Nevedel som, že katolícka viera je taká krásna… (1. časť)

Jakub Tužinský
14. októbra 2025   Cirkev Spoločnosť

Odmalička som vyrastal ako katolík, no mnohému som nerozumel. Až oveľa neskôr, v dospelosti, sa predo mnou začali otvárať tajomstvá, ktoré som mal po väčšinu života pred očami, boli však skryté. Tých tajomstiev je veľa, hoci ich názvy sú nám všetkým známe. Predstavenie z mojej novej perspektívy ich možno aj vám ukáže v novom svetle.

Možno to poznáte aj vy. Keď niekde roky chodíte (chrámy, kaplnky, pútnické miesta či príroda), ale krásu pred sebou nevidíte. Roky niečo počúvate, ale v skutočnosti tomu nerozumiete. Roky niekam kráčate, ale neviete o tom, že vlastne kráčate len po povrchu.

Pri počúvaní o hrdinských skutkoch svätých si len povzdychneme. Sú nám tak vzdialení. Pri pohľade na toľké sochy či maľby si možno poviete, či naozaj nie je lepšie stavať čo najjednoduchšie kostoly – dôležitý je predsa Ježiš a nie dekorácie. Pri počúvaní kázne si zas možno poviete: „Pekné, ale čo tým chcel vlastne pán farár povedať?“ Vôbec, prečo by som mal chodiť do kostola, prečo by som mal žiť katolícku vieru, keď toľkí okolo mňa ju nežijú a majú sa dobre?

Mnohé z týchto otázok a myšlienok sa začali v mysli vynárať aj mne. Prečo? Pretože napriek mojej snahe žiť čo najkresťanskejšie sa môj život menil len veľmi málo…

Ako to bolo možné? Mal som skrytých nepriateľov, o ktorých som nevedel a netušil som, že ich tak výdatne živím.

Objavovanie nepriateľov

Keď som spozoroval a priznal si, že môj život sa ani zďaleka nemení tak, akoby som vzhľadom na vynaložené úsilie očakával, bol som frustrovaný. Neraz som dokonca opakoval tie isté kroky s očakávaním iného výsledku – veď raz sa to musí podariť. Až kým som nezistil, že takéto postupovanie je určitým logickým bláznovstvom.

Dobrý Pán Boh ma však nevydal napospas blúdeniu. Začal mi ukazovať, kde robím chyby a kto sú moji nepriatelia. Je ich viacero. Chcel by som však poukázať na tých najhlavnejších: zlá náuka, neprijímanie reality a moralizmus. Pričom posledný menovaný ma prekvapil asi najviac.

Zlá náuka

Prvým nepriateľom, ktorého som začal spoznávať, bola zlá náuka. Tiež ju možno rozdeliť do troch oblastí. Začalo sa to už v detstve, keď som nemal dostatočnú formáciu, kedy neprebehlo vyučenie a utvrdenie v katolíckej viere. Pokračovalo to formáciou, ktorú som síce našiel, ale bola ovplyvnená protestantizmom a modernizmom. Skončilo to určitým obdobím života v omyloch a čiernobielym zmýšľaním. A tak bolo ťažké vidieť farby sveta i viery.

Neprijímanie a zjednodušovanie reality

Zlá náuka a nedostatočná formácia ma pripravili o pevnú pôdu – a tam, kde chýba pravda, začne sa klamať aj realita.

Druhý nepriateľ bol zdvojený v podobe siamských dvojičiek – neprijímanie a zjednodušovanie reality. V takomto zoskupení je to takmer neviditeľný nepriateľ.

Keď človek nedokáže uniesť ťarchu reality, vždy je blízko k jej prekrývaniu či zjednodušovaniu. Ak si takto život zjednoduší, funguje lepšie a slobodnejšie. Avšak len zdanlivo a do času. Môže si vytvoriť určitú romantickú predstavu o svete.

Prípadne nájde prostredie, kde dostane uznanie, aké mu chýbalo. Kde mu jasne nalinkujú, aký svet je a uverí, že konečne uchopil pravdu. Pritom si neuvedomuje, že si prinajlepšom vybral len jednu časť pravdy a ostatné zanedbáva. Alebo si rôzne pravdy (často nevedome) prispôsobuje. To prináša svoje následky, ale nie hneď. Často to však prechádza do extrémov. Utvrdzuje ho to v tom, že vyvolená skupina má pravdu a ostatní sa mýlia. Ba uverí, že je niekto viac.

Prirodzené okolie mu prestáva rozumieť a uňho je to podobné, nepochopenie je vzájomné. Približuje sa aj skratovitým rozhodnutiam, ktoré rozpozná až oveľa neskôr. Oberá ho to tiež o silu preberať zodpovednosť za svoj vlastný život. Zlá náuka a nedostatočná formácia tak prinášajú svoje neblahé plody.

Moralizmus

Tretí nepriateľ, azda najprekvapivejší, bol moralizmus. Vo svete, ktorý nekorešpondoval s realitou sa stal takmer súčasťou bytia, ľudskej identity. Preto kedykoľvek je človek s tým konfrontovaný, je takmer neschopný to vidieť. Maximálne útržkovito alebo situačne.

Zároveň však zachytáva nepokoj, neistotu a pocit, že niečo nie je v poriadku. Až sa miestami cíti, akoby za ním neustále stál niekto s bičom a poháňal ho vpred. Miestami bolo skutočne vyčerpávajúce napĺňať požiadavky tohto zákerného otrokára. Niektorí mu dávajú aj meno vnútorný kritik. A vskutku, akoby človek počúval ustavičné výčitky aj na tie najlepšie skutky. Nikdy a nič nebolo dosť dobré. Aká to živná pôda pre negativizmus, ktorý zatemňuje aj tú najjasnejšiu dúhu.

Takto hnaný človek to ani pri svojej najlepšej snahe nedokáže neprenášať na druhých. Môže to byť tiež jedno z vysvetlení, prečo sa dokážeme cítiť aj medzi mnohými ľuďmi sami. Takým spôsobom totiž staviame bariéry, ktoré nevidíme. V našom zjednodušenom svete zodpovednosť pripíšeme hlavne iným a tak sa dostávame do začarovaného kruhu. Aj preto je moralizmus motorom sebaľútosti, závisti či žiarlivosti.

Prirodzene nejde o vyčerpávajúci ani absolútny výpočet. Boh nedovolil, aby uvedení nepriatelia dostali možnosť ovládnuť život úplne a ani v najtemnejších obdobiach nechýbali záblesky svetla či farieb. Nedokázali tiež umlčať túžbu po slobode a pravde. Nepriatelia nevedome, pod pôsobením Božej prozreteľnosti, pripravili pôdu pre ešte väčšie vyniknutie pravdy, reality, milosrdenstva a v nich ukrývanej krásy.

Objavovanie skrytého sveta…

„Pre seba si nás stvoril. Nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v tebe.“ Tento výrok svätého Augustína, ktorý nájdeme v jeho vzácnej introspektívnej knihe Vyznania, neobchádza naše životy, ani ten môj. Napriek všetkým možným presvedčeniam i skrytým nepriateľom tento svätý nepokoj človeka hnal v hľadaní pravdy ďalej.

Postupne sa mu otvárali oči a začal vidieť a priznávať si, že sa naozaj môže mýliť. Štúdium tradície katolíckej viery zatriaslo protestantskými a modernistickými napodobeninami pravdy. Nastúpenie na cestu skutočného sebapoznávania a akési otvorenie sa reflexiám okolitého sveta začali búrať romantický a zidealizovaný svet postavený mimo reality. A mráz dostihol aj moralizmus zrastený s vlastným „ja“.

Už spoznanie troch vyššie uvedených nepriateľov je veľkým prejavom Božej milosti. Bol a stále to je skutočný triumf, ale ešte nie úplný. Nepriatelia sa totiž nevzdávajú a na scénu povolali ďalšieho silného bojovníka – zúfalstvo. Usiluje sa človeka úplne pochovať a presvedčiť ho, že to všetko bolo zbytočné, roky premárnené, príležitosti stratené a už nemá zmysel sa ani snažiť.

No pravda, sebapoznanie a milosrdenstvo vkladajú človeku do rúk meč, ktorý má moc tohto bojovníka poraziť a s ním aj všetkých ostatných. Dokonca otvára dvere do skrytého, pestrofarebného a krásneho sveta. Je to meč pokory. Tento meč pomáha človeku prijať všetko, čo ho v živote postretlo, všetky víťazstvá i prehry života a premeniť to na niečo krásne. A možno práve všetko to, čo doteraz bolo, malo človeku poslúžiť, aby tento meč mohol dostať a prijať.

A tak skrze pravdu, sebapoznanie, milosrdenstvo a pokoru sa otvára človeku nový, dosiaľ nepoznaný svet. V ňom objavuje krásu a hĺbku liturgie, kde sa stretáva nebo so zemou. V ňom objavuje krásu sakrálneho umenia, ktoré ľudským zmyslom prináša posolstvo o Božej sláve. Ale približuje nám aj oslávenú Cirkev v Nebi. Ukazuje, že nám nie je vzdialená, ale v liturgii sa s ňou zjednocujeme. Mystika v podobe prehlbovania modlitby nás prináša do hlbšieho vzťahu so samotným Ženíchom, ale aj so všetkými svadobčanmi. Poznanie tradície zas preukazuje ako veľmi je katolícka náuka spojená s realitou, ako je v nej všetko usporiadané a má odpovede na všetky oblasti života.

Na konci dňa odhaľuje, aký je svet pestrofarebný, hoci hriechom poznačený. Je len predobrazom budúcej slávy, ktorá sa má na nás zjaviť. Odhaľuje tiež cestu, ktorá je posiata nádhernými ružami, ktoré však majú svoje tŕne (ako to vo sne videl aj sv. Don Bosco). Dobrý Pán Boh nás totiž chce naučiť, že cesta ku sláve je cestou pokory a prijatého utrpenia, na ktorej sa učíme milovať svojho Stvoriteľa, Spasiteľa i Ženícha.

Kráčajme spolu na tejto ceste s mečom pokory.

Zanechajme horkosť i negativizmus a vzájomne sa povzbudzujme na tejto strastiplnej, no slávnej púti plnej ťažkých bojov a tichých víťazstiev.

(Pokračovanie)

PDF (formát pre tlač)