Kardinál de Mendonça z Dikastéria pre kultúru a vzdelávanie: Synodálny proces zmení Cirkev a tá už nesmie byť pyramídová (čiže hierarchická)…
20. augusta 2024
Krátke správy
Kardinál José Tolentino de Mendonça, prefekt Dikastéria pre kultúru a vzdelávanie (a amatérsky básnik, ako tvrdia zdroje) poskytol rozhovor novinárke Elisabette Piquéovej z argentínskeho denníka La Nación. V ňom otvorene povedal, že cieľom tzv. synodálnej cesty a Synody o synodalite je zmeniť Cirkev.
Sám kardinál sa vidí ako aktívny účastník tohto procesu. Kde sú však tie časy, keď preláti o sebe tvrdili, že slúžia Cirkvi a katolíckej viere. Kardinál Tolentino de Mendonça hneď v úvode rozhovoru sám seba označil takto:
„Nikto sa nemôže cítiť ľahostajný a ja sa preto cítim byť súčasťou tejto cirkevnej doby, ako služobník vízie pápeža Františka.“
Výborne, takže čomu bude slúžiť, pokiaľ pápež František zomrie a vízia sa zmení? Že to nemôže byť? Tak si len spomeňme na „vízie“ Jána Pavla II. či Benedikta XVI. (o dávnejších pápežoch ani nehovoriac), ktoré dnes s prehľadom všetci ignorujú a relativizujú. Odhliadnuc od faktu, že pápež tu nie je na to, aby mal nejaké svoje „vízie“, ale na to, aby strážil a uchoval jemu zverený poklad viery nedotknutý. Preto katolíka musí predovšetkým zaujímať nemenné učenie Cirkvi a nie nejaké súkromné „vízie“ jedného z jej úradníkov, aj keď by to bol úradník najvyšší, nota bene pokiaľ by boli tieto „vízie“ dokonca v rozpore s tým, čo Cirkev vždy hlásala.
Kardinál to však vidí určite inak. Všetko súčasné je maximálne dôležité a to staré bude musieť zrejme ustúpiť. Na otázku, čo je dnes najdôležitejšou výzvou pre Cirkev, odpovedá:
„Pre mňa je najdôležitejšou výzvou preklad kresťanskej skúsenosti do jazyka našej doby. Kresťanská skúsenosť nemôže zostať ukotvená v type jazyka zdedeného z minulosti. Tá misijná výzva, o ktorej hovorí pápež František, to je misijný sen – osloviť každého. Toto je veľká výzva.“
Bude sa nanovo prepisovať aj Sväté písmo, ktoré je napísané v štýle starom niekoľko tisícročí? A bude sa skutočne oslovovať každý, v jemu prijateľnom štýle? Máme sa zrejme na čo tešiť. Požehnávanie homo-párov už máme, takže si každý katolík z ešte neprijatých úchyliek a rúhaní dokáže poskladať pestrú paletu štýlov, o ktoré by sa ešte synodálna Cirkev mohla pokúsiť.
Synodu o synodalite a synodálny proces vidí ako zmenu hierarchického štýlu Cirkvi na údajné „telo“:
„Je to veľmi dôležitá Synoda a myslím si, že otázka synodality poznačí Cirkev do budúcnosti. Pápež František mal veľkú víziu pri presadzovaní tejto Synody, pretože Cirkev musí rásť. Aby však mohla rásť, musí tak urobiť prostredníctvom dialógu so sebou samou, posúdiac všetky podnety a zapojenia od pokrstených (Teda aj nekatolíkov?; pozn. red.). Z tejto účasti sa zrodí mnoho ďalších vecí, ale zo života spoločenstva musíme urobiť zdroj a Cirkev nesmieme vidieť pyramídovým spôsobom, ale ako telo. Synoda nám to pomôže jasne vidieť.“
Je tu aj nová definícia kňaza. Ten sa zrejme z odborníka na Boha a bohoslužbu, zmení na nadodborného sociálneho nadpracovníka, aby sme trochu vykradli Nietzsheho:
„Kňaz musí byť odborníkom na ľudskosť. A naše skúsenosti s ľudskosťou sú obmedzené.“
Máme to chápať tak, že doteraz kňazi konali s malou „ľudskosťou“ voči veriacim? Celých 2000 rokov? Alebo tak, že to Cirkev sama, svojou „pyramídovou“ povahou brzdila túto špeciálnu odbornosť? A riešenie obmedzenej kňazskej odbornosti? Napríklad filmový priemysel:
„Máme jeden život, žiadne iné nemáme a kino nám umožňuje vytvárať vzťahy empatie, načúvanie, s postavami a situáciami, ktoré sú veľmi odlišné od tých našich. A to je absolútne nevyhnutné pre kňaza, ktorý musí byť ako pôrodník: musí pomáhať pri pôrode, musí sa pôrodu zúčastniť a ak nemá remeselnú zručnosť, teda schopnosť pochopiť zložitosť ľudského ducha; ako povedal Fernando Pessoa (portugalský básnik, pozn. red.), že je to priepasť priepastí zložitosti, ak nebudeme mať tento pohľad na ľudskú zložitosť a rozmanitosť, nemôžeme skutočne slúžiť, ako stále opakuje pápež František.“
Zvyšok je absolútne servilná (asi v zmysle toho „služobníka vízie“) oslava pápeža Františka, ktorá sa ani na otázku: „Čo vás na pápežovi Františkovi zaráža“ nebojí odpovedať s nasledujúcou juvenilitou:
„To je dobrá otázka. Veľmi na mňa zapôsobila jeho inteligencia: je skvelá. Keď odpovedá, robí to inteligentne, s hĺbkou. Veľakrát to prekvapivo siaha omnoho ďalej. To je niečo, čo ma fascinuje a čo sa snažím naučiť. Potom ma udivuje jeho evanjeliová jednoduchosť. V tom človeku je cítiť evanjelium.“
BM
Zdroj: La Nación, ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!