Liberálne katolícke noviny Avvenire relativizujú večné panenstvo Matky Božej!!! Panna Mária vraj bola emancipovaná žena a feministka

3. januára 2025   Krátke správy

Liberálny katolícky denník Avvenire, ktorý vznikol v roku 1968 na podporu záverov II. vatikánskeho koncilu a ich implementáciu v praxi, ako uvádza text opisujúci jeho históriu:

https://en.wikipedia.org/wiki/Avvenire

„zahviezdil“ už pred Vianocami článkom, v ktorom oslavoval Luthera a jeho manželstvo:

https://christianitas.sk/taliansky-katolicky-dennik-avvenire-pripomina-vyrocie-manzelstva-martina-luthera-a-v-jeho-uvahach-o-manzelstve-vidi-predchodcu-exhortacie-amoris-laetitia/

Teraz však prekonal všetky očakávania a zdá sa, že jeho drzosť bude ešte vzrastať do krásy. V rozhovore, ktorý poskytla jeho redaktorom teologička a profesorka z Pápežského inštitútu Jána Pavla II., Simona Segoloni Rutaová sa otvorene relativizuje večné panenstvo Matky Božej.

https://www.avvenire.it/famiglia/pagine/nazareth-famiglia-contemporanea

Po úvodných verbálnych omáčkach, v rámci ktorých pani profesorka a teologička na sviatok Svätej rodiny začala zahmlievať a relativizovať jej tradičný obraz a upozorňovať, že nie je pre nás vzorom:

„Pokiaľ ide o Svätú rodinu, táto veľmi silná symbolická hodnota bola interpretovaná v rôznych obdobiach na základe rôznej citlivosti. Mali by sme tiež povedať, že rodina z Nazareta nebola vždy stredobodom tohto procesu idealizácie, ale prešla rôznymi interpretáciami. Je pravda, že v určitom bode došlo k nesúladu medzi tým, čo nám hovoria evanjeliá, a prístupom (Koho prístupom?; pozn. red.), ktorý viedol k jej premene na akýsi zbožný obraz, svätý obrázok, ktorá nezodpovedá (?) protagonistom tohto príbehu.Isté je, že evanjeliá nemali v úmysle idealizovať nazaretskú rodinu a ukázať nám ju ako referenčný model, aspoň tak, ako sme ju oddávna chápali.“

došlo aj na panenstvo Panny Márie. Redaktor sa otvorene pýta „Ako by sme mohli interpretovať výraz – mocou Ducha Svätého – zrozumiteľnejším spôsobom pre dnešných veriacich?“ Ide samozrejme o počatie Božieho Syna. Pani profesorka promptne odpovedá:

„Je nesprávne okamžite spájať tento výraz len so zázračným počatím, teda s počatím, ku ktorému došlo bez pohlavného styku a bez otcovského biologického prispenia. Je to nesprávne, pretože je to redukujúce, pretože, keď hovoríme o „diele Ducha Svätého“, v skutočnosti máme na mysli niečo oveľa hlbšie, oveľa radikálnejšie, než by mohlo byť zázračné počatie. Dejiny Izraela sú okrem iného plné zázračných počatí a dokonca aj v evanjeliách Ježišovmu nadprirodzenému narodeniu, predchádza rovnako (!) nadprirodzené narodenie Jána Krstiteľa.“

Pán redaktor sa ako správny pokrokový a hĺbavý katolík zaujíma aj o sexuálny život svätého Jozefa a Panny Márie:

„Musím Vám položiť nepríjemnú otázku, ale ak chceme predstaviť vierohodnú (!!!) Svätú rodinu aj pre našu postmodernu, nemôžeme nepreskúmať aj tieto aspekty. Alebo sa aspoň snažme. Cirkev vždy hovorila o vzťahu medzi Máriou a Jozefom ako o „panenskom manželstve“, čím naznačuje, že panenstvo predstavuje ideálnu podmienku na ceste k svätosti. Kánonické právo však stále považuje ratifikované a nenaplnené manželstvo za rozlučiteľné. Môže nám to pomôcť vyriešiť tento zdanlivý rozpor?“

Pani profesorka, namiesto toho, aby povedala pánovi redaktorovi Lucianovi Moiaovi, že je idiot, pristupuje na hru, v rámci ktorej, sa akože nedá jednoznačne povedať, že medzi svätým Jozefom a Pannou Máriou nebol skutočne žiaden pohlavný život:

„Evanjeliá sa nezaujímajú o sexuálny život Márie a Jozefa, a preto (!) nám o ňom nič nehovoria.“

– Aha, tak preto… A nie náhodou preto, že žiaden sexuálny život tam nebol?

Pani profesorka aj vie, prečo sa sexuálny život v prvých storočiach kresťanstva (Haló, súdruhovia cirkevní progresívci, nie sú to náhodou tie storočia, do ktorých sa chcete neustále vrátiť? Liturgicky aj morálne? A odrazu sú zlé?) tešil takej negatívnej konotácii:

„Ale samozrejme, sexualita je problém spojený predovšetkým s kultúrnym rozmerom. Nevidíme dnes, že Cirkev prvých storočí bola tiež, ale nielen, preniknutá sexofóbnym postojom. A že od tretieho storočia sa kresťanským ideálom stáva mníšstvo. Pre mnícha je sex veľkým nepriateľom na ceste k posväteniu. Toto je pozícia, na ktorú sme doplatili a čiastočne doplácame aj na nepochopenie niektorých ľudských, ale aj spoločenských a kultúrnych javov. Tým, že sme sexualitu spájali s hriechom, obmedzili sme ju na príliš veľa storočí do jedinej sféry, sféry reprodukcie.“

To sa však už zmenilo:

„Našťastie, Cirkev už dávno pochopila, že tento postoj nielenže nefunguje, ale je vyslovene nesprávny.“

No a Panna Mária bola ešte statočnou židovskou feministkou:

„Gesto Márie, ktorá sa rozhoduje sama, ktorá na svoje plecia berie obrovskú zodpovednosť bez toho, aby sa poradila so svojím otcom, snúbencom či inými mužmi, je voľbou, ktorú by sme dnes mohli definovať ako poznamenanú silnou feministickou hodnotou, teda poznamenanou osobným sebaurčením, od emancipácie, cez slobodu a uvedomenia si seba, svojich túžob a svojich povinností. Jej postoj nie je vôbec zrejmý: Samsonova matka, napríklad, tvárou v tvár nebeskému poslovi, ktorý oznamuje mimoriadnu úlohu jej syna, ide zavolať svojho manžela. Mária je naopak slobodná, je aktívna, je totálne emancipovanou ženou.“

Ale súdruhovi redaktorovi ten sexuálny život predsa len nedá pokoja a pýta sa: „Čo to všetko má spoločné s panenstvom? Evanjelista predsa zdôrazňuje, že je panna…“ No a pani profesorka melie ďalej svojím feministickým mlynčekom:

„V tomto prípade sa otázka panenstva nevzťahuje na symbol väčšej či menšej čistoty, ale na skutočnosť, že podľa vtedajších tradícií, hoci už bola legálne vydatá za Jozefa, ešte nevstúpila do domu svojho manžela a preto nedošlo k tomu, čo sa hrozným pojmom chápalo ako „privlastnenie si“ ženy mužom. Mária ešte „nepoznala muža“, teda podľa logiky, aj keď skreslenej, patriarchátu ešte nie je nikým vlastnená, a preto môže sama so sebou disponovať autonómne, môže sa slobodne rozhodnúť.“

– Aha, tak už sme múdri. To, že Panna Mária nepoznala muža nie je dôkazom o jej panenstve, ale o tom, že ju ešte patriarchálny systém nezomlel. Nakoniec je do feministického gulášu pani profesorky zakomponovaný aj samotný Boží Syn:

„Ale Ježišove slová sú šokujúce. Hovorí o opustení otcov, polí, majetku, aby ste ich mali stonásobne. Narúša to hierarchiu patriarchátu.“

Tak nám Pan Boh pomáhaj…

BM

Zdroj: Avvenire, titulný ilustračný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)