Francúzsko: Homosexuálny pár sa vlámal do 29 katolíckych kostolov a všade kradol liturgické predmety a konsekrované Hostie!
14. mája 2026
Aktuality
LGBT, Prenasledovanie kresťanov
Miera protikatolíckej a protikresťanskej arogancie v Európskej únii začína pripomínať časy, ktoré stáli pri jej ideologickom zrode – časy Francúzskej revolúcie. Najnovší desivý prípad z Francúzska pripomína besy revolučného znesväcovania a priam satanistickej horlivosti.
Dvaja homosexuáli (a to pár, nie dvaja jednotlivci) sa počas trojmesačného obdobia vlámali do 29 farských kostolov na severe Francúzska, rozbíjali pritom Svätostánky a kradli konsekrované Hostie aj liturgické nádoby, pričom ich polícia vystopovala pomocou údajov z mobilných telefónov. Posvätné liturgické predmety používali ako dekorácie vo svojom dome.
Noviny The New York Times uviedli, že páchateľmi týchto krádeží a vlámaní sú 35-ročný Raphaël Hourdeaux a jeho 30-ročný „partner“ Tony Paupière.
zdroj: picryl.com
V dedine Burelles sa obaja muži vlámali do farského kostola, rozbili pokladničku na milodary, prerazili drevené dvere sakristie a ukradli patény používané pri svätom prijímaní, ako aj dve nádoby používané pri krste a monštranciu.
V ten istý deň zlodeji ukradli kalich z farského kostola v neďalekej dedine Vervins. Nasledujúci deň sa muži zamerali na kostol v Marle, odkiaľ po vypáčení Svätostánku, v ktorom sa uchováva Najsvätejšia Sviatosť, ukradli ďalší cenný kalich.
Podľa francúzskych médií zlodeji ukradli aj konsekrované Hostie. Z toho dôvodu mohli byť motivovaní nielen ziskom z ukradnutých predmetov, ale aj rúhačskými úmyslami, resp. v prípade hostií mohli spojiť oba motívy dohromady: predajom konsekrovaných Hostií satanistom, na veľmi rozšírenom internetovom trhu s hostiami, by sa im podarilo aj jedno aj druhé.
Podľa The New York Times polícia dokázala LGBT+ zlodejský „pár“ vystopovať pomocou geolokácie mobilných telefónov. V októbri 2025 vykonalo 30 policajtov raziu v spoločnom dome oboch sodomsky orientovaných jednotlivcov a zistili, že niektoré liturgické predmety používali ako dekorácie, zatiaľ čo iné mali uschované v plastových vreciach a skriniach.
Dvojica predala niektoré predmety miestnemu obchodníkovi so starožitnosťami, ktorý bol obvinený a odsúdený za nakladanie s kradnutým tovarom. Ďalšie predmety boli roztavené a predané ako kov.
Väčšina kostolov sa nachádzala v odľahlých dedinách, kde sa svätá omša slávila iba niekoľkokrát do roka, pretože kňazi mali niekedy na starosti až 50 kostolov. Muži sa preto mohli do kostolov ľahko vlámať a zostať nepovšimnutí; v niektorých prípadoch uplynulo niekoľko dní, kým boli vlámania odhalené.
Obaja muži boli odsúdení na tri roky väzenia, pričom dva roky dostali podmienečne (!). Hlavný prokurátor uviedol, že svoj jednoročný trest si odpykajú doma pod elektronickým dohľadom!!! A môžeme predpokladať, že nakoniec im možno bude aj tento trest výrazne skrátený, vzhľadom na ich diskrimináciu.
Súd má ešte rozhodnúť, aké odškodnenie majú dostať jednotlivé farnosti za tieto vlámania. Niektoré predmety boli kostolom vrátené, ak dokázali svoje vlastníctvo. Mnohé kostoly si však neviedli podrobné inventáre, čo sťažovalo dokazovanie, že predmety patrili práve im. Preto bolo mnoho predmetov odovzdaných miestnemu vedeniu Cirkvi na rozdelenie medzi farské spoločenstvá, čo im má aspoň čiastočne zmierniť utrpené straty.
Z pohľadu katolíckej tradície predstavuje znesvätenie kostolov, Svätostánkov a krádež konsekrovaných Hostií mimoriadne ťažký hriech a čin, ktorý presahuje obyčajnú majetkovú kriminalitu. Katolícka Cirkev učí, že v konsekrovanej Hostii je skutočne prítomný Ježiš Kristus –Telo, Krv, Duša a Božstvo Krista.
Preto bolo vždy vypáčenie Svätostánkov a odnesenie Eucharistie chápané nielen ako krádež, ale ako svätokrádež a útok na samotné centrum katolíckej viery. Staršie generácie katolíkov by podobný čin nevnímali iba ako policajnú kauzu, ale ako udalosť vyžadujúcu odprosujúce pobožnosti, adorácie a zmierne modlitby.
Tradičný katolícky pohľad zároveň vidí v podobných udalostiach aj bolestivý dôsledok duchovného vyprázdnenia mnohých európskych krajín. Kostoly, v ktorých sa svätá omša slávi iba niekoľkokrát ročne a kde jeden kňaz spravuje desiatky chrámov, sa ľahšie stávajú nielen fyzicky opustenými, ale aj symbolicky nechránenými miestami. V očiach katolíckej tradície nejde iba o problém bezpečnosti či inventárov, ale aj o otázku oslabenia eucharistickej úcty a živého náboženského života, ktorý kedysi prirodzene chránil chrámy, pretože kostol nebol vnímaný ako historická budova, ale ako dom Boží.
Celý prípad zároveň ukazuje aj zvláštnu asymetriu dnešnej Európy. LGBT+ páchatelia si veľmi dobre uvedomovali, že množstvo katolíckych kostolov zostalo prakticky bez ochrany. A to tak vlastnej ako aj štátnej. Ťažko si predstaviť, žeby podobne systematicky útočili na náboženské objekty iných komunít – napríklad na mešity alebo synagógy. Páchatelia totiž nie sú až tak nevzdelaní, aby nevedeli, že okamžitá reakcia bezpečnostných zložiek, médií a spoločnosti by bola veľmi tvrdá.
V prípade útoku na mešitu by im hrozila pravdepodobne aj ekumenická dekapitácia lásky zo strany jedného z abrahámovských náboženstiev a v prípade útoku na synagógu by si trest odsedeli ekumenicky spravodlivo nepodmienečne vo väzení a nie s elektronickým obojkom doma pri sledovaní dúhových filmov o láske.
Aj trest, ktorí dostali svedčí o smutnom stave západného kresťanstva. A tak kostoly, ktoré kedysi tvorili prirodzené centrum dedín a miest, dnes často pôsobia ako opustené ostrovy odkázané už len na zvyšky rešpektu okolitého sveta.
Branislav Krasnovský
Zdroj: lifesitenews.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – picryl.com
Najnovšie články
Na konzervatívnej strane internetu
