Film Citizen Vigilante je skôr symptómom svojej doby ako jej zrkadlom

Matej Gavlák
1. júla 2026   Kultúra Politika   Recenzie

Internet v posledných zhruba 2 týždňoch doslova vybuchol ohľadom správ o novom filme nemeckého režiséra Uwe Bolla s názvom Citizen Vigilante, ktorý rozpráva o zločinoch nelegálnych migrantov páchaných na domácich európskych občanoch a o mužovi, ktorý ich svojským spôsobom trestá. Nemecký establišment film zakázal, no Elon Musk ho umiestnil na svoju sieť X, kde ho údajne videlo už 10 miliónov ľudí. Tak som si film zo zvedavosti pozrel aj ja.

Kde bol, tam bol, Uwe Boll

Uwe Boll je vo filmovom svete veľmi známe meno v tom úplne najhoršom slova zmysle. Je to režisér, ktorý za svoju „kariéru“ natočil množstvo nízkorozpočtových filmov nielen s mizerným technickým prevedením, ale aj scenárom a myšlienkami. Český filmový portál moviezone.cz ho v článku z roku 2016 s názvom Uwe Boll to balí opísal nasledovne:

„Kdy jste naposledy viděli film od Uweho Bolla? Tenhle německý Antikrist se prosadil tím, že dovedl lahůdkově zprznit nejednu adaptaci počítačové hry a že ho v podstatě nenáviděl celý svět.“

…

„Boll byl podobně talentovaný režisér jako já krasobruslař a to, že skončil v zapomnění, si zasloužil. Jeho filmy byly zkrátka tak blbé, že ani jeho povedená sebeprezentace, u níž si člověk nebyl jistý, jestli to myslí vážně, nebo je to součást nějaké sofistikované hry, už nikoho nebavila.“

Boll to však zjavne „nezabalil“. Naopak, začal točiť viac politické filmy ako triler rekonštruujúci teroristický útok pravicového extrémistu v nemeckom meste Hanau, či drámu zameranú na migračnú krízu a pašovanie ľudí cez Stredozemné more. Run (2025) rozpráva o „osudoch migrantov na lodiach a bezútešnú realitu nelegálneho prechodu do Európy“ (Google AI).

Nový fenomén

A tu sa dostávame k jeho najnovšiemu filmu Citizen Vigilante (Bdelý občan), ktorý, ako sa zdá z predchádzajúcich riadkov, je pravým opakom toho, čo Boll točil v posledných rokoch. Anotácia k filmu:

„Sanders je Američan frustrovaný nedostatkom verejnej spravodlivosti v súvislosti s násilnou trestnou činnosťou páchanou imigrantmi. Rozhodne sa vziať veci do vlastných rúk a stane sa ochrancom. Rozhodne sa potrestať násilných imigrantov, ktorí páchajú trestnú činnosť v jeho meste, ako aj skorumpovaných úradníkov, ktorí ich chránia…“

O kauze okolo filmu sme písali prednedávnom. „Nemecká Filmová ratingová komisia (FSK) znemožnila jeho uvedenie do kín, a to veľmi „rafinovaným“ spôsobom: odmietla filmu udeliť akúkoľvek vekovú klasifikáciu, čím ho v krajine fakticky zakázala,“ uviedol autor správy.

Lenže príbeh bdelého občana mal v reálnom svete nakoniec zaujímavú zápletku: nedozvedel sa o ňom nik iný ako Elon Musk a ten celý film zverejnil zdarma na svojej sieti X, ktorá má v súčastnosti zhruba 240 miliónov užívateľov. No a z najnovšieho počinu zatracovaného Uwe Bolla sa stal absolútny fenomén, o ktorom sa diskutuje nielen na sieti X, ale aj na sociálnej sieti facebook a platforme youtube.

Bdelý občan

Film som si teda pozrel a… ako sa uvádza už v nadpise článku, podľa mňa je skôr symptómom svojej doby ako jej zrkadlom. Ale pekne po poriadku.

Po technickej stránke pôsobí Citizen Vigilante skôr ako séria youtubových skečov, či študentských filmov (napriek drsným plagátom), než ako pokus o serióznu filmárčinu. Už prvotná scéna útoku migranta na matku s dieťaťom je síce brutálna, ale na tak nízkej technickej úrovni, až to pôsobí skôr ako ochotnícke divadlo. Hlavná postava, drsný americký pomstiteľ Michael Sanders (hraný Armie Hammerom) v prvej polovici filmu, paradoxne, nikoho nepomstí, ale zato zabije pomerne veľký počet príslušníkov policajných špeciálnych jednotiek, ktoré mu idú po krku.

Film je v prvej polovici celkovo nesúrodý a prakticky sa v ňom iba rozpráva o novom „pomstiteľovi“. Ľudia hovoria, akoby ho bolo treba v krajinách ako je Kanada či v Nemecku samotnom. Celkovo ide o snahu ušetriť tu financie na záverečnú scénu, no tá je ešte poriadne ďaleko. A tak sa film, ktorý má necelú hodinu a pol, naťahuje a naťahuje – a to dosť nemilým spôsobom, čo ma u Uwe Bolla, vzhľadom na informácie vyššie však nijako nezaskočilo.

Šok a úžas

Zhruba v tretine filmu, po tom, čo Sanders „ochotníckym“ spôsobom zabil ďalších príslušníkov špeciálnych jednotiek, prichádza tento pomstiteľ vo svojom dlhom, vejúcom kabáte do verejného domu. „Asi ide zachrániť dievčatá uväznené nejakým pakistanským gangom,“ pomyslel som si. „Tak sme sa konečne dočkali a uvidíme aj niečo serióznejšie.“

Sanders sa v scéne prechádza medzi sporo odetými devami, následne si jedno z nich vyberá a… nasleduje absolútne odporná sexuálna scéna, ktorej hlavným protagonistom bol sám „pomstiteľ“. Musím povedať, že som bol taký prekvapený z tohto nečakaného vývoja udalostí, že som ju aj zabudol preskočiť, čo pri podobných veciach robievam (mea culpa). V každom prípade, divák sa napokon dozvedel šokujúcu informáciu, a síce, že sám Sanders je majiteľom onoho verejného domu.

Dlho mi vŕtalo hlavou, čo to vlastne malo znamenať? Iste, z technického hľadiska šlo o ďalšie „šetrenie financií“. Ale aj tak: Toto má byť ten „čestný človek“? V prvom rade, táto scéna normalizuje navštevovanie verejných domov, čo je síce v Nemecku úplne bežné, no ide o absolútne morálne dno, nehovoriac o otrokárskych podmienkach uväznených žien.

Nebolo by lepšie, keby bol Sanders povedzme kresťanom, ktorý sa snaží pred Bohom obhájiť svoje konanie? Dlhá scéna v kostole namiesto verejného domu? Kde by sedel niekde v zadných laviciach a obhajoval by pred Bohom (a pred sebou samým) to, že, síce áno, prestupuje prikázanie Nezabiješ, ale tým odrádza ďalších možných páchateľov od ohavných trestných činov? Prináša aspoň nejakú spravodlivosť, i keď možno viac pohanskú ako kresťanskú? A čo takto výčitky svedomia z toho, že zabil nevinných policajtov, pričom mnohí z nich boli zaiste otcami rodín?

Nebolo by zaujímavejšie sledovať takýto rozpor utýranej duše, ktorej ani kňaz nedokáže dať rozhrešenie, hoci by veľmi chcel? Nuž, na Bolla by to bolo asi priveľké filozofovanie.

Spravodlivosť či poprava?

V záverečnej tretine filmu (na vatu uprostred je ťažké si spomenúť) potom prichádza spomínaná už legendárna scéna, ktorá nemeckých recenzentov tak pobúrila. Pomstiteľ Michael Sanders prichádza do príbytku mladistvého imigranta, člena gangu, ktorý v lese znásilnil mladé európske dievča. Imigranta spolu s jeho rodinou prekvapí pri obede. Namieri na nich zbraň s tlmičom a prikáže im všetkým sadnúť si na gauč.

Následne Sanders prikáže delikventovi, aby zavolal domov aj zvyšných členov gangu. Ten tak učiní a nahovorí im, že sa musia stretnúť kvôli ich prípadu, ktorý sa prejednáva na súde. Následne sa delikvent pokúša vysvetliť Sandersovi, že má nejaké psychické problémy, už sa však lieči a tak ďalej. Sandersa nielenže jeho výhovorky nepresvedčia, ale obviní aj zvyšok jeho rodiny z navádzania a schvaľovania útoku. Celú rodinu postrieľa. Ako do domu prichádzajú ďalší mladiství členovia gangu, pozabíja aj tých. V prestrihu sa dozvedáme, že „záhadne“ umierajú aj sudcovia a právnici, ktorí pomáhajú delikventom na slobodu.

Je to drsná scéna, ale nič, čo by sme v TV dosiaľ nevideli – až na to, že zväčša pomstitelia strieľajú bielych mafiánov a nie násilníckych ilegálnych migrantov. Na podobnej premise je napríklad postavený populárny seriál Punisher (doslova „Pomstiteľ“) a nikoho to už zo stoličky nedvíha.

Ale rozdiel tu predsa len nachádzame a nie je malý: kým Punisher je prezentovaný ako anti-hrdina, Citizen Vigilante tu je nespochybniteľným hrdinom (aj keď miestne médiá kladú rétorickú otázku, či je to naozaj tak). A to je opäť chyba, pretože zabiť vykonávateľa ohavného skutku je jedna vec, ale odpraviť zo sveta celú jeho rodinu (i keď tá tiež niesla menší diel viny), to je už celkom iná vec. Človek s takouto „misiou“ by sa mal skrátka aspoň zastaviť a pouvažovať nad sebou. Punisher to robí; Citizen Vigilante nie.

Zaujímavé sú záverečné štatistiky prezentované miestnou televíziou, podľa ktorých iba za „minulý rok“ (2025?) vykonali ilegálni migranti 180 000 trestných činov vrátane 980 vrážd a 18 000 nahlásení sexuálnych útokov. Správy prízvukujú, že „náš systém nie je schopný zabezpečiť bezpečnosť a spravodlivosť pre verejnosť“, čo je vlastne dôvod existencie pomstiteľa. Boll na záver svoj film venuje „tisícom znásilnených a zavraždených obetí v Európe, ktoré boli zradené naším právnym systémom“.

Keď otvoríš démonovi, čakaj Peklo

Prečo teda film Citizen Vigilante považujem viac za symptóm svojej doby ako za jej zrkadlo? Hneď z niekoľkých dôvodov.

V prvom rade je tu spomenutá scéna vo verejnom dome. Tá je z metafyzického hľadiska dôležitejšia než sa zdá. Metafyzické hľadisko znamená, že berieme do úvahy okrem viditeľného sveta aj ten neviditeľný. A ak raz do svojej krajiny skrze svoje skutky vpustíte démonických duchov, tí potom robia to, čo vždy – spôsobujú vraždy, znásilnenia, vojny, nepokoje.

Veľmi dobre to zhodnotil kresťanský youtuber Ali Tabrízi vo svojom hrôzostrašnom videu o islamizácii britského mesta Birmingham, v ktorom hovorí:

„Video (z Birminghamu) rozhodne pripomína scénu z Apokalypsy… toto náboženstvo Antikrista. Antikrist je to, čo nahrádza Krista, je anti-Ježiš Kristus. A to je islam. No a v Apokalypse máme túto smilnicu, ktorá sedí na šelme, čo je obrazom zničenia.

A my naozaj vidíme, že sexuálna promiskuita, LGBT, woke, progresivizmus, transgender ideológia voviedla túto šelmu islamu na Západ skrze odmietanie mať deti, masívne, masívne vykonávanie potratov – ako výsledok nových sexuálnych ideológií. Nakoniec teda nie je dostatok ľudí v krajine a tá otvára svoje brány dobyvateľom.“

Ďalším dôvodom, prečo je film takým symptómom svojej doby je jeho ateizmus, respektíve absolútne opomenutie kresťanstva. Nie je to predovšetkým kresťanstvo, čo nás vždy najviac odlišovalo od tretieho sveta? Vo filme nie je jediný záber na kríž či vežu kostola, hoci sa nakrúcal v katolíckom Chorvátsku. Kresťanstvo je životodarná sila, ktorá tento kontinent po tisícročia udržiavala pri živote. Hynieme, lebo hynie kresťanstvo. A tí, čo svoje náboženstvo, akokoľvek barbarské, neodvrhli, teraz kolonizujú nás.

Aspoň kúsok reality

Sila Citizen Vigilante je v tom, že konečne zobrazuje realitu a teda je do istej miery aj zrkadlom. Ide určite o realistickejší snímok ako chystaný domáci film o utrpení gayov na slovenskej dedine (realita). Ale stále nejde dostatočne do hĺbky, aby povedal, prečo sa to deje. Naopak, nechcene negatívny trend ešte podporuje. Boll ukázal smer, ale sám cestou nie je. Azda sa ním inšpirujú schopnejší filmári – a hlavne niekto s kresťanským duchom, nie tupým ateizmom, ktorý nás v prvom rade dostal tam, kde dnes sme.

PDF (formát pre tlač)