Veľká Británia: Sexuálna revolúcia zo 60. rokov 20. stor. sa skončila masovým znásilňovaním mladých bielych Britiek pakistanskými gangmi
Matej Gavlák
2. júla 2025
Politika Spoločnosť
Komentár
Biblia nás jasne varuje, že hriech je „otroctvo“. A čo môže byť lepším príkladom tejto skutočnosti ako to, ako vo Veľkej Británii napokon skončila tá slávna „oslobodzujúca“ sexuálna revolúcia?

250-tisíc obetí (!)
Veľká Británia si momentálne prechádza mimoriadne turbulentným obdobím, pričom naštrbená je ekonomická, sociálna, i kultúrna kohézia krajiny. Čoraz viac sa dokonca spomínajú slová ako „občianska vojna“ a nová britská armádna doktrína už otvorene očakáva boje v britských uliciach – azda po prvýkrát od II. svetovej vojny.
Avšak jeden škandál zatienil všetko ostatné – reč je o takzvaných „grooming gangs“. Ide o gangy mužov, zväčša pakistanských prisťahovalcov, ktoré sa špecializovali na vábenie, omámenie drogami a zneužívanie domácich mladých britských dievčat. Angličanky, biele ženy – kultúrne kresťanky – vnímali títo moslimovia z bezvýznamnej stredoázijskej krajiny ako akési trofeje. Absolútne šokujúce sú však počty obetí a rozsah škandálu. Írsky portál The Journal uvádza:
„Správa profesora Jaya „konzervatívne“ odhaľuje 1400 detských obetí medzi rokmi 1999 a 2013 v meste Rotherham, ktorého populácia je 255 000. Jayne Seniorová ráta s číslami„aspoň (na úrovni) 1700… a mohlo by byť aj 2000 obetí“. Ak predpokladáme, že skutočný počet je okolo 1 700, potom 0,07 % celkovej populácie Rotherhamu trpelo počas týchto 14 rokov rukami znásilňovacích gangov. Predtým a potom boli, samozrejme, ďalší.
Pri prevedení na celé Spojené kráľovstvo, ktoré má proporcionálne nižšiu pakistanskú, ale vyššiu moslimskú populáciu ako Rotherham, by celoštátny počet obetí bol 440 000. Telford má 170 000 obyvateľov a podľa správ 1 000 obetí. Pri prevedení na celé Spojené kráľovstvo by to znamenalo 388 000 obetí na celoštátnej úrovni.“ (https://www.thejournal.ie/250000-victims-of-grooming-gangs-in-the-uk-lord-pearson-of-rannoch-statistics-elon-musk-6596961-Jan2025/)
Treba povedať, že samotný portál nepovažoval vyššie zmienené čísla za plne preukázané (v prepočtoch sú údajne „chyby“), no aj tak priznával, že počet znásilnení sa zdá byť „šokujúco vysoký“. AVŠAK: článok je z januára a odkazuje na tvrdenia Elona Muska na sociálnych sieťach; v polovici júna sa už však preukázala absolútna opodstatnenosť týchto tvrdení a vo všeobecnosti zaznieva počet 250-tisíc obetí zväčša zo severných priemyselných miest Anglicka. Len dodáme, že podľa miestnych médií sa táto hrôza tutlala najmenej 20 rokov, možno dokonca až 40 rokov…
Samozrejme, médiá, politici aj obyvatelia hútajú nad koreňmi tejto katastrofy. Zaznievajú pojmy ako inštitucionálna korupcia (ktorá všetko kryla), nekontrolovateľná nelegálna imigrácia, nedostatočná osveta…, avšak posvätného slona v porceláne akosi nikto nespomína – a síce sexuálnu revolúciu zo 60. rokov.
Koho chránila kresťanská morálka?
Sexuálna revolúcia zo 60. rokov bola namierená voči tradičnej sexuálnej morálke, ktorú by sme mohli nazvať aj kresťanskou sexuálnou morálkou. Základ kresťanskej sexuálnej morálky znie: sexuálny život patrí výhradne do manželstva. Bodka. Sexuálna revolúcia túto manželskú „bariéru“ odstránila, čím ľudí „oslobodila“ od „zbytočných obmedzení“. Ľudia sa po prvýkrát vôbec stali „slobodnými“.
V prvom rade je nutné dať si odpoveď nasledujúcu otázku: Prečo vlastne kresťanstvo vždy tak ľpelo na prísnej sexuálnej morálke? Jedna z odpovedí na túto otázku vlastne leží priamo v počiatkoch kresťanstva – a síce v Rímskej ríši.
Ako uvádza historik Tom Holland vo svojej mimoriadne vplyvnej knihe Dominion (rozpráva o prínosoch kresťanstva pre ľudstvo a civilizáciu), pohanská Rímska ríša bola otrokárska spoločnosť. Celých 25 percent obyvateľov Rímskej ríše boli otroci. Byť otrokom znamenalo patriť pánovi – a to celým svojím telom. Páni teda znásilňovali svoje otrokyne (i otrokov) kedykoľvek sa im zachcelo, v akomkoľvek veku otrokyne. Kresťanská morálka vznikla potom preto, aby ochránila ženy (!!!); aby sa tie mohli riadne vydať a patriť len svojmu manželovi, a aby tak spoločne viedli šťastný a naplnený život v láske.
Nie je náhoda, že moslimovia zvyknú vydržiavať háremy žien a nie je pre nich problém ani sobáš s maloletými. Jednak preto, že tak žil sám Mohamed, vzor moslima pre všetky veky, a po druhé preto, že nikdy nespadali pod kresťanskú sexuálnu morálku, ktorá takéto konanie zavrhuje.
Pohanské i nekresťanské spoločnosti sú vždy definované vzťahom silnejšieho a slabšieho, v ktorom si ten silnejší a mocnejší robí s tým slabším a bezbranným doslova čo chce. Kresťanstvo sa ideologicky vždy stavalo na stranu slabých, biednych a utlačovaných.
Nech žijú potraty, rozvody, pornografia a zničenie tradičnej rodiny
Keď si do vyhľadávača Google zadáme heslo „sexuálna revolúcia“, jedným zo zaujímavejších slovenských článkov, ktoré naskočia, je určite ten od Mgr. Denisy Nešťákovej, PhD. na portáli Emma so vskutku veľavravným názvom Najväčšia revolúcia všetkých čias! Dala ženám silu a slobodu. Komu za ňu vďačíme?
Podľa Nešťákovej bol jednou z príčin, ktoré sexuálnu revolúciu vôbec spustili, vynález antikoncepčnej tabletky niekedy v 20. rokoch 20. storočia (vynájdenie tohto „vynálezu“ inak financovali megakorporácie ako Ford Motor Company či Rockefeller Company a za presadením tabletky stála neslávna eugenička a rasistka Margaret Sangerová).
Autorka ďalej priznáva, že si podporovatelia sexuálnej revolúcie „vyslúžili“ obvinenia zo zničenia tradičnej rodiny a nepriamo naznačuje, že sa týmto krokom otvorila akási Pandorina skrinka, keďže sa následne legalizovali aj potraty. Po sexuálnej revolúcii už skrátka podľa autorky „nebolo cesty späť“.
A Nešťáková pokračuje. Za ďalší dôsledok sexuálnej revolúcie označuje aj prijatie rozvodov ako novej normy, keďže tie už neboli „hanbou“.
„Ruka v ruke s uvoľňovaním sexuálnej morálky nastúpili rozvody manželstiev… Revolúcia uľahčila celý proces rozviazania manželského zväzku a práve v 60. rokoch bol aj zaznamenaný najvyšší počet rozvodov, pričom miera manželstva sa výrazne znížila,“ píše autorka akoby išlo o niečo pozitívne.
Podobne ako väčšinu týchto progresívcov, ani ju deti a dopady na deti absolútne nezaujímajú. No prichádzajú ďalšie „pozitíva“:
„V roku 1953 založil v Chicagu Hugh Hefner svoj legendárny časopis Playboy. Nahota prestala byť tabu a ženy, ktoré sa pre časopis vyzliekli, sa neraz stali slávnymi celebritami… Nahota začala byť oveľa viac akceptovaná a jej prvky sa objavovali v móde a vo všetkých aspektoch umenia. Nastal rozmach jedného z najziskovejších priemyslov na svete, áno, pornografie.“
Muž menom Kinsey
Nešťáková vo svojom článku ďalej priznáva, že LGBT agenda je taktiež ovocím sexuálnej revolúcie zo 60. rokov:
„Tak ako ženy, aj homosexuáli začali bojovať za svoje práva. Dlhé roky tu bola komunita lesieb, gejov, bisexuálov či transsexuálov považovaná za delikventov a nebezpečných ľudí. Sexuálnu revolúciu 60. rokov 20. storočia zásadne ovplyvnil profesor psychológie Alfred Kinsey svojou priekopníckou činnosťou na poli sexuológie. Založil Ústav pre výskum pohlavia a reprodukcie a publikoval prelomové štúdie Sexuálne správanie muža a následne Sexuálne správanie ženy.“
Sme radi, že pani doktorka spomenula práve meno pedofila Alfteda Kinseya. V roku 2023 americká vláda odhlasovala zastavenie financovania uvedeného Ústavu pre výskum pohlavia a reprodukcie. Dôvod? Zákonodarcovia označili A. Kinseya za „detského predátora“, ktorý „študoval orgazmy u maloletých“. Ústav podľa republikánskych politikov (ktorí zastavenie financovania presadili) údajne naďalej „poskytuje útočisko“ rôznym typom detských predátorov.
Podrobný článok o Alfredovi Kinseyovi priniesol v roku 2022 portál Vigilant Citizen. Bol to on, kto spolu s lekárskou riaditeľkou potratovej megakorporácie Planned Parenthood, Mary Calderoneovou, vytvoril „učebné osnovy sexuálnej výchovy, ktoré sa dodnes vyučujú na školách“ v USA. A presne toto sa snažia progresívci pretláčať aj na slovenské školy pod zámienkou „oslobodenia“ a „pokroku“. Kinsey podľa portálu napísal:
„Všetky orgazmy sú „vývody“ a sú rovnaké pre manžela a manželku, chlapca a psa, muža a chlapca, dievča alebo dieťa. Pretože neexistuje žiadna abnormalita, ani žiadna normalita.“
Ako pán profesor k svojim záverom došiel? Skúmal ich – priamo na deťoch! Vigilant Citizen uvádza (len pre silnejšie povahy!):
„Tabuľka 34, ktorá sa nachádza v (Kinseyovej) knihe Sexuálne správanie muža, dokumentuje „sexuálne reakcie“ detí od dojčiat (!!!) až po tínedžerov, ako ich zaznamenali ich dospelí mužskí zneužívatelia. Títo pedofili vykonávali sexuálne experimenty na stovkách detí tak, že ich priviedli k tomu, čo experimentátori nazývali „orgazmus“ (krik, plač, boj so sexuálnym „partnerom“) a tieto reakcie merali stopkami.“
Čo viac dodať? Prečo túto skutočnosť pani doktorka nespomenula? Či azda preto, žeby sa potom celá „slávna“ sexuálna revolúcia javila tak trochu v inom svetle, než ako je žiaduce?
Zhrnuté a podčiarknuté
Sexuálna revolúcia zo 60. rokov nepriniesla vlastne vôbec nič nové (toto všetko sme tu už mali za pohanských čias). V konečnom dôsledku iba znovu umožňuje mužským predátorom typu Kinsey a členom pakistanských gangov beztrestne útočiť na ich ženské (a zväčša detské) obete. „Silu a slobodu“ teda nedala ženám, ale ich znásilňovateľom a pedofilom. Avšak zrejme to bolo hlavným cieľom architektov onej „najväčšej revolúcie všetkých čias“.
Nastáva čas na morálnu kontrarevolúciu.

