Taylor Marshall: Pápež František exkomunikoval ženy-kňažky

Matej Gavlák
8. júna 2021   Cirkev

Pápež František schválil dôležité zmeny v katolíckom kánonickom práve, ktoré po novom ustanovuje, že každá žena, ktorá sa pokúsi získať kňazské svätenie od biskupa, kňaza a diakona bude automaticky exkomunikovaná a to priamo na podnet Vatikánu. Rovnako tak bude exkomunikovaný biskup, kňaz či diakon, ktorý by sa na takéto svätenie podujal:

Kan. 1379 § 3: Osoba, ktorá sa pokúša udeliť kňazský stav žene, a žena, ktorá sa pokúša obdržať kňazský stav, si privodzujú exkomunikáciu latae sententiae vyhradenú Apoštolskou stolicou; kňaz môže byť navyše potrestaný prepustením z duchovného stavu.

Video:

Taylor Marshall vo svojom tradičnom vlogu zaujímavo rozobral pozadie problematiky takzvaného „ženského svätenia“ a vysvetlil, prečo v katolíckej Cirkvi nemôžu byť ženy do kňazského stavu vysvätené. Zároveň sa pokúsil načrtnúť svoj osobný názor na to, prečo sa Vatikán k tomuto kroku podujal práve teraz.

„In persona Christi“

Taylor začína svoj monológ krátkym súhrnom toho, ako sa v Cirkvi asi od 70. rokov začala prax pripúšťania žien do rôznych nižších pozícií: „Ženy boli diakonky, prisluhovali kňazom pred oltárom, čítavali Evanjelium, pomáhali v rozdávaní svätého prijímania… Máme ženy lektorky, ženy akolytky, rozdávateľky Eucharistie, správkyne farností, dokonca miništrantky.“

Napriek všetkému – ako Marshall prízvukuje – hoci ženy majú v Cirkvi takéto funkcie, nedisponujú vysviackami, čo najmä feministické skupiny privádza do zúrivosti. Najmä z tradicionalistických kruhov však vždy zaznievali hlasy, že dávať ženám akékoľvek funkcie nie je dobrý nápad, pretože „je to mätúce; a zvlášť mätúce je to pre mladé ženy“.

Autor poukazuje na diela sv. Augustína a sv. Tomáša Akvinského, ktoré zhodne uvádzajú, že skutočným celebrantom – vykonávateľom – svätých omší je Ježiš Kristus a jeho zástupcom musí byť pokrstený muž.

„V liturgii je kňaz „in persona Christi“ – v jednote s Kristom. Keď teda stojí pred oltárom hovorí „toto je moje telo“, nemyslí tým seba – kňaza Phillipsa, či biskupa Antonyho –, ale to „moje“ predstavuje Ježiša Krista.“

Taylor ďalej ozrejmuje, že Boh stvoril dve pohlavia, muža a ženu, a len jednému z nich je dovolené „byť v jednote s Kristom“ – a je ním, samozrejme, muž. Prízvukuje, že je pravdou, že katolicizmus je patriarchálne náboženstvo, veď máme Boha Otca, modlitbu Otče náš, kňazov voláme „otče“ a aj pápeža voláme „papa“ – otec.

Muži a ženy

Taylor Marshall si následne dáva filozofickú otázku: prečo vlastne nemôžu byť ženy-kňažky, keď za čias Krista boli vlastne úplne bežné po celej Rímskej ríši? Odpovedá, že predkresťanské národy mali božstvá mužského aj ženského charakteru a ako muži slúžili mužským pohanským bohom, ženy slúžievali ženským. Taylor pokračuje:

„Veríme, že Mária má vyššiu hodnosť ako Peter a všetci pápeži. Vieme, že Mária Magdaléna a ďalšie ženy boli Bohom vybrané, aby sa stali svedkami Božieho zmŕtvychvstania. Avšak kňazstvo neudelil Ježiš Márii, ani Márii Magdaléne, ale tým, ktorí v Neho zapochybovali – v prvom rade Petrovi a potom ďalším apoštolom. To bola Jeho vôľa a Jeho rozhodnutie… Kňazstvo reflektuje patriarchálnosť Boha.“

Autor ďalej vysvetľuje, že existuje automatická exkomunikácia a exkomunikácia verejne vyhlásená. Exkomunikáciu charakterizuje ako „odstránenie z viditeľnej Cirkvi“. Automatická exkomunikácia sa vzťahuje napríklad na potraty: na doktorov vykonávajúcich potraty, ženy podstupujúce tieto zákroky, či niekoho, kto ich k tomu naviedol – tí všetci sú podľa cirkevného zákona automaticky exkomunikovaní.

Exkomunikácia žien, ktoré sa pokúsia získať kňazské svätenie, či klerika, ktorý by im ho poskytol, je však ustanovená priamo Vatikánom, čo je podľa Taylora Marshall „big deal“ – „veľká vec“. Takto exkomunikovaná žena (či kňaz) sa totiž nemôže len tak vyspovedať u svojho predstaveného kňaza, či biskupa. Ich exkomunikáciu môže sňať len Rím a to je vždy záležitosť na dlhé roky.

Prečo teraz?

Otázka, ktorú si autor na záver kladie, je zaujímavá – prečo sa tento krok deje práve teraz? V Nemecku sa totiž „farárky“ objavujú už dlhšiu dobu a zároveň sa zdá, že má Cirkev väčšie neriešené problémy. Všetko sa však podivne točí práve okolo Nemecka a tento posledný krok Vatikánu zrejme nebude výnimkou.

Marshall vysvetľuje, že nemecká neposlušnosť je už v súčasnej dobe doslova „slonom v porceláne“. Nemci si skrátka žehnajú homosexuálne páry, pretláčajú v Cirkvi LGBT agendu, kde to len ide, a nikto presne netuší, ako sa im postaviť. Do týchto záležitostí je už skrátka zapojených príliš veľa kňazov a schizme Nemcov sa v dlhodobejšom horizonte zrejme aj tak nebude dať zabrániť. Vatikánu nenahráva ani fakt, že katolícka Cirkev v Nemecku je najbohatšou časťou univerzálnej Cirkvi a sú to zrejme nemecké peniaze, čo dnes držia Rím finančne nad vodou.

Taylor sa nazdáva, že ďalšou agendou na nemeckom zozname po LGBT je práve svätenie žien. A aby Vatikán predišiel podobnej katastrofe, akým sú práve požehnávania homosexuálov, rozhodol sa zakročiť tak povediac preventívne. Pápež František sa preto zrejme nazdáva, že tento krok môže zviazať Nemcom ruky, a podľa Taylora Marshalla je to rozhodne krok správnym smerom.

Autor na záver dodáva:

„Duch Svätý je stále vo vedení, stále vedie Cirkev. Chvála Bohu, že kánonické právo má teraz tieto silné postihy, aby sa zachovala ortodoxia a aby sa zachovalo katolícke kňazstvo. My sa musíme modliť ruženec každý deň, to je naše povolanie, to je naša povinnosť.“

Titulný obrázok – taylormarshall.com

PDF (formát pre tlač)