Sv. Onezimus, biskup a mučeník

16. februára 2025   Svätec týždňa

Za čias sv. Apoštolov žil v meste zvanom Kolosy bohatý muž menom Filemon, ktorého sv. Pavol obrátil na kresťanskú vieru. Zámožní ľudia mali v tom čase namiesto sluhov otrokov, ako je to doposiaľ u Turkov. Títo otroci nedostávali žiadnu mzdu, boli vo vlastníctve svojich pánov, ktorí s nimi nakladali podľa ľubovôle – kupovali a predávali ich na trhoch, akoby to boli stvorenia bez rozumu.

Spomenutý boháč Filemon mal tiež takéhoto otroka, volal sa Onezimus. Tento však bol ničomný, okrádal svojho pána a napokon mu aj utiekol. Na svojom úteku sa dostal až do Ríma, a tu stretol svätého Pavla Apoštola. Tento apoštol, ktorý obracal národy, sa zmiloval nad hriešnikom, a učil úbohého Onezima v kresťanskom náboženstve, a keď ho všetko potrebné naučil, pokrstil ho. Nato ho poslal späť k Filemonovi s listom, v ktorom sa zaň prihováral. V tomto liste, ktorý sa medzi spismi Nového zákona doteraz nachádza, stojí napísané:

«Prosím ťa za svojho syna Onezima, ktorého som (v Kristu) splodil v okovách. Kedysi ti bol neužitočný, ale teraz je užitočný aj tebe aj mne. Poslal som ti ho na späť, jeho, to jest moje srdce. Chcel som si ho ponechať pri sebe, aby mi v okovách pre evanjelium slúžil namiesto teba. Ale nechcel som nič urobiť bez tvojho súhlasu, aby tvoj dobrý skutok nebol akoby vynútený, ale dobrovoľný. Ak ma teda pokladáš za druha, prijmi ho ako mňa samého. A ak ťa v niečom poškodil alebo ak ti je niečo dlžen, mne to pripočítaj. Ja, Pavol – píšem vlastnou rukou – ja to zaplatím; aby som ti nemusel povedať, že ty mne dlhuješ aj seba samého. Veru, brat môj, kiež mám ja z teba úžitok v Pánovi. Osviež moje srdce v Kristovi. Píšem ti v dôvere v tvoju poslušnosť a viem, že urobíš viac, ako hovorím.»

O čo Pavol prosil a čo si prial, to Filemon učinil. Keď sa predtým neverný otrok Onezimus s apoštolovým listom vrátil do Kolos, jeho bývalý pán ho nepotrestal, lež prepustil z otroctva a k Pavlovi do Ríma opäť poslal, aby mu, ktorý vtedy už roky starý a vo väzení bol, slúžil. Z neverného otroka stal sa Onezimus milosťou a učením Ježiša Krista verným, spoľahlivým kresťanom, takže ho sv. Pavol vysvätil za diakona, k úradu ktorému apoštolovia len najlepších a najpobožnejších kresťanov volievali. Keď svätý Pavol napísal list Kolosanom, opäť s ním poslal Onezima, aby im ho odovzdal.

Niektoré správy o ďalšom živote Onezima hovoria, že bol poslaný do Španielska, aby tam ohlasoval sväté Evanjelium. Keď sa odtiaľ vrátil opäť do Ázie, bol vraj vysvätený za biskupa v Efeze, kde bol predtým biskupom Timotej. Napokon ho ako horlivého biskupa odviedli ho do Ríma a tam ukameňovali.

Poučenie

Podivná to vec, ako ľudia, ktorí sa nazývajú kresťanmi, inými môžu pohŕdať preto, že sú chudobní, z nízkeho rodu alebo hriešnici. Náš Spasiteľ Ježiš Kristus bol natoľko chudobný, že povedal: «Líšky majú svoje diery, vtáci svoje hniezda, Syn človeka však nemá, kam by položil svoju hlavu.» Na inom mieste (Fil 2,7) je tiež písané o ňom: «On zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu.» Kto svojím blížnym preto pohŕda, že nemá peniaze alebo krásny odev, nemá vlastný dom, alebo že musí pracovať, aby si mozoľmi zarobil na každodenný chlieb: ten v sebe nemá ani iskierky Kristovho ducha. Mnohí sa so psom alebo vtákom maznajú, im sa líškajú, ale akonáhle vkročí do izby nejaký nepohodlný človek, osopia sa naňho, ako by bol nerozumným tvorom. Pre takéhoto hriešnika to bude raz niečo hrozné, keď uvidí, ako mnohý úbohý sluha bude povýšený a mnohý boháč bude ponížený, alebo keď sám príde už tu na zemi do takej biedy, že bude musieť žobrať u toho, ktorý bol predtým jeho sluhom, ako bohatý prostopašník žobral u chudobného Lazára o kvapku vody.

Rovnako tak zlomyseľné, ba v mnohom ohľade ešte zlomyseľnejšie je blížnym pohŕdať alebo ho odsudzovať preto, že je hriešny. Veď nevieš, čo z neho ešte a čo z teba bude. Ty môžeš upadnúť ešte do väčších hriechov, on sa však môže obrátiť a stať sa svätým. Jeden z apoštolov zúfal a obesil sa, vrah však na kríži visiaci prišiel so Spasiteľom do Raja. Ak niekto ťažko zhrešil, modli sa zaň a usiluj sa priviesť ho späť k Bohu, to je kresťanský skutok; lebo Kristus na svete nič iné nečinil, než hľadal a naspäť vodil, čo bolo stratené. V staroveku bol otrok najbežnejším stvorením, a nad to otrok, ktorý kradol a utiekol. A hľa, predsa sa ho Boh zastal a povýšil ho k tomu, čo bolo na svete najvyššie. Obrátil sa, stal sa kresťanom, diakonom, biskupom, mučeníkom a svätým.

Pretože Pavol a Filemon nosili v sebe ducha Božieho, Duch Sv. si ich vyvolil za nástroje tých milostí, ktorými Onezima chcel obdarovať. To je to najšľachetnejšie správanie, keď sa niekto vo vysokom stave správa ako Boh, k opovrhovaným a skazeným ľuďom bahosklonne sa znižujúc a milosrdenstvo im preukazujúc.

Hriešnika z hriešneho života vytrhnúť, nevediaceho poučiť a vzdelať, dušu od sveta odstrčenú povzbudiť, nízkym rodom a stavom nepohŕdať, lež láskavo a prívetivo s nimi zaobchádzať: to znamená Bohu podobným byť, ktorý sa uponižuje k nízkym, tlejúci knôt neuhasí, nalomenú trstinu neodlomí. Toto vidíme u všetkých svätých: hoc aj boli pred svetom vo vysokom stave, predsa boli vždy prívetiví a blahosklonní k chudobným, opovrhovaným a hriešnikom. Kto sa však vo svojej nadutosti domnieva, že roľník, sluha, chorý, atď. sú mu odporní namiesto toho, aby ich za seberovných považoval: ten nemá Kristovho ducha, lež ducha satanovho, ducha toho anjela, ktorý sa skrze pýchu stal diablom. Čí duch však v tebe prebýva, tomu napokon odkázaný a tomu budeš patriť.

Modlitba

Ó, Pane Ježišu, ktorý so sa stal človekom, bol si láskavý, vľúdny a prívetivý k chudobným, k dietkam a nemocným: popraj mi milosti, žeby som Ťa v tejto krásnej cnosti nasledoval a tak milosť našiel u Boha a u ľudí. Amen.

PDF (formát pre tlač)