Revolúcia napreduje: Bývalá írska prezidentka tvrdí, že krstenie bábätiek katolíckou Cirkvou je porušením ich ľudských práv

16. januára 2026   Aktuality   Prenasledovanie kresťanov

Bolo len otázkou času, kedy túto kauzu pokrokári vytiahnu a je príznačné, že tak ako kedysi írsko-škótski misionári v stredoveku christianizovali Európu, tak z toho istého ostrova vzišiel aj podnet považovať krst za porušenie ľudských práv bábätiek a obohatiť protikresťanskú revolúciu o ďalší stupídny prvok.

Mary McAleesová, súčasná progresívna aktivistka a bývalá dvojnásobná prezidentka Írskej republiky, ktorej druhé funkčné obdobie sa skončilo v roku 2011, vytiahla najnovšie do boja za ľudské práva malých bumbrlíčkov/bumbrlíniek. Nebojte sa, nejde bojovať za to, aby matky nemohli dať svoje dieťa utratiť (po novom – prerušiť). Od toho nech nás zavaruje svätá Demokracia, svätý Progreso aj svätý Libero!

Nie, írska pani exprezidentka (vyzerá podobne ako naša najlepšia exprezidentka, len trochu viac zvetralo a ošľahane, ale rovnako prekypuje láskou a toleranciou), sa pustila do boja za to, aby zlí rodičia nemohli dať pokrstiť svoje deti v kojeneckom, predpubertálnom ani pubertálnom štádiu vývinu. Rozhodla sa vystúpiť v médiách a zvestovať nám toto posolstvo:

„Na celom svete pretrváva vážne, systematické a dlhodobé obmedzovanie práv detí týkajúcich sa náboženstva, čo je v rozpore so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a Dohovorom o právach dieťaťa, čo zvláštnym spôsobom postihuje práve Írsko.“

https://www.infocatolica.com/?t=noticia&cod=54238

Nejde samozrejme o potraty, ani o zmenu pohlavia u detí či dokonca detskú eutanáziu. Nie, je to katolícky krst, ktorý „bábätkám upiera ich ľudské práva“.

Na krste jej prekáža to, že „nikto nežiada dieťa o súhlas, aby sa stalo doživotným členom katolíckej Cirkvi“.

Na tomto bľabotaní vyštudovanej právničky a dvojnásobnej prezidentky si môžeme krásne demonštrovať, kam až vo svojej degenerácii zašla novopohanská spoločnosť, na rozdiel od staropohanskej, ktorá aspoň chápala základné prirodzené nastavenia ľudského života a spoločenského bytia. Odhliadnuc totiž od špecifickej otázky krstu, rovnako by sa mohli títo liberálni patologickí maniaci pýtať na akúkoľvek činnosť vykonávanú rodičmi s dieťaťom:

– dalo dieťa súhlas k tomu, aby mu rodičia utierali zadok?

– dalo dieťa súhlas k tomu, aby mu podali liek?

– dalo dieťa súhlas k tomu, aby ho obliekli?

Ak by argumentovala pani exprezidentka tým, že v uvedených prípadoch je to niečo iné, lebo rodičia sú pri nich motivovaní snahou uchovať dieťa pri živote, tak rovnakú motiváciu nachádzame aj pri krste a dokonca vznešenejšiu: rodičia chcú uchovať dieťa pri večnom živote a doviesť ho k spáse.

Pokiaľ boli rodičia schopní posúdiť, že ich dieťa potrebuje oblečenie na to, aby prežilo, rovnako im treba predsa ponechať rozhodnutie o tom, čo mu majú poskytnúť, aby prežilo duchovne. Alebo by o tom mali rozhodovať mimovládne organizácie a aktivisti, akou je teraz aj súdružka exprezidentka, v súčinnosti s demoliberálnym štátom?

Je komické, ako doktorka práv nechápe, že samotná existencia maloletých znamená, že iní rozhodujú za nich. Čo si myslí o rodičoch, ktorí „nútia“ svoje deti, aby sa narodili, aby boli členmi rodiny, do ktorej sa narodili, aby boli občanmi krajiny, v ktorej sú registrované, aby jedli, pili, spali, užívali lieky, obliekali sa, nosili teplé oblečenie von, používali príbory, učili sa čítať, chodili do školy, správali sa slušne, boli zdvorilé a tak ďalej? V takýchto prípadoch jej zrejme nevadí ignorovať vyjadrenú slobodnú vôľu dieťaťa, pretože problémom v skutočnosti je to, čo je katolícke a všetko ostatné je irelevantné.

Lenže je tu ešte aj iná možnosť výkladu, ktorá prichádza u fanatických progresívnych bláznov do úvahy: oni skutočne veria tomu, že s dieťaťom treba konzultovať akýkoľvek úkon a každý nevydiskutovaný rozkaz považujú za prejav kultúrneho fašizmu, podobne ako Jacques Derrida už samotný ľudský komunikačný nastroj – reč a jazyk.

Pani prezidentka, ktorá sa od svojho prvého mandátu v rokoch 1997 až 2004 stále ostentatívnejšie vyhraňuje voči katolicizmu, má za sebou kariéru, ktorá nápadne pripomína podobný prefabrikát z dielne mimovládnych aktivistov, akým je Zuzana Čaputová. Tu, na fotografii McAleesovej z mladosti, vás možno zarazí dokonca typologická podoba týchto dvoch aktivistických hviezdičiek:

https://www.rte.ie/media-embed/dustin/?id=3579530&thumbnail=000b4099&subheader=off

Skrátka, marketingoví špecialisti vedia ako na to. McAleesová sa preslávila aj podobne lacným a na efekt vypočítaným aktivizmom ako Čaputová. V roku 1980 sa posadila v Dubline do invalidného vozíka a presúvala sa s ním ostentatívne po meste, čím bojovala za práva invalidov.

Ideálna aktivistka, akú potrebovali globalisti na to, aby z katolíckeho Írska urobili potratového, sodomofilného a progresívneho člena EÚ. Rovnako právnička ako Čaputová, rovnako ako ona tvrdila v roku 1997, že jej politikou je „budovanie mostov“, bola zakladajúcou členkou Kampane za reformu zákonov o homosexuáloch, táto formálna katolíčka (!) prijala ako prezidentka sväté prijímanie u anglikánov, za čo ju kritizovala katolícka hierarchia, podporovala kňazstvo žien, manželstvá homosexuálov atď., atď.

Preto ani neprekvapuje, že hneď, akonáhle obvinila Cirkev z diskriminácie bumbrlíčkov/bumbrlíniek, uviedla aj konkrétny príklad takto týraného dieťaťa. A síce – seba:

„Vo veku dvoch týždňov som bola aj ja pokrstená a zaregistrovaná ako doživotná členka katolíckej Cirkvi, vo veľmi krátkom obrade, počas ktorého som, ako mi bolo povedané, tvrdo spala, na radosť mojich rodičov, krstných rodičov a kňaza.“

– No, možno by nebolo zlé, tentokrát nám na radosť, keby si aj dnes radšej trochu pospinkala a nepísala duchaplné aktivistické články. Ale, preč od toho, milé deti… Dosť bolo nenávistného humoru…

McAleesová nakoniec uvádza, že celá katolícka prax krstu je založená na vyvolávaní strachu, v tomto prípade u rodičov, pretože ako sama dobre vie, aj ona vtedy spinkala sladko a nebála sa ničoho, ako sa to už tak zhusta stáva občanom, ktorí ešte (alebo už, alebo nikdy) nepoužívajú rozum:

„Prax krstu detí je založená na strachu rodičov z neistých spásnych následkov pre deti, ktoré zomrú nepokrstené. Táto prax je najdôležitejšou metódou náboru nových katolíkov.“

Podobné hlúposti samozrejme nebránia viacerým katolíckym univerzitám, aby pani exprezidentku náležite ocenili: Univerzita Panny Márie v Anglicku, Boston College vedená jezuitmi či Fordhamova univerzita v New Yorku. A sadnite si, pokiaľ už náhodou nesedíte: súdružka pokroková má doktorát z kánonického (!) práva na Gregoriánskej univerzite v Ríme, vedenej tiež jezuitmi.

Mohli by sme ctenej súdružke podsúvať pod nos siahodlhé elaboráty a kompiláty zo scholastiky, Cirkevných Otcov aj Učiteľov. Lenže, život je príliš krátky a navyše, aj tak sme jej ukradnutí resp. ani nič netuší o našom švábo-plošticovom živote na dezolátnej a temnej periférii.

Preto len krátko: Madam exprezidentová, ten strach z Pekla tak Cirkvi funguje a vždy fungoval preto, lebo Peklo existuje a napriek tomu, že si to pápež František želal, nie je prázdne. Pokiaľ si aj myslíte, že to tak nie je, tak Vám v mene pokrstených bumbrlíčkov/bumbrlíniek môžem odkázať lapidárny argument, určený pre tých najzadubenejších, čo nie sú schopní pochopiť skutočne teologické argumenty, riadia sa len svojou vyčúranosťou a s ktorým jeden môj kamarát odbavoval spolužiakov, čo sa mu posmievali za to, že je veriaci:

„Ak Boh, ani Peklo neexistujú, tak čo sa mi stane? Dopadnem presne ako vy. Ale ak existujú…?“

Branislav Michalka

Zdroj: InfoCatólica, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)