Listy matky dcére, list prvý: Mladosť

Prof. Dominik Pecka
24. septembra 2023   Cirkev

Milá moja dcéra,

kým si bola malá, nasmiali sme sa, keď sme sa pozerali, s akou láskou sa staráš o svoju bábiku. Ako ju ukladáš do kolísky, hovoriac k nej upokojujúce slová alebo spievajúc uspávanku. Ako bežíš pre svojho bračeka, aby v dôležitej a vznešenej úlohe lekára prišiel pozrieť chorú bábiku. Ako ju káraš a trestáš, ak nebola dobrá. Ako ju poučuješ o dobrom správaní pred cudzími ľuďmi, ktorí prídu na návštevu. Ako rýchlo ubieha čas! Už dávno sme nevideli, žeby si sa pohrala so svojou bábikou. Už dávno si sa prestala o ňu starať a šiť jej šatôčky. Už ťa to neteší. A keby sa ťa niekto pýtal prečo, povedala by si preto, že už nie si dieťa.

Je to pravda, už nie si dieťa. Rastieš ako z vody. Tvoje telo sa mení. Začína sa viac a viac podobať telu dospelej ženy. Sama pozoruješ tú zmenu. Vidím, že je čas, aby si o nej bola poučená. A nie je to jedna zmena, je ich viac. Niektoré sa prejavujú zvonka, iné zvnútra. Vnútorné zmeny tvojho tela sú obzvlášť významné. V tvojom tele sa totiž vyvíjajú orgány, s ktorých pomocou sa raz môžeš stať matkou. Tieto orgány využíva Boh, ak chce dať žene dieťatko.

Dietky pochádzajú od Boha. Boh tvorí ich duše. Dušu máme od Boha. Telo však máme od rodičov. Telo človeka netvorí Boh priamo, ale dáva mu vznikať v tele rodičov. A to preto, že chce, aby ľudia mali účasť na jeho tvorivom diele a jeho starostlivosti o zachovanie ľudského rodu. K tej účasti na vznešenom Božom diele sa muž a žena spájajú a zaväzujú k vzájomnej láske a vernosti s účelom, aby mali deti. Takéto spojenie muža a ženy sa nazýva manželstvom.

Aby manželia mohli plniť svoju úlohu, dal Boh mužovi a žene rôzne duševné a telesné vlastnosti. Najmä však Boh vložil do srdca muža lásku a náklonnosť k žene a podobne do srdca ženy lásku a náklonnosť k mužovi. Telo muža Boh utvoril inak než telo ženy. Utvoril ho tak, že v ňom vznikajú zárodočné bunky, ktorých pomocou sa môže stať otcom. A telo ženy utvoril tak, že v ňom vznikajú zárodočné bunky, ktorými sa môže stať matkou.

Ak sa má narodiť dieťa, je k tomu treba láskyplného manželského objatia. Pri tom sa môže zárodočná bunka z otcovho tela spojiť sa zárodočnou bunkou tela matky. Ak je to Božia vôľa, stane sa tak. V tele matky tak vznikne telesný zárodok dieťaťa a Boh mu ihneď dáva dušu. Telíčko dieťaťa potom v lone matky rastie deväť mesiacov a živí sa látkami z jej krvi, až je dosť silné nato, aby mohlo žiť samo.

Toto ti rozprávam preto, aby si vedela, aké zmeny prebiehajú v tvojom tele. Nastáva čas, kedy sa v ňom začínajú tvoriť zárodočné bunky. Zárodočné bunky tvoriace sa v tele ženy sa nazývajú vajíčka. Také vajíčka dozrievajú v tele ženy každé štyri týždne a obyčajne odchádzajú z tela s krvou. Takéto krvácanie teda nie je nič zlé, ani nič nebezpečné. Tiež ťa nemusí veľmi znepokojovať, ak pri krvácaní cítiš, alebo ak budeš cítiť miernu nevoľnosť a ochabnutosť. Treba len, aby si bola vtedy opatrná, príliš sa telesne nenamáhala, alebo si neprechladla.

Bolo by však neprezieravé, keby si o tom pred inými ľuďmi zbytočne hovorila, alebo vôbec dávala to na známosť. Avšak, nielen v tvojom tele, ale aj v tvojej duši sa dejú dôležité zmeny. A tie si musíš všímať ešte viac. Až doteraz si žila takmer len pre prítomnosť a zaujímalo ťa len to, čo ktorý deň prinášal. Hrávala si sa na mamičku a starostlivo si opatrovala svoju bábiku. Vo svojej duši si mala nadbytok lásky a citu a tvoje detské srdce cítilo, k čomu je predurčené: k obetavej láske a službe iným.

Aj keď si sa už prestala starať o svoju bábiku, to neznamená, žeby tá krásna náklonnosť k službe a starostlivosti o iných mala odumrieť v tvojej duši. Naopak, je potrebné ju zachovať, pestovať a zušľachtiť. Aj teraz musíš viac myslieť na iných ako na seba. Všímaj si ľudí okolo seba! Snaž sa uhádnuť, čo asi potrebujú a v čom by si im mohla byť prospešná. Ak sú chorí, vcíť sa do ich bolesti a ťažkostí. Premýšľaj, ako by si ich mohla potešiť a pomôcť im. Ukáž, čo si sa naučila vo svojich detských hrách. Vedz však, že tvoje bábiky nestáli o tvoju lásku a starostlivosť. Boli totiž urobené z plátna a celulózy, vnútri vypchaté drevenými pilinami. Srdce tiež nemali.

Hľaď však okolo seba, svet je plný ľudí. Pozoruj ich! Nie sú to bábiky. Sú to živé bytosti. V ich prsiach nie sú piliny, ale živé a tlčúce srdcia. To srdce má túžby, môže však aj chradnúť a trpieť. Ľudia sú slabí. Pomôž im! Sú chorí. Opatri ich! Sú zarmútení. Urob im radosť! Rozviň všetky danosti svojho srdca! Uč sa ako mať súcit k druhým! Uč sa milovať druhých! Uč sa pomáhať druhým!

Dni tvojho detstva sa takmer pominuli. Stojíš na úsvite nového obdobia svojho života. Začína sa tvoja mladosť. Záleží len na tebe, aby si ju urobila práve tak krásnou, ako bolo tvoje detstvo.

PDF (formát pre tlač)