Neokatechumenátna cesta (2. časť): Keď sa z napredovania stane liturgické blúdenie

o. Enrico Zoffoli
14. marca 2025   Cirkev   Liturgia

predchádzajúca časť:
Neokatechumenátna cesta (1. časť): Nová nádej pre vieru alebo hrozba?

***

V roku 2012 presiakli informácie, že Vatikán schválil obrad sv. omše podľa Neokatechumenátnej cesty, 21. januára 2012 však agentúra CNA vydala upresnenie, že toto povolenie sa týka len neliturgických podujatí a pri slúžení sv. omše sa musí aj Cesta držať platných liturgických kníh.

D. J. Redfern, po piatich rokoch v Ceste, z ktorých jeden rok strávil v ich seminári Redemptoris Mater v Austrálii, opísal ich liturgiu, a z tohto opisu si kúsok požičiame.

Liturgia Cesty má tri základné formy: „liturgia Slova“, „liturgia pokánia“ a „Eucharistiu“, ktorú si tu opíšeme.

Slávenie Eucharistie je voľne usporiadané podľa Novus ordo missae, ale obsahuje množstvo prvkov, ktoré sú špecifické pre Cestu. Niektoré časti nového obradu boli buď vynechané, alebo presunuté na iné miesto – nižšie je podrobný opis. Ktovie, či si otcovia koncilu predstavovali, že len pár rokov po skončení II. vatikánskeho koncilu sa bude slúžiť takáto omša?

Nedeľná liturgia sa slávi v sobotu večer, pretože židovská slávnosť Pesach sa vždy slávila večer pred sobotou. Okrem toho sa liturgia Cesty zriedka slúži v bežnom kostole, pretože väčšina kostolov, postavených pred koncilom, nevyhovuje komunitnej povahe oslavy. Členovia komunity sú usporiadaní v tvare podkovy okolo troch strán veľkého centrálneho „oltára“ (ktorý často pozostáva z niekoľkých spojených stolov, pokrytých oltárnymi plátnami a ozdobených sviečkami, svietnikom a kvetmi). Za „oltárom“ je kazateľnica, z ktorej sú prednášané príhovory, spievajú sa určité piesne a vyhlasuje sa Božie Slovo. Celebrant sedí za kazateľnicou a môže mať po boku akolytov. Mobiliár s bohoslužobným náradím je zvyčajne umiestnený po boku celebranta.

Úvodné obrady

Úvod. Určený brat alebo sestra z prípravnej skupiny (ktorá sa predtým stretla, aby zorganizovala konkrétne časti Eucharistie) pristúpi ku kazateľnici a uvedie do slávenia. Cieľom tohto úvodu je pozvať všetkých prítomných, aby sa plne zapojili.

Vstupná pieseň. Kantor pristúpi ku kazateľnici a začne spievať. Dovolené nástroje sú: klasické gitary, charango, mandolíny, bongá, kongá, tamburíny, husle, flauty a dychové nástroje. Tie sú vlastne dovolené aj v Novus ordo missae. Ak je pieseň osobitne radostná, komunita bude tlieskať do rytmu.

Kňaz (so služobníkmi) vstúpi do miestnosti a za normálnych okolností sa pokloní oltáru a následne sa posadí na svoj stoličku. V prípade slávnostnej omše, kde sa zúčastňuje viacero kňazov, procesia začína turiferom, nasledovaným krížom, sviečkami, miništrantmi, kňazmi, kňazom (alebo diakonom), ktorý nesie Evanjelium nad hlavou a hlavným celebrantom. Oltár sa incezuje, hlavný celebrant si sadne na predsednícke miesto. Po skončení piesne/piesní sa na oltár položí Biblia.

Pozdrav. Podľa Novus ordo missae, alebo aj nie. Ak sa zišlo viacero komunít, celebrant môže byť v tomto bode prerušený jedným z katechétov, aby sa urobili viaceré úvody.

Obrad kajúcnosti. Celebrant zvyčajne používa svoju vlastnú verziu toho, čo je v Novus ordo missae. Konfiteor a Kýrie sa hovoria, ale Glória sa používa mimo obdobia Veľkej noci len zriedka. Otváracia modlitba je prevzatá z misála.

Liturgia slova

Prvé čítanie. Určený brat alebo sestra z prípravnej skupiny pristúpi ku kazateľnici a uvedie prvé čítanie. Úvod môže pozostávať z niekoľkých jednoduchých slov alebo z katechézy, ktorá môže trvať 10 alebo viac minút, v závislosti od osoby a príležitosti. Cieľom úvodu je pozvať bratov a sestry komunity, aby si vypočuli Slovo, ktoré bude hlásané. Lekciu následne prečíta jeden z bratov alebo sestier komunity.

Žalm. Jeden z kantorov pristúpi ku kazateľnici s gitarou a spieva žalm, zhromaždenie mu odpovedá. Niektoré žalmy boli zaradené do oficiálnej piesňovej knihy Cesty, ale prešli istou úpravou.

Druhé čítanie. Druhé čítanie je uvedené rovnakým spôsobom ako prvé a nasleduje úvod k evanjeliu.

Aleluja. Kantor vstane zo svojho miesta a zaspieva z kazateľnice Aleluja. Pri slávnostnej omši je procesia so sviečkami, turifer a diakon prídu k hlavnému celebrantovi, ktorý vkladá kadidlo do kadidelnice. Potom idú k oltáru odniesť Bibliu, incenzujú ju a zaspieva sa evanjelium. Potom je Bibliou urobený nad zhromaždením znak kríža.

Čas rezonancie. Celebrant pozýva prítomných, aby reagovali na Slovo Božie. Po tom nasleduje kázeň.

Vyznanie viery. Vyznanie viery sa kvôli antikvárnemu prístupu k liturgii vynecháva, pretože bolo do liturgie zaradené neskôr a neokatechumenátna liturgia bola vytvorená s cieľom vrátiť sa k primitívnej liturgickej praxi. A možno tiež vyznanie viery niekomu z jej tvorcov prekážalo.

Modlitby veriacich. Jeden z členov prípravnej skupiny pristúpi ku kazateľnici a modlí sa za potreby Cirkvi, za svet, za tých, ktorí sú utláčaní utrpením, a za komunitu. Posledná kategória modlitieb zahŕňa predovšetkým modlitby za neokatechumenátne komunity vo farnosti, v krajine a po celom svete, ako aj modlitby za zakladateľov a vďaky Bohu za „Cestu“. Zhromaždenie je následne pozvané, aby sa nahlas modlilo za svoje vlastné úmysly. Celebrant dokončuje modlitby veriacich so svojou vlastnou modlitbou.

Liturgia Eucharistie

Znamenie pokoja. Toto je forma „svätého bozku“, ktorú spomína sv. Pavol vo svojom liste Rimanom (Rim 16,16) a je umiestnená pred začiatkom obetovania. Celebrant všetkých vyzve, aby si navzájom vymenili znamenie pokoja. V tomto bode nastáva istý zmätok, keď sa ľudia pohybujú po miestnosti a pozdravujú sa „svätým bozkom“. Pre niektorých jednotlivcov je znamenie pokoja vrcholom oslavy, emocionálnym zážitkom, v ktorom sa zmierujú s ostatnými členmi komunity.

Obetovanie. Znamenia pokoja ukončuje pieseň pokoja, počas ktorej sa ľudia vracajú na svoje miesta a akolyta alebo iná zodpovedná osoba komunity pristúpi k stolu s kalichmi a prinesie dary k celebrantovi (alebo v prípade slávnostnej omše, k spolupresbyterovi), ktorý stojí pri oltári. Kňaz umiestni veľký korporál na oltár, prijíma chlieb od miništranta a, zdvihnúc ho, hovorí: „Požehnaný si, Pane, Bože všetkého stvorenia…“ podľa Novus ordo missae.

Chlieb je nekvasený a pripravuje ho člen komunity. Má približne 20 až 30 cm v priemere a 7 až 10 mm na hrúbku so vzorom kríža na oboch stranách. Kňaz následne od miništranta prijíma kalich (už naplnený vínom) a pridáva vodu. Podobne kňaz zdvihne kalich na krátko a požehná ho. Kalich je zvyčajne nádoba s objemom približne 1,5 litra, aby sa mohla prijímať pod oboma spôsobmi. Pri oslavách, kde je potrebných viac chlebov a kalichov, sa ďalšie taniere a kalichy pripravujú okolo veľkého oltára, celebrant všetko incenzuje.

Umývanie rúk. Lavabo, výraz túžby kňaza po vnútornom očistení, bolo vynechané.

Orate fratres. Táto modlitba bola takisto vynechaná, pravdepodobne kvôli zmienke o obeti. Asi z ekumenických dôvodov. A tiež preto, že obetný charakter omše bol pojem z predkoncilových čias a dnes už nie je zvlášť dôležitý.

Modlitba nad darmi. Celebrant sa vracia k svojej stoličke, odkiaľ prednesie modlitbu nad darmi, než sa opäť presunie k oltáru a začne Eucharistickú modlitbu.

Prefácia. Podľa všetkého existujú len na tri prefácie, veľkonočná, adventná a „cez rok“.

Sanctus. Sa spieva, ale slová sa často výrazne líšia od oficiálneho textu. Zhromaždenie zostáva stáť po celú dobu Eucharistickej modlitby.

Eucharistická modlitba. Používa sa výhradne nejaký derivát druhej Eucharistickej modlitby, pravdepodobne preto, lebo najmenej prekáža protestantom. Rímsky kánon je na takéto veci úplne nevhodný. Eucharistickú modlitbu, vrátane konsekrácie, spieva kňaz so sprievodom gitary (aj keď niektorí kňazi radšej bez gitary). Po každej konsekrácii kňaz pozdvihuje a zhromaždenie sa pokloní. Keď celebrant pokľakne, zhromaždenie sa hlboko pokloní.

Mysterium Fidei. Tajomstvo viery je vyhlásené slovami, ktoré sa líšia od tých v oficiálnom texte omše a vkladá sa do nich: Maranatha, Maranatha, Maranatha, Maranatha. (tzn. Príď, Pane Ježišu).

Obrad prijímania

Otče náš a nasledujúca doxológia sú v súlade s Novus ordo missae, ale znamenie pokoja je skrátené, pretože tento obrad sa vykonáva už skôr.

Fractio Panis. Veľký kus chleba je rozlomený na dve časti a znova pozdvihnutý. Zhromaždenie sa pokloní, posadí sa a začne sa pieseň prijímania, zatiaľ čo kňaz pokračuje v lámaní chleba na menšie kúsky, ktoré budú rozdelené prijímajúcim. Veľký bochník je treba lámať silou a vzniká mnoho odrobiniek, na ktoré však vôbec nedbajú, padajú častokrát i na zem, kde potom zostávajú.

Agnus Dei. Je vynechané.

Prijímanie. Jedným z najzvláštnejších prvkov liturgie Cesty je, že komunita zostáva pri prijímaní Eucharistie na ruku sedieť. Po prijatí Tela Kristovho na ruku všetci prijímajúci čakajú, kým sa kňaz nevráti na svoje miesto.

Ecce Agnus Dei. Kňaz sa vracia na svoje miesto a hovorí: „Hľa Baránok… večeru Baránkovu. Nech nás Telo Kristovo privedie k večnému životu.“ V tomto bode všetci prijímajúci začnú jesť.

Domine, non sum dignus…, et sanabitur anima mea. Toto bolo tiež zrušené. Pravdepodobne preto, že podľa nich nezáleží, akí hriešni sme, boli sme pozvaní na jedlo a mali by sme jesť. Preto duchovné prijímanie nie je podporované.

Kňaz dostane kalich (od akolytu) a hovorí: „Nech nás Krv Kristova privedie k večnému životu“. Potom rozdáva drahocennú Krv, najprv spolupresbyterom a akolytom, potom kantorovi, ktorý začne pieseň na prijímanie a kňaz znovu prechádza medzi zhromaždením.

Celý chlieb, ktorý je konsekrovaný, musí byť skonzumovaný. To je ľahko dosiahnuť, ak je komunita veľká, avšak ak je ľudí menej, musia ľudia zjesť väčšie množstvo. Pri takomto rozdávaní Eucharistie existuje relatívne vysoká šanca na rozliatie Prevzácnej Krvi.

Sväté nádoby sú očistené až po skončení oslavy. Celebrant povie modlitbu po prijímaní po skončení piesne prijímania.

Záverečný obrad

Záverečný obrad je identický s tým v Novus ordo missae. Keď kňaz udelí požehnanie, kantor pristúpi ku kazateľnici a začne poslednú pieseň. Kňaz sa pokloní oltáru pri vstupe štandardným spôsobom. Pri zvláštnych príležitostiach, keď kňaz odíde, komunita začne okolo oltára tancovať.

Ako už bolo spomenuté, aj o Neokatechumenátnej ceste sa určite dajú povedať aj dobré veci, čo je dokázané počtom ľudí, ktorí sa skrze hnutie obrátili. To neprekvapuje, lebo keď uvážime katastrofálny stav pokoncilovej Cirkvi, aj niečo tak protestantské ako Cesta vyzerá ultra konzervatívne. Predstavitelia Cesty majú vo Vatikáne veľký vplyv. No ako povedal D. J. Redfern:

„Pevne verím, že v Neokatechumenátnej ceste nemožno zažiť nič, čo by bolo aspoň vzdialene katolícke. Teraz som viac než kedykoľvek predtým presvedčený, že autentický katolícky život sa točí okolo Obety svätej omše, ako je slávená v tradičných obradoch katolíckej Cirkvi.“

Pre portál Christianitas.sk preložil J. Duháček

PDF (formát pre tlač)