Stratí „prvá dcéra Cirkvi“ svoju vieru úplne?

Matej Gavlák
22. októbra 2021   Cirkev Spoločnosť

Ak existuje nejaká krajina, ktorá je symbolom katolicizmu, je to Francúzsko – „prvá dcéra Cirkvi“. Bol to práve franský kráľ Chlodovik I., kto v roku 496 prijal katolícky krst napriek tomu, že väčšina mocných v tej dobe prijala tzv. ariánske kresťanstvo, ktoré bolo, samozrejme, heretické. Vďaka tomuto činu bolo preto Francúzsko zo strany pápežov vždy vnímané ako národ stojaci v čele katolicizmu a jeho snáh evanjelizovať svet. Nie je teda žiadna náhoda, že to bol franský kráľ Karol Veľký, kto doviedol katolícku vieru až do strednej Európy; Karol Martel bol prvý, kto zastavil zdanlivo neporaziteľné moslimské vojská a aj to až v srdci Franskej ríše; a boli to Francúzi, ktorí viedli križiacke výpravy – na tú dobu mimoriadne náročné vojnové ťaženia, ktorých cieľom bolo oslobodiť z pazúrov neveriacich miesta, po ktorých chodieval Kristus, a ktoré bývali kresťanské.

Samozrejme, po Veľkej francúzskej revolúcii (1789) samotní Francúzi upustili od tohto nazerania na seba samých. To však nič nemení na fakte, že francúzsky národ je stále akýmsi zrkadlom Cirkvi: keď je tento národ veľký vo viere, je mocná aj Cirkev, keď je tento národ v úpadku, Cirkev na tom vo všeobecnosti nebýva o moc lepšie. Preto je tragické a zvlášť alarmujúce vidieť, v akom duchovnom stave sa tento národ ocitol na začiatku 20. rokov 21. storočia.

Viera v „seba“

V polovici septembra prehrmela francúzskymi médiami správa, že vôbec po prvýkrát v histórii väčšina Francúzov neverí v žiadneho Boha. Zistil to prieskum agentúry Ifop, ktorá položila respondentom niekoľko otázok týkajúcich sa ich náboženského života. Na otázku: „Veríte vy osobne v Boha?“ uviedlo 51 % respondentov – „Non“.¹ Pritom pred desiatimi rokmi uviedlo túto možnosť iba 44 % opýtaných. Po II. svetovej vojne verilo v Boha 66 % Francúzov, podľa vtedajších prieskumov.

Väčšina respondentov, ktorí ešte aj dnes veria v „nejakého“ Boha, má 65 rokov a viac a táto veková kategória tvorí najväčšiu skupinu veriacich. Čo je však zaujímavé, druhú najväčšiu skupinu veriacich tvorí opačná časť spektra – tí najmladší, 18 až 34-roční. Denník Le Parisien preto uvádza,² že tu badať „istý druh návratu ku viere“, ktorý sa týka mladých židov, katolíkov aj moslimov, „ktorých viera je silnejšia, ako tomu bolo u ich rodičov“.

Ďalšia otázka smerovala k tomu, koľko sa v rodinách hovorí o viere. Iba 38 % rodín sa rozpráva o Bohu, pričom v roku 2009 to bolo takmer 60 %. Zaujímavé boli tiež čísla, ako Francúzi vnímajú prácu pápeža Františka: 41 % uviedlo, že ho vníma „skôr pozitívne“, kým 44 % ho nevníma „ani dobre, ani zle“. „Skôr negatívne“ ho vidí iba 15 % opýtaných. To, že náboženstvo odovzdáva mladým ľuďom „pozitívne hodnoty“ si myslí 68 % ľudí, pričom v roku 2009 to bolo 77 %…

Jean-Paul Willaime, sociológ náboženstiev, sa vyjadril, že „v našej dobe platí, že čím viac modernity, tým menej náboženstva. V nadväznosti na rôznorodý ekonomický, vedecký a vzdelávací vývoj veríme v pokrok prostredníctvom materiálneho blahobytu, prostredníctvom vedy a technológií. Pozemské šťastie dostalo prednosť pred nebeským.“³

Bežní Francúzi boli na facebooku ohľadom týchto čísiel menej diplomatickí a písali v tom zmysle, že „treba veriť v seba“ a nie v „postavu na obláčiku“ atď.

Skutočné zemetrasenie ohľadom náboženstva vo Francúzsku prišlo však o dva týždne neskôr, teda začiatkom októbra. Vtedy totiž Francúzska biskupská konferencia zverejnila správu nezávislých vyšetrovateľov, ktorú ona sama financovala, ohľadom sexuálneho zneužívania maloletých v Cirkvi…

Cirkev zdrvená

Za posledných 70 rokov malo byť členmi katolíckeho kléru vo Francúzsku zneužitých odhadom 216 000 neplnoletých osôb a keď sa k tomu prirátajú ešte katolícke zariadenia ako školy, hospice, či tábory, toto číslo sa šplhá ku 330 000, z 80 % chlapcov. Zo 115-tisíc kňazov v tomto období malo byť predátorov medzi 2900 – 3200.⁴

Správa konštatuje, že sa katolícka Cirkev zväčša snažila „chrániť samú seba“ a tak sa jednotlivé prípady zametali pod koberec – namiesto toho, aby bol kňaz zbavený funkcie, postavený pred súd a poslaný do väzby, bol jednoducho preradený na opačnú stranu krajiny, alebo dokonca až niekde za oceán. Jean-Marc Sauvé, predseda Nezávislej komisie pre sexuálne zneužívanie v cirkvi (CIASE), ktorá bola autorkou správy, uviedol, že zneužívanie bolo systémové a neobmedzovalo sa na „niekoľko čiernych oviec, ktoré zablúdili z kŕdľa“.

Arcibiskup Eric de Moulins-Beaufort, vedúci Francúzskej konferencie biskupov, v utorok uviedol, že rozsah zneužívania načrtnutý v správe je „horší, ako sme si kedy dokázali predstaviť“, a požiadal o odpustenie „tých, ktorí boli obeťami takýchto činov“. Spravodajská stanica France24 hovorí o správe, ktorá „zdrvila Cirkev“ a denník Le Figaro o tom, že „Cirkev zostala v šoku z pravdy“.

Tieto okolnosti ešte viac zvýšia už aj tak drvivý tlak na francúzsku cirkev a veriacich, bezpochyby mnohých odradia od viery, či jej praktizovania. Ako sme informovali len nedávno, už teraz sú v krajine hlasy volajúce po tom, aby kňazi v určitých prípadoch porušovali spovedné tajomstvo a robili polícii informátorov.

Tam, kde sa… nechodí do kostola

Ešte predcovidové (2019) údaje uvedené v časopise Valleurs Actuelles⁵ pritom hovoria jasne: už vtedy chodievalo v nedeľu do kostolov iba 2 % obyvateľov a pokrstených bolo iba 30 % detí a mnohé až vo veku 6 – 7 rokov. V 60. rokoch pritom bývalo pokrstených 95 % novonarodených detí a do kostolov chodievala štvrtina obyvateľstva.

Francúzsko pritom prichádza každé dva týždne o jeden kostol. Edouard de Lamaze, prezident Observatoire du patrimoine religieux, neziskovej organizácie, ktorá mapuje stav náboženských budov v krajine, hovorí:⁶

„Hoci katolíckych stavieb je tu stále ďaleko najviac, vo Francúzsku je postavená jedna nová mešita každých 15 dní, kým kresťanské kostoly sú rovnakým tempom ničené.“

Ako sme ďalej uviedli v správe ešte z mája tohto roka:

„Väčšina zo stratených budov je buď zničená demoláciou, pretransformovaná na svetské účely, ponechaná v havarijnom stave alebo poškodená požiarom… na základe zákona z roku 1905 prešla správa všetkých kostolov pod štát, respektíve pod samosprávy. A tie na kostoly nemajú peniaze, prípadne o ne nemajú záujem.

Množstvo chrámov sa tak nachádza v dezolátnom stave, keďže naposledy boli reštaurované pred viac ako 100 rokmi! V krajine sa nachádza celkovo 45-tisíc kostolov, pričom v akútne zlom stave je 5-tisíc budov.“

Ešte aj v takto dezolátnej situácii sa nájdu vo Francúzsku biskupi, ktorí zakazujú tradičné omše, čím veriacich ešte viac demotivujú. Podľa Juventus Traditiones napríklad „Biskup Aupetit 8. septembra zakázal rítus podľa tridentského misála v piatich farnostiach (Notre-Dame du Travail, St-François-Xavier, St-Georges de La Villette, Notre-Dame de l’Assomption de Passy, ​​Ste- Clotilde).“⁷ Na druhej strane sa však zdá, že podobné zákroky sú aspoň nateraz skôr ojedinelé, aj keď budúcnosť je, samozrejme, neistá.

Katolicizmus v „prvej dcére Cirkvi“ je na prelome rokov 2021/2022 na apokalypticky nízkej úrovni a napríklad taký portál Church Militant predpokladá, že do roku 2050 prestanú krstiť Francúzi svoje deti úplne. Avšak posledné slovo má napokon vždy Boh. A vieme, že sestra Lucia sa vyjadrila, že „pravá viera sa (iba) v Portugalsku zachová“, ale že obdobie „Máriinho mieru“ – kedy sa pravá viera vo svete nanovo obnoví – nakoniec predsa len nastane.

A už teraz sa zdá, že čím je vo Francúzsku zlo mohutnejšie, tým je maličké stádočko tamojších verných svätejšie a odhodlanejšie obnoviť vo svojom národe stratenú vieru, ktorá ho formovala už od 6. storočia.

1 https://www.bfmtv.com/societe/religions/les-francais-croient-de-moins-en-moins-en-dieu-selon-un-sondage_AD-202109230013.html?fbclid=IwAR1QgTi8Fnh49ubvxyoPDELHPJTZFR0z5rZme35dehqkHQBmg44EJ1l1WfE

2 https://www.leparisien.fr/societe/religion-pourquoi-les-francais-croient-ils-moins-en-dieu-23-09-2021-DOVNW2P5AJE3XBJXRQ42I2L5MU.php

3 https://www.europe1.fr/societe/religion-la-moitie-des-francais-ne-croient-pas-en-dieu-4068035

4 https://edition.cnn.com/2021/10/05/europe/france-catholic-church-abuse-report-intl/index.html

5 Valleurs Actuelles, č. 4334-4335, december 2019/január 2020.

6 http://christianitas.sk/francuzsko-prichadza-kazde-dva-tyzdne-o-jeden-kostol/

7 https://www.riposte-catholique.fr/archives/162491

PDF (formát pre tlač)