Socialistické korene EÚ – Manifest z Ventotene.
Michał Wałach
22. mája 2019
Politika
Európska únia
Ministri, vlády a dokonca aj politické systémy sa menia a stále sa u nás oslavuje 1. máj. Samozrejme – formálne ide o inú oslavu. Ale či federalizmus EÚ – ideológia stojaca za súčasnými oslavami – je až tak odlišný od sovietskeho komunizmu, v ktorého mene sme boli kedysi nútení oslavovať prvý májový deň? Manifest z Ventotene odhaľuje doktrinálne zdroje Európskej únie a závery vyplývajúce z jeho analýzy môžu vzbudzovať nepokoj.
Slávime 15 rokov členstva v Európskej únii. Zamyslime sa však nad tým, kto oslavuje. Politici či národ? Establišment alebo obyvateľstvo? Ľudia plnými hrsťami čerpajúci fondy EÚ, či všetci bez výnimky?
Nepochybne časť spoločnosti na našom členstve v EÚ zarobila. Nechýbajú však ani takí, ktorých členstvo v spoločenstve poškodilo. Preto nemôžeme povedať, žeby každý náš občan bez výnimky miloval Európsku úniu a preto aj radostná oslava 1. mája, ako výročia vstupu našej krajiny do EÚ, sa týka iba časti spoločnosti. Dnes nás našťastie nikto nenútil vyraziť do ulíc s červenými transparentmi.
Okrem dobrovoľnosti osláv členstva v EÚ môže mať človek niekedy dojem, že oslava 1. mája teraz, v roku 2019, sa ani tak veľmi neodlišuje od osláv konaných v tento deň pred 40 alebo 60 rokmi, pretože za dnešnými oslavami i za tými minulými stojí jedna idea. Vtedy to bola „nesmrteľná myšlienka socializmu“, dnes myšlienka európskej integrácie. Vtedy na stráži socializmu stál jeden štát formálne pozostávajúci z niekoľkých členských štátov – Sovietsky zväz -, pričom členmi tohto „bloku“ boli aj krajiny, s podobne tvrdým režimom, podriadené Moskve, pričom jedným z kľúčových prvkov oficiálnej ideológie komunistického štátu bol internacionalizmus. A ako je to dnes? Ak chceme nájsť odpoveď na túto otázku, treba poznať Manifest z Ventotene.
Môžeme povedať, že tento dokument položil skutočne ideologické základy európskeho federalizmu a európskej integrácie? Alebo máme do činenia s ďalšou konšpiračnou teóriou a o myšlienky Spinelliho a Rossiho by sa mali zaujímať iba historici politického myslenia?
V posledných rokoch bruselské elity „odkryli karty“ a o dokumente sa začalo živo diskutovať. Sotva sa tu dá hovoriť o konšpiračnej teórii, najmä keď si jedného z autorov diela pripomínajú v Európskom parlamente.
Môže nás tešiť, že čoraz viac sa dozvedáme o tomto diele talianskych ľavičiarov. Je však potrebné, aby okrem publicistického aspektu vo verejnej diskusii nechýbala ani vedecká analýza. A táto nedávno uzrela svetlo sveta. „Manifest bol preložený a komentovaný poľským Cegielského centrom pre analýzy, za spolupráce Ordo Iuris a ďalších špecialistov v oblasti politického a právneho myslenia, vrátane prof. Jaceka Bartyzela. „Správa bola vypracovaná a predložená v Bruseli z iniciatívy poľského europoslanca Dobromira Sośnierza,“ čítame na internetovej stránke Inštitútu Ordo Iuris, kde je celý dokument zverejnený. Obrátili sme sa na ľudí, ktorí vypracovali túto analýzu o histórii Manifestu z Ventotene, o jeho vplyve na podobu súčasnej Európskej únie, aby nám o ňom povedali pár slov.
– Manifest Ventotene nie je veľmi detailný. Myslím si, že zámerne. Išlo o istú kamufláž. Neobsahuje nič, čo by mohlo odradiť ľudí odmietajúcich komunizmus. Ústredná myšlienka je však veľmi zreteľná: zdrojom všetkého zla – podľa autorov – je národný štát a suverenita štátov budovaných na jednom dominantnom národe. Národné štáty treba nahradiť jedným federálnym štátom, ktorý bude mať plnú politickú, vojenskú a hospodársku moc, a ktorý bude svojvoľne rozhodovať o tom, koľko autonómie poskytne národným štátom. Program budovania európskeho superštátu je podávaný ako všeliek na všetky problémy, vojny a konflikty – vysvetľuje profesor Jacek Bartyzel, historik politického myslenia.
Podobné úvahy o tomto dokumente prezentuje vedecký redaktor analýzy Manifestu z Ventotene, Dr. Tymoteusz Zych (Univerzita kardinála Štefana Wyszyńského / Ordo Iuris). – Spinelli je autorom myšlienky európskeho federalizmu a (spolu s Rossim, druhým spoluautorom tohto Manifestu) najdôležitejším predstaviteľom tejto idei. V Manifeste z Ventotene bola načrtnutá vízia federálnej Európy – a to bez ohľadu na úskalia a prekážky. Zdroj prakticky všetkého spoločenského zla (militarizmu, totalitarizmu) vidí v národných štátoch. Preto by sa rola štátov mala zredukovať ich začlenením do federácie s tým, že im zostane určitá autonómia – hovorí.
Profesor Bartyzel však podotýka, že dokument talianskych ľavičiarov nebol široko propagovaný. – Naopak, človek má dojem, že bol skôr skrývaný. Toto je rozdiel medzi Manifestom z Ventotene a napríklad Deklaráciou ľudských a občianskych práv Francúzskej revolúcie či Manifestom Marxa a Engelsa. Napokon, tento manifest bol napísaný skôr než vznikli akékoľvek štruktúry – v prvej polovici štyridsiatych rokov a zverejnený bol v roku 1944, kedy vlastne prešiel bez povšimnutia – hovorí vedec.
– Vzhľadom na úlohu, ktorú Spinelli neskôr zohral pri budovaní európskych štruktúr ako poslanec Európskeho parlamentu a predkladateľ zmluvy, ktorá síce nebola prijatá vtedy, ale až o niekoľko rokov neskôr a je známa ako Maastrichtská zmluva, možno povedať, že Manifest z Ventotene bol do nej po tichu zapracovaný, bez odvolávania sa na východiskový text. Spinelli bol širšej verejnosti neznámou postavou, sivou eminenciou, ktorá bola aktívna predovšetkým prostredníctvom lobizmu v rámci tzv. Crocodile Clubu, ktorý pôsobil v Štrasburgu, teda v Európskom parlamente, dodáva historik upriamujúc pozornosť na ideologické pozadie autorov dokumentu. Altiero Spinelli mal komunistickú minulosť a Ernesto Rossi vzišiel z radikálneho socialistického a antiklerikálneho prostredia.
Na Spinelliho rolu pri budovaní „zjednotenej Európy“ upozornil aj Dr. Tymoteusz Zych. – Od doby keď Spinelli pripravil návrh Zmluvy o Európskej únii, ktorý v roku 1984 prijal Európsky parlament, ktorého bol Spinelli prominentným členom, vidíme, že sa postupne krok za krokom realizujú prvky z tohto manifestu. Sú to: jednotná mena alebo výlučná právomoc Únie vydávať zákony a nariadenia v konkrétnych oblastiach. Existuje aj predstava, že by EÚ mohla byť zmluvnou stranou medzinárodných dohôd tak ako štáty (čo je atribútom suverenity, veď všetky medzinárodné organizácie sú vytvorené na základe medzinárodných dohôd medzi štátmi). Samozrejme, tento projekt ešte nebol úplne implementovaný. Ešte síce nemáme spoločnú európsku obranu či európske ozbrojené sily, ale právomoci pohraničnej stráže EÚ sa už rozširujú. Európska komisia nedávno navrhla, aby príslušníci pohraničnej stráže mohli zasahovať použitím sily na území členských štátov aj bez ich súhlasu. Vidíme teda, že Spinelliho myšlienka federálnej Európy, Európy bez národných identít, ktoré považuje za zlo, je čoraz bližšie k realizácii – hovorí vedecký pracovník pre analýzu a podotýka, že tento dokument súčasní lídri EÚ veľmi dobre poznajú.
– Keď prišiel Brexit, lídri najväčších krajín Európskej únie: Talianska, Francúzska a Nemecka sa stretli práve vo Ventotene a na hrob komunistu Spinelliho položili kvety. Angela Merkelová povedala: tu si pripomíname, odkiaľ vzišla Európska únia. Podobných prípadov je samozrejme viac. Napríklad hlavná budova Európskeho parlamentu dostala názov Spinelli a pri vchode je jeho podobizeň. Táto spomienka nie je náhodná – dodáva Dr. Zych.
Svoj názor na pripomínanie si osoby Spinelliho eurokratmi má poľský europoslanec Dobromir Sośnierz, na ktorého odporúčanie vznikla analýza Manifestu z Ventotene. Hovorí, že ho prekvapilo prezentovanie osoby s takýmito extrémne ľavicovými názormi, na exponovaných miestach. Nekončí to však spomienkou, uctením či zobrazovaním. Ako poznamenáva dr. Zych, v Európskom parlamente aktívne pracuje skupina poslancov odvolávajúca sa na odkaz tvorcu Manifestu z Ventotene.
– Treba mať tiež na pamäti, že Spinelliho skupina požadujúca spoločné súdnictvo či dvojkomorový Európsky parlament má 110 členov a je mimoriadne vplyvná. Odvoláva sa priamo na Spinelliho. V tejto skupine sú aj poľskí poslanci – hovorí. – V tzv. „Bielej knihe“ o budúcnosti EÚ, vydanej Európskou komisiou v roku 2017, sa Jean-Claude Juncker výslovne odvoláva na Manifest z Ventotene. Toto je jediný ideologický základ, z ktorého kniha vychádza – a to na dvoch miestach: na začiatku a na konci – dodáva vedecký redaktor analýzy, ktorá vznikla na odporúčanie Dobromira Sośnierza. Europoslanec vysvetľuje, že štúdia bola vytvorená s cieľom usporiadať znalosti o Manifeste z Ventotene.
– O Manifeste sa začína veľa hovoriť, ale správy o ňom nie sú vždy spoľahlivé. Je tu snaha bagatelizovať tieto informácie ako formu konšpiračnej teórie. Aby som si to overil, ako je to naozaj, poprosil som o doktrinálnu analýzu. Vykonal ju Instytut Ordo Iuris. Analýza obsahuje priamy preklad z taliančiny, aby to malo nielen publicistický ale aj vedecký rozmer, a aby bolo možné na ňu odkazovať ako na spoľahlivý zdroj vedomostí, aby to bola dôkladná práca obsahujúca informácie, ktoré možno použiť v ďalších publikáciách. Podľa môjho názoru je táto téma významná, pretože ukazuje skutočnú inšpiráciu Európskej únie – hovorí europoslanec. Ako vysvetľuje, s obsahom Manifestu z Ventotene sa zoznámil až ako poslanec.
– Bol som prekvapený, že toľko vecí sa deje presne podľa tam uvedených návodov, napríklad „umiernená otvorenosť“, s akou sa k nám správajú predstavitelia EÚ. Je to stratégia odporúčaná v Manifeste z Ventotene, podľa ktorej netreba všetko hovoriť naraz, vôľu ľudu treba postupne formovať. Netreba byť priveľmi otvorený a takýto projekt je nutné realizovať zhora, nestarať sa o vôľu ľudu, ktorú treba trpezlivo formovať prostredníctvom indoktrinácie. A presne tak sa to deje – poznamenáva poľský europoslanec.
– Vedenie Európskej únie sa hneď nechválilo tým, že hodlá budovať jeden štát s jednou menou, jednou armádou a jednou vládou. Tvrdilo, že pôjde o Európu rovnoprávnych národov, ktoré sa k nej môžu slobodne pripojiť, pričom si zachovajú svoju suverenitu a Únia do mnohých vecí vôbec nebude zasahovať. V praxi sa karty postupne odkrývajú a už niekoľko rokov sa o Manifeste z Ventotene píše priamo v oficiálnych dokumentoch Únie, napríklad v „Bielej knihe“ – dokumente, ktorý vytyčuje „správny smer“. Angela Merkelová minulý rok vyhlásila, že štáty by mali pomaly zabúdať na svoju suverenitu, zmieriť sa s jej stratou. Všetko sa realizuje podľa tejto schémy, ale hovorí sa o tom až vtedy, keď už je vlastne o všetkom rozhodnuté, keď si na to verejnosť zvykla – vysvetľuje Dobromir Sośnierz.
Vidno, že v Manifeste z Ventotene – tak dôležitom dokumente pre lídrov Európskej únie – je jasne formulovaná túžba vytvoriť jednoliaty európsky štát, zatiaľ čo sami vedúci predstavitelia čoraz smelšie hovoria o smere, ktorým ho chcú viesť. Pri pohľade na tieto idey internacionalizmu v rámci EÚ sa čoraz jasnejšie ukazujú podobnosti medzi Bruselom a sovietskou ľavicou. Môžeme očakávať, že k týmto podobnostiam pribudne onedlho aj povinná oslava 1. mája?
