Poľsko, krajina s najrýchlejším rastom sekularizácie spoločnosti?

11. septembra 2025   Krátke správy

Od roku 2016 sa Poľsko sekularizuje najrýchlejšie na svete. Náboženstvo stráca svoj význam, najmä medzi mladými ľuďmi, podľa nedávno publikovanej štúdie profesora Stolza z univerzity v švajčiarskom Lausanne. Dokonca aj oficiálni „odborníci“ teraz pripúšťajú, že jedným z dôvodov je konanie poľských biskupov, ktorí zradili svoje povinnosti voči veriacim katolíkom tým, že odmietli vernú sviatostnú službu počas takzvanej „pandémie koronavírusu“.

Výskum profesora Joerg Stolza z Univerzity v Lausanne, publikovaný v Nature Communications, analyzoval, ako sa menia postoje k náboženstvu v rôznych vekových skupinách približne v posledných desaťročiach. Ukazuje sa, že mladí ľudia na celom svete sú teraz menej nábožensky založení ako starší ľudia, svoju úlohu v tomto negatívnom trende zohrala aj „covid hystéria“. Poľsko sa podľa výskumu profesora Stolza ukázalo ako krajina, kde sú medzigeneračné rozdiely v religiozite najväčšie (čo sa týka účasti na náboženských praktikách, dôležitosti náboženstva v živote aj pocitu spolupatričnosti).

„Poľsko sa teraz zdá byť najrýchlejšie sekularizovanou krajinou na svete,“ komentoval profesor Stolz pre PAP. Podľa jeho názoru to súvisí s „modernizáciou“ a technologickým pokrokom. „Toto vedie k sekularizácii a premieta sa do medzigeneračných rozdielov v postojoch k náboženstvu,“ dodal výskumník.

Sociologička náboženstva Dr. Katarzyna Zielińska, profesorka na Jagelovskej univerzite, v komentári k tomuto výskumu zdôraznila, že Poľsko stále zaostáva za západnou Európou, čo sa týka celkovej úrovne sekularizácie. Donedávna sa v Poľsku hovorilo o „plazivej sekularizácii“, ale v poslednom desaťročí sa odchod ľudí od náboženstva jednoznačne zrýchlil – čo sa prejavuje aj rozmachom hnutia transgenderizmu.

„Približne od roku 2016 pozorujeme obrat v predchádzajúcich trendoch, pokles počtu ľudí, ktorí sa hlásia k veriacim a zúčastňujú sa náboženských praktík. … Zaznamenávame aj nárast počtu ľudí, ktorí sa hlásia k neveriacim,“ poukázala profesorka Zielińska.

Je to zrejmé z výsledkov sčítania ľudu: medzi rokmi 2011 a 2021 kleslo percento ľudí, ktorí sa hlásia ku katolíckej viere z 87 % na 71 %. Medzitým sa v posledných rokoch podľa prieskumov CBOS zvýšilo percento ľudí, ktorí sa hlásia k neveriacim z niekoľkých percent na 14 %.

Prečo však v Poľsku teraz prebieha silná vlna sekularizácie? Profesorka Zielińska vysvetľuje, že v minulosti bol katolicizmus úzko spätý s históriou Poľska. Katolícka viera bola vnímaná ako prejav národnej identity a ako reprezentant poľského národa, najmä v ťažkom období delení Poľska, obdobia, keď bolo Poľsko súčasťou cárskeho Ruska a v období komunizmu.

V Poľskej ľudovej republike Cirkev zjednocovala opatrnú poľskú opozíciu (ktorá sa aktivizovala až v poslednej dekáde socializmu – hnutie Solidarita), ale komunistické úrady s ňou zaobchádzali relatívne zhovievavo – čiastočne výmenou za pomoc pri upokojovaní sociálneho napätia. Cirkev zostala silná aj po roku 1989. Podľa názoru profesorky Zielińskej sa však vnímanie úlohy katolíckej Cirkvi v poslednom desaťročí výrazne zmenilo – najmä počas vlády Zjednotenej pravice (2015 – 2023). Dodala, že Cirkev sa v tom čase hlboko politicky angažovala a postavila sa na stranu vládnucej strany.

Ďalším faktorom bola tzv. „pandémia Covid-19“, počas ktorej biskupi, ignorujúc svoju neodňateľnú povinnosť poskytovať sviatostnú službu, bezvýhradne dodržiavali nezákonnú politiku zatvárania kostolov a podnikov. To narušilo zvyk pravidelnej náboženskej návštevy – predtým typický pre poľskú religiozitu. Veriaci, ktorí si predtým nevedeli predstaviť, žeby vynechali omšu, prestali počas lockdownov navštevovať kostoly a po skončení lockdownu sa už k nedeľnej účasti svätej omše nevrátili, alebo ju začali navštevovať sporadicky.

Na margo koronavírusu. V stredoveku boli morové epidémie podstatne hroznejšie ako tzv. „pandémia koronavírusu“ a kostoly neboli nikdy zatvárané. Veriaci navštevovali bohoslužby, spovedali sa, prijímali sviatosti. Kto by umrel v stave posväcujúcej milosti kvôli tomu, že sa nakazil morom v kostole počas slávenia svätej omše – ten mal cestu do Raja otvorenú. Katolícka viera bola živá a pevná.

Naopak, nad reakciami modernistických a liberálnych katolíkov počas tzv. „pandémie koronavírusu“ zostával rozum stáť. Šírenie modlitieb za tých, čo sa nechcú dať očkovať a testovať a nie za sodomitov, synodálne vanutých, odporcov katolíckej Cirkvi – to naozaj prekvapovalo a stále prekvapuje. Popierači koronavírusu boli vnímaní ako vyvrheli ľudstva aj vo veľkej časti vysokého katolíckeho kléru, ako aj medzi liberálnymi a modernistickými veriacimi (na rozdiel napríklad od sodomitov, pachamamistov, prívržencov vakcinačného mesianistického hnutia a pod.).

Katolícku Cirkev v Poľsku opúšťajú aj ľudia pobúrení jej reakciou na škandály so sexuálnym zneužívaním. „Mnoho nábožensky angažovaných ľudí sa môže domnievať, že Cirkev neplní svoje poslanie,“ zhodnotila profesorka Zielińská, ktorá sa tiež domnieva, že k sekularizácii prispievajú aj meniace sa rodové roly a väčšia účasť žien na trhu práce. Ženy v Poľsku –, ktoré boli tradične viac nábožensky založené ako muži – sa teraz sekularizujú rýchlejšie. A práve ony boli tradične zodpovedné za výchovu svojich detí vo viere.

Ďalším faktorom je rozpad tradičnej náboženskej socializácie: čoraz menej rodičov, najmä vo veľkých mestách, posiela svoje deti na hodiny náboženskej výchovy v škole, čo oslabuje odovzdávanie náboženských vedomostí a praktík.

Na otázku, či sekularizácia v Poľsku bude naďalej dosahovať úroveň západoeurópskych krajín, profesorka Zielińska odpovedala, že to je ťažké predpovedať. „Veľa závisí od toho, ako bude katolícka Cirkev reagovať na procesy prebiehajúce v spoločnosti. Dôležitá je aj medzinárodná situácia – vrátane vojny za východnou hranicou. História ukazuje, že v krízových situáciách, keď chýba existenčná istota, sa náboženstvo často stáva atraktívnym riešením,“ uzavrela profesorka Zielińská.

Krátka historická poznámka na záver. Renesancia priniesla so sebou rozpad tradičnej morálky, čiastočnú sekularizáciu spoločnosti a vnútorné problémy v katolíckej Cirkvi (odpoveďou na tieto neduhy bol Tridentský koncil 1545 – 1563). Ale až tridsaťročná vojna (1618 – 1648), ktorá zdecimovala obyvateľstvo Európy priniesla návrat k tradičným katolíckym hodnotám. Takže s tvrdením profesorky Zieleńskej ohľadom krízových situácií a návratu k viere v čase, keď chýbajú existenčné istoty, možno len súhlasiť.

Branislav Krasnovský

Zdroj: Pch24, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)