Katolícka teologička odmieta rodovo nespravodlivý jazyk v kresťanskom náboženstve, aj mužský rod Boha a má preň nové pomenovanie

10. februára 2026   Aktuality

Katolícka teologička a dokonca aj bývalá kaplánka v nemeckom Aachene, Annette Jantzenová, rozhodne netrpí prehnaným konzervativizmom. Ako verejne deklarovaná katolícka (?) feministka, považuje doterajšie cirkevné dejiny, teológiu aj jazyk za „rodovo nespravodlivé“, pričom sa usilovne chystá na nápravu. V rozhovore, ktorý poskytla oficiálnemu cirkevnému médiu, stránke diecézy Eichstätt, sa pustila do boja za „rodovo spravodlivý náboženský jazyk“.

https://www.bistum-eichstaett.de/news-details/news/die-ewige-wie-theologin-annette-jantzen-gottesbilder-weitet/

Okrem toho ešte stíha robiť za dôstojných pánov tieto činnosti: píše modlitebné texty a exegézy Svätého Písma pre liturgie a robila tiež ženskú kaplánku pre ženy, ktoré píšu a čítajú nedeľné kázne (!!!) a radila im, ako majú byť tieto kázne rodovo spravodlivé. Je tiež blogerkou a ako patentovaná a cirkevnou administratívou uznaná teologička prednáša veriacim o „mužských vplyvoch na Bibliu a liturgiu“. Je vo vedení projektu Koučstvo v Cirkvi – Ženy povstávajú, píše pre týždenník Kristus v súčasnosti a napísala knihy Ignorované ženy Biblie, Božie slovo – ženský rod a Slová viery – ženský rod.

To všetko vypisujem tak podrobne pre slovenské ženy aj slovenských mužov v Cirkvi preto, aby sa slovenskí muži pripravili na to, čo ich čaká a slovenské ženy poučili, čo všetko má aktívna synodálna katolíčka stíhať. No a teraz už príde to múdro: redaktorka diecéznej stránky sa teologičky pýta ako ona oslovuje Boha, predpokladajúc správne, že staré maskulínne označenie je pre pani teologičku rodovo nespravodlivé (používa však pritom trestuhodne v otázke práve to rodovo nespravodlivé maskulínne slovo „Boh“). Teologička odpovedá:

„Bolo by dobré, keby bolo Božie meno (ako v Starom Zákone) aj v kresťanstve nevysloviteľné. Po prvé, šifra JHWH so sebou nesie dlhú náboženskú históriu: V počiatkoch židovskej viery bolo Božie meno ešte vlastným menom, ktoré bolo potom v rozvoji monoteizmu umlčané. A po druhé, šifra slúži ako neustála pripomienka, že každé meno je pre Boha príliš malé, rovnako ako každý obraz, dokonca aj obraz Otca. Často používam meno – Večný“.“

– V nemčine rodovo neutrálne adjektívum „ewige“…

Bohužiaľ to svojou amorfnosťou a neosobnosťou začína pripomínať Hviezdne vojny a „silu“, s pomocou ktorej robili Luke Skywalker a Obi-Wan Kenobi mažoretky so svetelnými palošmi, takže sa neomylne dostávame na úroveň hollywoodskej pseudomystiky.

Na svojom blogu teologička problematiku mužského utláčateľského rodu dopĺňa konštatovaním:

„Diskurz o Bohu je zvyčajne čisto mužský – gramaticky aj z hľadiska vnútorných predstáv a obrazov o Bohu. Ale nemusí to tak byť. Skúmanie biblických textov vo svetle rodových perspektív, odhaľovanie nepatriarchálnych tradícií a objavovanie väčšej intimity a šírky v našom diskurze o Bohu je niečo hlboko oslobodzujúce a obohacujúce.“

– Výborne, takže ako teraz budeme hovoriť o Svätej Trojici – Bohu Otcovi, Synovi a Duchu Svätom? Vrátime sa v rámci medzináboženského dialógu radšej k judaistickej a islamistickej forme pojmu Boha a Svätú Trojicu zrušíme ako diskriminačnú? Podľa všetkého by to synodálnym pútnikom asi príliš neprekážalo a moslimovia so židmi, by sa tiež potešili. Mohli by sme ešte lepšie budovať všeľudské bratstvo.

Teologička ďalej narieka, že „ženy sú v mužskom jazyku neviditeľné“, pričom to všetko, ako hovorí, preskúmala vo Svätom Písme. Prečo je to tak?

„Mužský rod bol dlho považovaný za neutrálny a aj dnes existujú skalní zástancovia tejto myšlienky. Nie je však neutrálny; skôr si ľudia, keď počujú mužské tvary, oveľa častejšie predstavia mužov ako ženy.“

A preto sa stali ženy vo Svätom Písme údajne „neviditeľnými“. Je pritom zaujímavé, že práve progresívne teologičky a teológovia, ku ktorým Jantzenová rozhodne patrí, si neustále sťažujú na prehnaný a všadeprítomný kult ženy – Panny Márie. Tak ako je to potom s tou neviditeľnosťou žien, keď treba podľa progresívcov zároveň tlmiť viditeľnosť niektorých z nich?

Lenže to nie je všetko, v Biblii je toho neodhaleného viac. Napríklad aj rodovo neutrálne bytosti. Veda totiž kráča vpred:

„Pojem „eunuch“ sa zrejme nevzťahuje len na násilne zmrzačených mužov, ale pravdepodobne aj na ľudí, ktorých rodová identita je nejednoznačná.“

Z toho všetkého mužského útlaku a nespravodlivosti, ako aj z neviditeľnosti potom vzniká „patriarchálna úzkosť“, o ktorej teologička prednáša katolíkom, katolíčkam, katolíčatám a rodovo neutrálnym katolikumom na svojich prezentáciách. A ako z tej úzkosti von?

„Zameriavam sa predovšetkým na liturgiu. To zahŕňa záležitosti ako priestorové usporiadanie, kto sedí na ktorých miestach a samozrejme jazyk používaný pri modlitbe. Môj prístup je založený na práci s Bibliou a jej obrazmi Boha: stále je v nej toľko čo objaviť, čo sa kvôli úzkej perspektíve stalo neviditeľným.“

Avšak na jednu vec, ktorá sa stala v Cirkvi neviditeľnou teologička predsa len trochu pozabudla. Je to pochopiteľné, keďže je z Nemecka, kde do kostolov chodia neviditeľní veriaci, takže kostoly potom vyzerajú ako prázdne či v lepšom prípade poloprázdne. No a pokiaľ bude svojimi múdrami ďalej Cirkev oblažovať, stanú sa, obávam sa, ešte neviditeľnejšími.

Branislav Michalka

Zdroj: Bistum Eichstätt, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)