Od harvardskej ateistky po svätú? Vatikán otvára proces blahorečenia matky 7 detí a pro-life aktivistky

28. novembra 2025   Aktuality

Príbeh Ruth Pakalukovej môže byť zaujímavou inšpiráciou aj pre mnohé mladé ženy súčastnosti, ktoré sa zvlášť nachádzajú pod silným tlakom liberálnej propagandy.

Príbeh Ruth Pakalukovej vyznieva na prvý pohľad nesmierne tragicky: umrela vo veku 41 rokov na zákernú chorobu, pričom po sebe zanechala manžela a svojich šesť detí (siedme sa nedožilo 1. roka života). Ale viera je silnejšia ako smrť a po časnom živote nasleduje život večný. A ten Ruth, ako veríme, získala. Teraz sa to pripravuje potvrdiť aj sám Vatikán.

Portál National Catholic Register informuje o liste kardinála Marcella Semerara s dátumom 29. september zaslaného miestnej diecéze, v ktorom označuje Ruth Pakalukovú za „služobníčku Božiu“. V liste sa ďalej nachádza formálna latinská fráza „nihil obstat“ – teda, že „nič nestojí v ceste“ k ďalšiemu postupu smerujúcemu k jej blahorečeniu. Blahorečenie (keď je osoba Vatikánom vyhlásená za „blahoslavenú“) je už priamy predstupeň svätorečenia.

Ruth sa narodila v roku 1957 v USA. Bola vynikajúcou študentkou, zaujímala sa o umenie, hrala na husle. Okrem toho ešte aktívne pôsobila v školských divadelných súboroch, pričom nielen ako herečka, ale vyskúšala si aj post režisérky. V každom prípade, keď ju v roku 1975 prijali na Harvard, označovala samú seba za ateistku a obhajkyňu práva ženy na potrat (USA súdnym rozhodnutím Roe verzus Wade de facto uzákonili potraty v roku 1973).

Na univerzite však stretla svojho budúceho manžela Michaela Pakaluka a mladý pár sa dohodol, že budú spolu úprimne hľadať pravdu. Obaja sa zapísali na predmet dejiny kresťanstva a boli ohromení svedectvom, aké vydávali mnohí svätí, ako aj vtedy aktívne pôsobiaca sv. Matka Tereza z Kalkaty.

Ruth, ktorá bola zjavne „akčný“ typ mladej ženy začala svoje prvé pro-life akcie konať už na (určite veľmi liberálnej) Harvardovej univerzite a pokračovala v nich aj po štúdiách. Portál ChurchPop o nej uvádza:

„Zakladala univerzitné skupiny, viedla organizáciu Massachusetts Citizens for Life a organizovala kampane, podujatia, charitatívne večere, debaty a konferencie… a zároveň zostala oddaná svojmu domovu a formovaniu svojich detí vo viere.“ (https://www.churchpop.com/from-harvard-atheist-to-possible-saint-the-story-ruth-pakaluk-a-pro-lifer-mother-of-7/)

„Nemám rada letáky ani politický aktivizmus. Ale nemám slobodu mlčať,“ vyjadrila sa raz trochu prekvapivo.

Ruth a Michael už ako manželia spoločne konvertovali na katolícku vieru v roku 1981. Okrem toho, že sa všestranne venovali pro-life činnosti, vychovali aj 6 detí. Siedme umrelo niekoľko týždňov po narodení. Mladá rodina sama pritom nežila v najľahších podmienkach. Podľa Michaela, ešte v roku 1988, keď dostal prácu učiteľa na univerzite, žili v „chudobnom susedstve v dome so 40-ročnými kobercami a bez tečúcej teplej vody“.

Ruth tiež vstúpila do známej katolíckej laickej organizácie Opus Dei, založenej sv. Josémaría Escrivom de Balaguer. S pomocou tejto organizácie koordinovala mnohé zo svojich aktivít.

Božie cesty sú však pre ľudský rozum často nepochopiteľné. Vo veku 34 rokov bola žene diagnostikovaná rakovina prsníka. Nasledovala operácia a chemoterapia, po ktorej sa jej zdravotný stav zlepšil natoľko, že dala život svojej najmladšej dcérke, Sophie. „Napriek fyzickým obmedzeniam a bolesti naďalej aktívne pôsobila vo svojom pro-life poslaní, vo formácii v Opus Dei a v rodinnom živote,“ uvádza ChurchPop.

„Katolícka spiritualita vyžaduje „obetovanie“ utrpenia. Toto mi veľmi pomohlo,“ napísala Ruth veľmi pravdivo v liste priateľke, ktorá taktiež trpela rakovinou.

Choroba sa však vrátila s ešte väčšou intenzitou ako predtým a zasiahla jej kosti i pečeň. Napriek tomu „Ruth čelila utrpeniu s nadprirodzeným pokojom. Pokračovala v písaní, učení, vítaní, spievaní a príprave svojich detí na život,“ píše ChurchPop.

Táto odvážna a inšpiratívna žena podľahla svojej chorobe 23. septembra 1998 vo veku 41 rokov obklopená svojimi najbližšími. Jej slová v posledných dňoch a týždňoch akoby vôbec nestrácali na svojej sile ani desaťročia po jej odchode z tohto života:

„Milovala som život, ktorý mi Boh dal. Neexistuje žiadny iný život, ktorý by som žila radšej,“ vyjadrila sa raz.

„Chcem vidieť Boha; chcem vidieť Toho, ktorý na toto všetko myslel,“ napísala inokedy v jednom zo svojich listov.

Matej Gavlák

Zdroj: ChurchPop, National Catholic Register, titulný obrázok, zdroj – fb Massachusetts Citizens For Life

PDF (formát pre tlač)