Keď liberálny protestant Mark Twain napísal svoj najmilší román – o sv. Jane z Arku

Matej Gavlák
7. decembra 2021   Kultúra

Mark Twain, vlastným menom Samuel Clemens, je jedným z najznámejších a najslávnejších svetových spisovateľov. Koniec koncov, kto by nepočul o dobrodružstvách neposedného chlapca menom Huckleberry Finn, žijúceho pri ústí mohutnej rieky Mississippi? Dielo je pretkané autorovým typickým humorom, svojho času to bol jeden z najväčších bestsellerov a dodnes je to povinné čítanie.

Sám autor bol liberál, ktorý vnímal stredovek ako temnú dobu plnú povier a katolícku Cirkev ako predstaviteľku tohto „temného obdobia“. Skrátka, Mark Twain bol typom spisovateľa, ktorý sa díval do budúcnosti a minulosť ho nikdy osobitne neinšpirovala. Pravidlá sú však na to, aby mali výnimky, a u tohto južanského autora bola takou výnimkou sv. Jana z Arku.

Mark Twain túto stredovekú sväticu nielenže uznával, ale doslova ju zbožňoval. Žiadna iná postava ho nefascinovala tak, ako práve svätá Jana – vieme to z kníh a esejí, ktoré napísal, príhovorov, ktoré predniesol, a svedectiev z jeho okolia, ktoré sa nám dochovali. Americký spisovateľ bol svätou francúzskou bojovníčkou natoľko očarený, že sa občas uvádza, že jeho práce prispeli k jej svätorečeniu v roku 1920!

Spomienky na svätú Janu

Kniha My Personal Recollections of Joan of Arc (Moje osobné spomienky na Janu z Arku) začala v roku 1895 postupne vychádzať v časopise Harpers Magazine vo forme článkov podpisovaných Louisom de Contem. Keď vyšlo najavo, že Louis de Conte je len psedonymom Marka Twaina, senzácia bola na svete.¹ V čase vydania knihy o rok neskôr bol Twain americkou národnou celebritou, ktorá už pomaly vstupovala do „jesene života“, keďže mal vyše 60 rokov. Bol to jeho posledný veľký román.

Toto dielo bolo preňho tak netypické, že sa jeho fanúšikovia, ako aj recenzenti, zdráhali uveriť, že patrilo práve jemu. Nielenže v ňom absentoval humor, ale autor – protestant, ktorý sa na adresu katolíckej Cirkvi neraz vyjadroval v negatívnom duchu – v ňom katolícku vieru do istej miery dokonca obhajoval! Nehovoriac už o jeho až detskom obdive k Jane z Arku.

Román je písaný formou akéhosi denníka starého muža, ktorý v mladosti Janu poznal a postupne po jej boku bojoval vo všetkých jej legendárnych bitkách. Autor v ňom opisuje hlasy svätcov –, ktoré podľa dobových záznamov Jana počula – ako niečo skutočné; nijako ich nespochybňoval, ani sa im nevysmieval. To isté platí aj o zázrakoch a proroctvách s ňou spojených. Kniha opisuje stretnutie Jany z Arku s kráľom Karolom VII. akoby „z prvej ruky“ a približuje rozpaky francúzskych generálov, ako aj jej masové uvítania bežnými ľuďmi. Opisuje jej pôsobenie na bojiskách, kde po bitke „plakala ako malé dieťa“ nad umierajúcim anglickým vojakom, no v samotnom víre boja bola „tým najstatočnejším vojakom“.

Druhý diel dvojzväzkového diela sa potom venuje zajatiu Jany a súdnemu procesu. Kniha podrobne opisuje všetky intrigy biskupa Cauchona, ktorými sa ešte ani nie dvadsaťročné dievča snažil zlomiť. Mark Twain tu nijako nepolemizuje a rozhodne stojí za tým, že Jana je „dobrá kresťanka“, ktorá umiera ako mučeníčka za záchranu svojho národa. Posledný Janin úkon pred jej popravou opisuje román takto:

„Jana si kľakla a začala sa modliť. Za koho? Za seba? Nie. Za kráľa Francúzska.“

Najmilšia kniha

V roku 1985 vyšla kniha s veľavravným názvom Our Neighbour, Mark Twain (Náš sused, Mark Twain). V nej autor Coley Taylor rozpráva o tom, aký bol slávny spisovateľ, ktorý sa do jeho susedstva prisťahoval v roku 1908 a žil tam až do roku 1910, keď zomrel. V jednej stati hovorí o osobnom stretnutí s autorom. Počkal si ho, aby mu povedal, ako veľmi rád číta príbehy Toma Sawyera a Hucka Finna. Twainova odpoveď chlapcovi však bolo šokujúca:

„Nemal by si čítať tie knihy o zlých chlapcoch!“ – pokarhal autor chlapca… „Teraz počúvaj, čo ti hovorí starý muž: moja najlepšia kniha je „Spomienky na Johanku z Arku“. Si ešte príliš mladý na to, aby si to pochopil a vychutnal si túto knihu, ale prečítaj si ju, keď budeš starší. Pamätaj si teda, čo ti teraz hovorím: Johanka z Arku je moja najlepšia kniha!“²

Nie je to len toto svedectvo malého chlapca, ktoré hovorí, že Mark Twain považoval zo všetkých svojich kníh za najmilšiu práve tú o stredovekej svätej bojovníčke. Sám autor priznáva:

„Johanku z Arku mám zo všetkých svojich kníh najradšej; je to moja najlepšia kniha; poznám ju dokonale. A okrem toho mi to poskytla sedemkrát väčšie potešenie ako ktorákoľvek iná: 12 rokov som ju pripravoval a 2 roky písal. Ostatné (knihy) nepotrebovali žiadnu prípravu a žiadnu ani nemali.“³

Aj literárni kritici sú si tejto Twainovej vášne vedomí a zdá sa, že ich značne mätie, že niekto, kto o sebe vyhlasoval, že „pociťuje averziu voči všetkému, čo je katolícke“, si tak obľúbil príbeh 17-ročného katolíckeho dievčaťa zo stredovekého Francúzska. Profesorka Susan Harrisová v úvode najnovšieho vydania knihy My Personal Recollections of Joan of Arc napríklad uvádza, že Mark Twain „je neveriaci, je protikatolícky (ladený) a nemá rád Francúzov. A napíše knihu o francúzskej katolíckej mučenici? Celé to nedáva zmysel.“

Hoci sa to jeho liberálnym čitateľom možno nepáči, Twainov obdiv k sv. Jane je nespochybniteľný. Nielenže o nej vydal dvojzväzkovú knihu, ale napísal o nej aj zaujímavú esej.

Panna Orelánska

Už na začiatku svojej eseje⁴ Twain uvádza, že Jana bola šestnásťročné dievča, ktoré žilo v „nudnej malej dedine na hraniciach civilizácie; nikde nebola a nič nevidela; nikoho okrem jednoduchých ľudí nepoznala; nikdy nevidela žiadneho úradníka; ani poriadne nevedela ako vyzerá taký vojak.“ A ešte menej vedela, ako sa jazdí na koni či nebodaj bojuje s mečom.

Napriek tomu sa nebála a šla za veliteľmi a úradníkmi, ktorí ju postupne dostali až ku samotnému kráľovi Francúzskeho kráľovstva! Ten jej dal malé vojsko s ktorým dosiahla historické veci:

„Vzala Jargeau útokom; potom Meung; prinútila Beaugency, aby sa vzdalo; potom – na otvorenom poli – vyhrala pamätné víťazstvo pri Patay proti Talbotovi, „anglickému levovi“, a dosiahla zlom v storočnej vojne… Bol to začiatok konca cudzej nadvlády, ktorá prerušovane vládla Francúzsku tristo rokov,“ uvádza slávny americký spisovateľ.

Ani to však nebol koniec veľkého ťaženia malej bojovníčky: „Potom nasledovalo veľké ťaženie na Loire, dobytie Troyes útokom a triumfálny pochod okolo vzdávajúcich sa miest a pevností do Remeša, kde Jana nasadila korunu na hlavu svojmu kráľovi v katedrále.“

Mark Twain nazýva sv. Janu „The Wonder of the Ages“ – „Zázrakom dejín“ – lebo, keď si vezmeme akúkoľvek inú historickú osobnosť, žiadna nemala také minimálne predpoklady na také veľké veci, ktoré v živote vykonala, ako práve Panna Orleánska. Pokračuje:

„Všetky pravidlá v prípade tohto dievčaťa zlyhávajú. Vo svetovej histórii stojí sama – celkom sama. Iní boli skvelí na svojich prvých veľkých verejných prejavoch, vynikali odvahou, právnickým talentom, diplomaciou, statočnosťou; ale vždy im predchádzali roky a štúdiá, ktoré boli vo väčšej či menšej miere prípravou na tieto veci.“ Dievča z Domrémy, odkiaľ pochádzala, nič z toho nemalo.

Jana bola sama proti všetkým – cudzím vojakom, vlastným generálom aj žalobcom a sudcom – a napriek svojej krehkosti a stále nízkemu veku, prejavila takú odvahu a vieru, vykonala také nesmierne skutky, že v hodnotení dejín obstála, ako azda nikto pred ňou, ani po nej. To jej vznešený duch prekonal všetky zloby tohto sveta. Sám veľký spisovateľ 19. storočia preto svoju esej uzatvára slovami:

„(Jana) je zďaleka najvýnimočnejšou osobou, akú kedy ľudská rasa splodila.“

Twain v tomto svojom hodnotení však nie je osamotený, napríklad francúzska historička Régine Pernoudová označila Pannu Orleánsku za „druhú najsvätejšiu ženu v dejinách, hneď po Panne Márii“.

1 http://www.maidofheaven.com/joanofarc_mark_twain.asp

2 https://www.americamagazine.org/arts-culture/2018/04/12/how-joan-arc-conquered-mark-twain

3 https://marktwainhouse.org/shop/media/mt-fiction/personal-recollections-of-joan-of-arc/

4 http://www.maidofheaven.com/joanofarc_mark_twain.asp

PDF (formát pre tlač)