Olympijské hry a pokrytectvo liberálov: Z Paríža narýchlo odsúvajú migrantov, aby nekazili dojem. Ako to, veď predsa obohacujú, alebo už nie?

25. júla 2024   Krátke správy

Tak, ako sa marxizmus presťahoval po roku 1989 z Východu na Západ, tak sa tam presťahovali aj slávne Potemkinove dedinky. Momentálne by mohli byť premenované, na olympijské dedinky. V Paríži, kde o niekoľko dní vypukne opäť táto bývalá oslava športu a dnes už len politicko-biznisový karneval, sa totiž začína lakovanie reality naružovo vo veľkom štýle.

Migranti, ktorí už mnohé desaťročia okupujú celé štvrte Paríža, ktorý v tých miestach pripomína Bejrút (v lepšom prípade, a v horšom basu v Kalkate), modlia sa päťkrát počas dňa v uliciach niekdajšieho sídla francúzskych kráľov, podrezávajú laikov aj kňazov, pričom nezabúdajú obohatiť ani ženy a dievčatá, sa odrazu z nejakých záhadných dôvodov stali škvrnou na krásnom olympijskom nebi. Najmä posledný škandál, v rámci ktorého pred niekoľkými dňami piati obohacovači znásilnili mladú austrálsku ženu, vyvolal mierne kyslé úsmevy na tvárach športovcov a športovkýň, ktorým bola prisľúbená zo strany francúzskeho ministra vnútra absolútna bezpečnosť.

O záhadu pri tejto náhlej zmene „nálady“ ide preto, lebo celé desaťročia počúvame prostonárodné povesti o tom, že migranti sú obohatením a nie sú nebezpeční. Že to všetko sú len predsudky. Zdá sa však, že tieto populisticko-dezolátne predsudky zachvátili aj vedenie štátu. Pretože, ako uvádza portál La Nuova Bussola Quotidiana, v Paríži sa začalo veľké olympijské upratovanie a portál píše, že „vo francúzskej metropole postupuje vysťahovávanie ilegálnych migrantov priam olympijským tempom“.

Upratovanie mesta kvôli hrám sa začalo síce už pred rokom, avšak v poslednom čase sa zameralo na tzv. no-go zóny, getá a slamy, v ktorých prebývajú legálni aj nelegálni obohacovači, ako aj na miesta priľahlé k lokalitám olympijského pechorenia. Každé ráno o 6:00 hod. sa opakuje teraz v slamoch pravidelný rituál, keď policajní agenti vykrikujú:

„Vstávajte, je tu polícia! Vyjdite von!“

Odrazu to ide. V posledných týždňoch francúzske žandárstvo a polícia do roztrhania tela zasahovali pri likvidácii táborov nelegálnych prisťahovalcov. Len pred niekoľkými dňami bolo pri mostoch Pont de Flandre a Pont de Stains pozdĺž kanála Saint-Denis severne od Paríža odstránených približne dvesto ľudí. Je to 19. parížsky obvod, robotnícka štvrť hlavného mesta, a žandárstvo vyrazilo priamo do terénu, aby odstránilo všetky stany inštalované pozdĺž nábreží kanála. Kam sa podela inkluzívnosť, sprevádzanie a otvorenosť?

Úrady tiež vypratali provizórny tábor v sídle opustenej autobusovej spoločnosti vo Vitry-sur-Seine, ktorý sa stal domovom pre približne 450 migrantov. A tiež rómsky tábor, ktorý sa nachádza vedľa diaľnice A4, v Joinville-le-Pont (Val-de-Marl). No a na upokojenie progresívneho rozhorčenia, ktoré vypuklo po týchto záťahoch, sa na polícii a vo vláde lakuje ako v nábytkárskej firme

Parížska policajná centrála napríklad odôvodnila nútenú operáciu tvrdením, že chatrč, vzdialená presne jeden krok od trasy podujatia, by zabránila uskutočneniu olympijských cyklistických pretekov. Inak by tam pokojne zostala, hlásia. To isté bolo povedané o chudobnej štvrti Bordeaux, 200 metrov od štadióna Matmut Atlantique, na ktorom sa počas olympijských hier budú konať futbalové zápasy, a kde žilo až 500 ľudí bulharskej a rumunskej národnosti (alebo skôr rómskej?) vrátane približne stovky detí.

V posledných týždňoch bolo podľa údajov prefektúry prevezených z Île-de-France , čiže z okolia Paríža do iných regiónov viac ako 5224 ľudí. Naložení na ad hoc kamióny a autobusy dumajú zrejme migranti čo bude: či budú ako neregulárni poslaní do prijímacích centier, či poslaní späť do krajiny pôvodu alebo do jedného z desiatich jednotiek vytvorených vládou na jar 2023, ktoré mali privítať všetkých, ktorí sa „sťahujú preč“, aby dodali dekórum olympijským hrám, a teda aj sladkému Francúzsku, ktoré nám však od čias generála de Gaulla trochu skyslo.

Avšak náprava, a teda ani „útlak“ a „vylúčenie“, nebude trvať večne, aj keby si to možno väčšina Francúzov želala. Po skončení hier bude obohatenie vrátené do Paríža. Už totiž vzniklo pokrokové združenie, ktoré bojuje proti tomuto odsunu a chce zastavenie hier, ktoré „vylučujú“. To sa samozrejme nestane, pretože neopakovateľný Macron sľúbil, že olympijské hry ukážu „veľkosť krajiny“.

Zahraniční humanisti všetkých odtieňov, ktorí však pre túto údajnú, aj keď len dočasnú „veľkosť krajiny“ nemajú pochopenie už spustili obligátny nárek:

„Vylúčili nás len kvôli olympiáde,“ povedal pre New York Times prisťahovalec odstránený z ubytovania, ktoré si vytvoril v opustenej cementárni neďaleko olympijskej dediny. Podľa New York Times sa 60 % migrantov v súčasnosti nachádza bez dlhodobého bývania a čo je ešte neinkluzívnejšie – nachádza sa na zoznamoch deportácií. Aktivisti imigračných kolektívov to nazývajú „predkomora deportácie“.

Deportácia, odsunutie, návrat domov, aké to slová prenikajú do slovníka a praxe pokrokovej polície, ktorá ešte nedávno pokrokovo kontrolovala či nosia občania EÚ rúško a bránila migrantov pred dezinformáciami zatýkaním konšpirátorov? Kedy sa stala tá náhla zmena?

Netreba to dramatizovať. Ide len o klasické pokrytectvo, ktoré sa ľavicových liberálov a neomarxistov zmocňuje pravidelne pri nezvládnuteľnom kontakte s realitou. Môžeme ho pozorovať vtedy, keď sa neomarxistickí milionári zabarikádovaní v dobre strážených rezidenciách hrajú na solidárnych s BLM, keď ochrankyňa prírody Ursula dá odrazu strieľať do vlkov, ktorí zožrali jej deťom poníka, keď pápež František vyzýva na prijatie migrantov do každej farnosti, avšak nie do vatikánskych záhrad.

Posledné zmienené pokrytectvo sa krásne ukázalo v súvislosti so Svätým rokom 2025, keď odrazu začali cirkevným predstaviteľom prekážať v uliciach Ríma toľko vítaní migranti a bezdomovci:

https://christianitas.sk/vatikan-je-odrazu-rozhorceny-bezdomovci-a-spina-kazia-rim-pred-pripravou-na-svaty-rok-ako-to-ved-hovorili-ze-treba-este-viac-migrantov-a-socialneho-sprevadzania/

Zdá sa, že aj sprevádzanie má svoje limity. Najmä vtedy, keď má sprevádzať ten, kto na sprevádzanie najviac nabáda druhých. Avšak hneď po ukončení akcie, začnú opäť humanistické výlevy. To už nebude hroziť žiadna medzinárodná hanba a na obyčajných dezolátnych občanoch (predovšetkým bielych) aj tak nezáleží.

Ohľadom Paríža preto nemusia mať pokrokoví ľudia obavy, už na jeseň opäť zakvitne do svojej obvyklej multikultúrnej krásy.

BM

Zdroj: La Nuova Bussola Quotidiana, ilustračný obrázok, zdroj – Mines Paris

PDF (formát pre tlač)