Zmätok a nejednoznačnosť znepokojivo narastajú v mysliach a srdciach mnohých katolíkov vo svete, čo ukazuje, s akou silou ľadové vetry morálnej revolúcie zaviali v mnohých oblastiach našej katolíckej Cirkvi. Tu je niekoľko príkladov: americké jezuitské univerzity nedávno prekvapili verejnosť organizovaním drag queen show a dragball v duchu najsofistikovanejších požiadaviek genderizmu.

Na otázku o súvislosti týchto udalostí s biblickým učením, napríklad s Listom sv. Pavla Rimanom, farár sv. Jozefa v Seattli povedal:

„Apoštol Pavol, muž svojej doby a okolností, jasne spájal modlárstvo pohanského sveta so sexuálnym správaním, ktoré ho často sprevádzalo. Ritualizovaná homosexualita a pederastia tých čias sa výrazne líši od dnešných milujúcich a kohabitujúcich gejov a lesieb. Pederastia, hedonizmus a nútená, rituálna sexualita sú jasne v rozpore so slobodou žitia v Ježišovi Kristovi. Musíme rozlišovať medzi skúsenosťami konkrétnych ľudí a očakávaniami hierarchickej Cirkvi. Keď ľudia robia zlé veci, mali by byť odsúdení, ale keď sa ľudia milujú a vidia výhody vo vzájomnej príťažlivosti, ktorá bola donedávna spojená s niečím zlým, musíme si položiť otázku, či naše asociácie vychádzali zo správnych premís…“

O. Paolo Cugini, farár talianskej farnosti Regina Pacis v regióne Emilia Romagna, ktorý je známy tým, že slávi omše v tričku s podobizňou Che Guevaru, povedal, že od homosexuálnych párov by sa nemalo očakávať, že budú cudné. „My, kňazi, máme problém zachovať si čistotu sami, nieto ešte laici. Osoby musia byť postavené nad doktrínu.“ Keď dúhový farár navrhol svojim farníkom modlitbovú vigíliu za obete homofóbie a inej diskriminácie, niektorí z nich zorganizovali s ružencom v ruke alternatívnu modlitbu drag queer lásky za osvietenie a obrátenie pastorov vo svete, ktorí sodomitský hriech odmietajú.

„Nech Cirkev opustí svoje súčasné učenie o sexualite a rozdieloch medzi pohlaviami,“ povedal brazílsky jezuita otec Luis Corrêa Lima z Pápežskej katolíckej univerzity v Rio de Janeiro. Východiskom katolíckej náuky by malo byť utrpenie homosexuálov. „Je lepšie držať sa ďalej od tvrdých kňazov“ – hovorí Brazílčan, „pretože hryzú.“ V jeho prejavoch, podobne ako v prejavoch mnohých iných katolíckych priaznivcov LGBT hnutí v Cirkvi, existuje veľa výrazov, ktoré vylučujú akúkoľvek diskusiu alebo výmenu argumentov „homofóbia“, „transfóbia“, „nenávistné prejavy“ atď.

Viac sme o tom písali tu: https://christianitas.sk/len-za-prvy-den-podpisalo-peticiu-pozadajucu-exorcizmus-newyorskej-katedraly-v-ktorej-sa-konal-blasfemicky-pohreb-trans-aktivistu-takmer-10-tisic-ludi/

Katechizmus katolíckej Cirkvi – posledná bašta ortodoxie

Na mnohých miestach sa podniká nenávistná kampaň homosexuálnych kruhov proti poslednej bašte ortodoxie, ktorou je Katechizmus katolíckej Cirkvi, v ktorom sa homosexualita nazýva „vážna skazenosť“ (KKC 2357). Homosexuáli volajú po taktike Alexandra Veľkého: „rozviazať tento gordický uzol jedným úderom meča“. Preto by mal byť Katechizmus katolíckej Cirkvi odstránený, aby sa čoraz častejšie homosexuálne praktiky uznávali ako variant ľudskej sexuality.

Zo sociálnej a pastoračnej roviny sa tak boj prenáša do oblasti doktrinálnej. Stále viac teológov, kňazov a biskupov podniká vytrvalú ofenzívu, zatiaľ čo zvyšná väčšina drieme. „Boli sme hlboko presvedčení“, počuli sme to počas stretnutí katolíckych LGBT skupín, „že homosexualita je hriech. Medzitým čítame Ježišove podobenstvá o márnotratnom synovi a chápeme, že Boh prijíma každého a nikoho nesúdi. Najdôležitejšie je žiť v pravde a láske.“

Problémom pre homosexuálne kruhy teda zostáva Katechizmus katolíckej Cirkvi, v ktorom sa píše, že homosexualita je vnútorne neusporiadaná orientácia. Tento urážlivý kameň musí byť odvalený, aby sa odblokoval prístup k homosexualite s katolíckym súhlasom. Hlavným argumentom používaným v dnešných diskusiách je, že doktrína je nezlučiteľná so životom. Preto je potrebné vykonať hĺbkovú reflexiu sexuality vrátane najnovších úspechov v oblasti spoločenských vied a morálnej teológie.

„Katolícka morálna teológia utrpela úpadkom, ktorý zanechal Cirkev bezbrannú tvárou v tvár týmto zmenám v spoločnosti,“ napísal Benedikt XVI. v texte o koreňoch krízy v Cirkvi. Cieľom liberálnej ofenzívy je odstrániť základ pre objektívny prístup k ľudskej prirodzenosti a Božiemu plánu. Potom sa homosexualita stane jedným z mnohých názorov, ktoré možno akceptovať a dokonca chváliť. „Dnes sa síce máme riadiť katechizmom, ale pápež František už uvažuje o revízii Katechizmu katolíckej Cirkvi ohľadom odsekov týkajúcich sa trestu smrti. Keď mu to prejde, prikročí sa k revízii odsekov týkajúcich sa homosexuality.“

Webová stránka „Giornata“ obsahuje informácie o prvom kurze pre homosexuálnych snúbencov, ktoré majú v úmysle vstúpiť do manželského zväzku. Kurz zahŕňa štyri stretnutia a organizuje sa vo vybraných farnostiach a kláštoroch v Ríme, Bologni a Miláne. Predpokladaným cieľom tejto pastoračnej iniciatívy je neutralizovať homosexualitu chápanú ako prirodzenú variáciu ľudskej emocionality, prepojiť homoerotický vzťah s víziou manželstva a vylúčiť z homosexuálneho správania myslenie na hriech. Téma hriechu ustupuje potrebe boja proti diskriminácii ľudí patriacich k menšinám v spoločnosti a v Cirkvi. A napokon, homosexuálnym vzťahom treba pripisovať nielen morálny, ale aj teologický význam. Cieľom takéhoto kurzu je inaugurovať pastoráciu homosexuálnych párov v Cirkvi pomocou nástrojov tichého súhlasu.

Požehnanie pre homosexuálne páry?

Doteraz najkontroverznejšou aktivitou bola aktivita P. Jamesa Martina SJ, amerického jezuitu a konzultanta Vatikánskeho sekretariátu pre komunikáciu. Jeho podpora organizovania podujatí „Gay Pride“ po celom svete, je široko kritizovaná. Počas týchto „pochodov hrdosti“ sa jeho účastníci často vysmievajú Kristovi a Panne Márii. P. James Martin SJ bol špeciálnym rečníkom počas Svetového dňa rodiny v Dubline v roku 2018. Bol tiež hviezdou LGBT kresťanského fóra, organizovaného v diecéze Albano pod patronátom jej vtedajšieho biskupa a v súčasnosti prefekta Kongregácie pre kauzy svätých, kardinála Marcella Semerara.

Kardinál Robert Sarah P. Jamesa Martina SJ obvinil, že nehovorí ľuďom celú pravdu a obchádza Katechizmus katolíckej Cirkvi:

„Tí, ktorí hovoria v mene Cirkvi, musia byť verní nemennému Kristovmu učeniu, pretože iba životom v súlade s Božím stvoriteľským plánom môžu ľudia dosiahnuť hlboké a trvalé naplnenie.“

Kardinál Robert Sarah potom ešte dodal:

„Nie je to sexuálna orientácia, ale že sme Božími deťmi, to definuje našu najhlbšiu identitu. Homosexuálne sklony, hoci sú v rozpore s ľudskou prirodzenosťou, nie sú samy osebe hriešne, pokiaľ nie sú prebudené alebo rozvinuté. Vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia sú ťažkým hriechom a ubližujú tým, ktorí sa na nich podieľajú.“

Medzitým, podľa biskupa Roberta Waltera McElroya zo San Diega, „čistota nie je hlavnou cnosťou v kresťanskom morálnom živote“. Podľa jeho názoru je sodomia prípustná, pretože „naším hlavným povolaním je milovať Boha celým srdcom a blížnych ako seba samých. Akákoľvek kritika priaznivcov LGBT v rámci Cirkvi je prejavom homofóbie a jedovatý útok na pápeža Františka. Je potrebné prestať so snahami súdiť iných ľudí.“

Rovnaké trendy v myslení badať aj u kardinála Josepha Tobina, ktorý sa rozhodol osobne privítať účastníkov prvej LGBT púte do katedrály v Newarku: „Dobrý deň, v minulosti sme sa vo vás mýlili,“ povedal. Hneď nasledujúci deň denník New York Times komentoval túto udalosť vyhlásením, že ak sa praktizujúcim homosexuálom otvoria dvere do Cirkvi a budú môcť uzatvárať v katolíckych chrámoch manželstvo a prijímať sviatosti, znamená to, že večné učenie Cirkvi o homosexualite, počnúc Bibliou a končiac najnovšími oficiálnymi dokumentmi venovanými k tomuto fenoménu, získajú nový obsah.

V podobnom duchu hovoria aj iní cirkevní hierarchovia, napríklad kardinál Blaise Cupich z Chicaga, biskup Franz-Joseph Bode z Osnabrücku či biskup Antonio Carlos Cruz Santos z brazílskej diecézy Caico. V roku 2015 sa na Pápežskej Gregorovej univerzite uskutočnilo tajné stretnutie asi päťdesiatich starostlivo vybraných biskupov, teológov a zástupcov médií na tému, ako presvedčiť synodálnych otcov, aby akceptovali zväzky osôb rovnakého pohlavia.

Iniciatíva stretnutia o „pastoračných inováciách“ vzišla od predsedov biskupských konferencií Nemecka, Švajčiarska a Francúzska: kardinála Reinharda Marxa, biskupa Markusa Büchela a arcibiskupa Georgea Pontiera. Hlavnou témou debaty bola potreba „rozvinúť“ cirkevné učenie o problematike ľudskej sexuality, presnejšie povedané, ísť za hranice teológie tela Jána Pavla II. smerom k novej „teológii lásky“. Ak by Cirkev na nadchádzajúcej synode o rodine len potvrdila svoje súčasné učenie, bolo by to vnímané ako „neúspech“.

Myšlienka zvolať takúto konferenciu vznikla v spomenutom roku 2015 počas stretnutia predsedov troch vyššie uvedených biskupských konferencií v Marseille krátko po tom, čo Íri v referende podporili legalizáciu „manželstiev“ osôb rovnakého pohlavia. To vyvolalo potrebu prispôsobiť Cirkev očakávaniam sekulárneho sveta.

Kardinál Marx v homílii na Svätodušné sviatky vo svojej mníchovskej katedrále povedal, žeby sa mala vytvoriť „priateľská kultúra“ voči homosexuálom. A povedal, že „dôležité nie je to, čo nás odlišuje, ale to, čo nás spája.“ Medzi expertmi, ktorí vystúpili na konferencii v Ríme, boli: P. Hans Longendörfer SJ, sekretár Nemeckej biskupskej konferencie a o. Eberhard Schockenhoff, morálny teológ. Podľa posledného menovaného je vernosť v homosexuálnych vzťahoch „eticky a morálne hodnotná“. Veriaci sa čoraz viac vzďaľujú od cirkevného učenia o sexuálnej morálke, považujúc ho za „nerealistické a nepriateľské“. Morálna teológia musí byť „oslobodená od prirodzeného zákona“ a individuálne svedomie by malo konať na základe „životnej skúsenosti veriacich“.

Účastníci tajnej konferencie zdôraznili potrebu prehĺbiť štúdium biblickej hermeneutiky, ktorá je kódom pre pochopenie Svätého písma, ktorý sa líši od katolíckej Tradície. Hovorili o potrebe zamyslieť sa nad „teológiou lásky“, čo je abstraktný výklad oddeľujúci pohlavný styk od plodenia, umožňujúci rôzne formy mimomanželských vzťahov, vrátane homosexuálnych, založených na emóciách, nie na biologických faktoch. Otázku hriechu, obrátenia a spásy duší rečníci úplne ignorovali.

V roku 2021 sa vo Vatikáne konala pod patronátom Pápežskej rady pre kultúru ďalšia medzinárodná konferencia s názvom „K jednému svetovému náboženstvu?“ za účasti covidového doktora Toni Fauci, riaditeľky National Institutes of Health USA, Cindy Crawford, a prišla aj Chelsea Clintonová a riaditelia farmaceutických spoločností Pfizer a Moderna. Súčasťou loga podujatia bol dúhový sprievod detí, jasný znak podpory ašpirácií LGBT komunity.

„V niektorých cirkevných oblastiach sa šíria projekty a návrhy na požehnanie pre zväzky osôb rovnakého pohlavia“ – čítame v dokumente Responsum ad dubium Kongregácie pre náuku viery o požehnaní zväzkov osôb rovnakého pohlavia, ktorý bol vydaný 21. februára 2021, v deň liturgickej spomienky na sv. Petra Damianiho.

V tejto súvislosti Kongregácia pre náuku viery oznámila (Kongregácia ešte bez výraznejších kádrových zásahov bergogliánov, ktorí z Kongregácie spravili Dikastérium), že „keďže požehnania osôb súvisia so sviatosťami, požehnanie homosexuálnych zväzkov nemožno považovať za prípustné, pretože by v určitom zmysle predstavovalo napodobeninu alebo analogický odkaz na svadobné požehnanie, ktoré sa odvoláva na muža a ženu, ktorí sa zjednocujú vo sviatosti manželstva, pretože „nie je dôvod porovnávať alebo vytvárať analógiu, hoci len vzdialenú, medzi homosexuálnymi zväzkami a Božím plánom pre manželstvo a rodinu.“ Ako dokument spresňuje, „vyhlásenie o nezákonnosti požehnania zväzkov medzi osobami rovnakého pohlavia nemá za cieľ nespravodlivo diskriminovať, ale pripomínať pravdivosť liturgického obradu a to, čo hlboko zodpovedá podstate sviatosti, ako ich chápe Cirkev.“

Táto nóta v roku 2021 vyvolala početné protesty v Nemecku a Belgicku. Niektorí pastori, vrátane limburského biskupa Georga Bätzinga, predsedu Nemeckej biskupskej konferencie, povedali, že je to len „názor“ Kongregácie. Medzi ciele, ktoré chcú účastníci nemeckej „Synodálnej cesty“ dosiahnuť, patrili a patria: kňazstvo žien, zrušenie celibátu a požehnanie homosexuálnych párov. Biskup Franz-Josef Bode povedal, že tieto ciele sa nedosiahnu zaťatými päsťami a metódou vynucovania si zmien, pretože by to vyvolalo len odpor. „S vytrvalosťou dosiahneme viac. Ako špirála sa pomaly, ale isto dostaneme do cieľa. Je to už viditeľné na zmenách, ktoré boli za posledných päť rokov implementované.“

V máji 2021 na protest proti nóte Kongregácie pre náuku viery pastieri v niekoľkých stovkách nemeckých kostolov zorganizovali obrad požehnania homosexuálnych párov s podporou reformného hnutia s názvom Maria 2.0. Z iniciatívy Univerzity v Münsteri sa rozbehla aj kampaň na zbieranie podpisov proti zmyslu dokumentu Kongregácie. V januári 2022 verejne vystúpilo 125 kňazov, nemeckých kaplánov a ďalších zamestnancov, ktorí sa vyhlásili za LGBT ľudí a požadovali ukončenie prenasledovania v cirkevnom prostredí.

V špeciálnom televíznom programe vystúpili biskup Helmut Dieser z Aachenu, viacerí kňazi, rehoľné sestry identifikujúce sa ako lesbičky, ako aj zamestnanci kúrie a Charity. Nedávno kardinál Jean-Claude Hollerich, luxemburský arcibiskup a sekretár Synody o synodalite v Cirkvi, v rozhovore uviedol, že „postoj Cirkvi k hriešnosti homosexuálnych vzťahov je nesprávny. Domnievam sa, že sociologický a vedecký základ tohto učenia je nesprávny. Nastal čas na dôkladnú revíziu cirkevného učenia. Spôsob, akým pápež František hovorí o homosexuáloch, by mohol viesť k takejto zmene. Čo sa týka homosexuálnych kňazov, je ich veľa a bolo by dobré, keby sa o tom mohli porozprávať s vlastným biskupom bez rizika odsúdenia.“

Rozhodné nie vlne sodomie

Vo februári 2019 dvaja významní kardináli, bývalí zamestnanci Svätej stolice, v otvorenom liste adresovanom všetkým biskupským konferenciám s vášnivou výzvou napísali: „Bratia, zastavme vlnu homosexuality v Cirkvi! Aká náročná a riskantná je táto úloha, sme sa mohli presvedčiť na príklade samotného emeritného pápeža Benedikta XVI. Podľa Riccarda Cascioliho stojí za útokmi proti nemu a jeho dobrej povesti gay loby. Objavili sa práve v momente, keď sa v Cirkvi formovala silná LGBT agenda, v perspektíve Synody o synodalite. „Nemôžu odpustiť Benediktovi XVI., že odhalil krízu viery v koreňoch morálnej korupcie.“.

Arcibiskup Georg Gänswein, pápežov osobný tajomník, vtedy uviedol: „Homosexuálna loby je pripravená pápeža Benedikta XVI. zdiskreditovať. Nikdy ho nemilovali, ani jeho, ani jeho pontifikát. Konečne sa naskytla príležitosť pomstiť sa tým, že ho zatlačíme do damnatio memoriae (priepasti zabudnutia). Zdá sa, že starý pápež z Bavorska je obrovskou prekážkou zmien v prospech dúhovej cirkvi. Preto znáša údery a poníženie. Gregor VII. (Hildebrandt), jeho stredoveký predchodca na Petrovom tróne a tiež priateľ sv. Petra Damianiho zaplatil za reformy vtedajšej Cirkvi ostrakizáciou a exilom.“

Dante vo svojej Božskej komédii umiestnil Petra Damianiho do Neba, medzi duše kontemplujúce Božiu tvár. Vykreslil ho ako niekoho, kto je úplne oddaný boju proti korupcii duchovenstva a ako milovníka modlitby. Prvý Damianiho životopisec, Ján z Lodi, ho opísal ako „vynikajúceho bojovníka“ (egregius bellator). Petrovými nástrojmi boja boli kolená, na ktorých sa modlil, brko a pergamen. Podnikol jeden z najväčších bojov vo svojom živote, aby znovu obnovil svätosť Cirkvi.

Liber Gomorrhianus nie je „krížovou výpravou proti homosexuálom“, ale jedným z prejavov systematického a vytrvalého boja Petra Damianiho za sexuálnu čistotu kléru. Autor tejto nevšednej knihy bol jedným z predchodcov mocnej gregoriánskej reformy, vďaka ktorej Cirkev opäť získala svoj stredoveký lesk. Peter Damiani považoval sodomiu za hriech oveľa nebezpečnejší pre Cirkev, ako iné prehrešky katolíckych duchovných a laikov. Považoval to za hriech, ktorý by mohol ohroziť svetový poriadok. Jeho priateľ pápež Gregor VII. takisto dôsledne bojoval proti morálnej korupcii medzi duchovenstvom a dôrazne vystupoval proti rôznym patológiám, ktoré sužujú Cirkev.

Obaja bojovali za obnovenie dôveryhodnosti Cirkvi tým, že v nej znovu obnovili rozmer nadprirodzena. Cirkev existuje ako cesta vedúca ľudí k večnému životu, k bezhraničnej Božej láske. Prorockými znakmi ohlasujúcimi tento kresťanský cieľ sú kňazský celibát a kláštorná telesná čistota. Ukazujú, že jedine Boh môže uspokojiť ľudské srdce a uspokojiť všetky jeho túžby.

Pápež Gregor si uvedomil, nasledujúc svojho priateľa, sv. Petra Damianiho, že hriech, ktorý ničí tieto prejavy nadprirodzeného života v Cirkvi, čoskoro privedie Cirkev k vedomému sebazničeniu vo svete. Preto podnikol hrdinský boj za ochranu kňazského celibátu a mníšskej čistoty. Pápež Gregor VII. bojoval za zásady duchovného života, nevenoval sa tak dôkladne otázke sodomie medzi klérom ako svätý mních Peter Damiani. Aj kvôli zanedbaniu čistoty duchovných osôb a ich pýche dnes zažívame bolestivý zmätok v Cirkvi a rozvíjajúcu sa homoherézu.

V každom prípade sa Petrovi Damianimu podarilo ukázať, že sila presvedčenia, modlitba a dodržiavanie Božích nariadení slávia úspech. Toto si musíme uvedomiť aj my, ktorí žijeme o tisíc rokov neskôr, no v časoch nečistoty podobných času, v ktorom žil svätý Peter Damiani. Vieme, že existuje špina, ktorá škodí Cirkvi. Preto je potrebné ohlasovať ľuďom plnú pravdu o ľudskom živote vykúpenom Kristom. Kto miluje, hovorí jasne. Svetskí a laickí katolíci by mali nútiť svojich pastierov, aby žili ako slobodní ľudia a hlásali evanjelium ako proroci. Kristus je totiž ten istý včera, dnes a aj zajtra.

„Kto nemiluje svoj kríž, nemiluje Krista.“

Prednášal prof. Róbert Skrzypczak

Text je fragmentom Úvodu ku knihe Liber Gomorrhianus – Svätý Peter Damiani, Učiteľ Cirkvi, zdroj pch24.pl

BK

PDF (formát pre tlač)