Predseda nemeckých biskupov je pred voľbami znepokojený z popularity AfD: „O demokracii sa nemôže vyjednávať!“ Ona je náboženstvom? A o všetkom inom sa môže?

19. februára 2025   Krátke správy

Predseda Nemeckej biskupskej konferencie, biskup Georg Bätzing, poskytol talianskemu liberálnemu katolíckemu časopisu Aavenire, otcovi všetkých pokrokových pokoncilových časopisov, rozhovor len niekoľko dní pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami v Nemecku. Tie sa budú konať už tento víkend. A vyhliadky pre progresívcov, aj v Cirkvi, ku ktorým biskup Bätzing nepochybne patrí, sú nevalné. To je aj dôvod prečo nemeckí biskupi s pravým náboženským zápalom a politickou ortodoxnosťou, ktorou si zrejme nahrádzajú stratu ortodoxie vieroučnej, burcujú už niekoľko mesiacov všetkých vyznávačov kultu bohyne Demokracie, aby zatiahli na hlbinu a doplazili sa k urnám.

https://www.avvenire.it/mondo/pagine/vi-spiego-perche-afd-e-incompatibile-con-i-valori-cristiani

Hneď skraja rozhovoru a bez zbytočných obchádzok vyhŕkol na otca biskupa otvorene za všetkých vystresovaných liberálov otázku redaktor Giovanni Maria Del Re a spýtal sa: „O čo ide v týchto voľbách?“, pričom hneď pridal, že hrozí nejaké „nebezpečenstvo“ a kde ho Jeho Excelencia vidí:

„Voľby počas nastávajúcej nedele jasne ukazujú jednu vec: o demokracii sa nemôže vyjednávať. Som presvedčený, že silné stránky našej demokracie, najmä hľadanie kompromisov a ochrana menšín, sú účinné aj v čase krízy. Súčasné politické diskusie spochybňujú túto robustnú demokraciu. Ak sa naša spoločnosť bude čoraz viac polarizovať až do bodu, keď budú ľudia nezmieriteľne proti sebe, extrémistické sily to budú mať ľahké.“

Ale, ale, a nie je náhodou svätá Diskusia jednou zo základných postáv demokratického panteónu? Tak to by sa predsa mal otec biskup tešiť, že prebieha diskusia, či nie? Alebo len taká diskusia je dobrá, ktorá nespochybňuje? Zabehané stereotypy, napríklad? Avšak práve pri synodálnom napredovaní a liberalizme v Cirkvi predsa sám otec biskup aj s kolegami donekonečna rozprával o tom, že o dogmách a skostnatených stereotypoch treba neustále diskutovať. Tak ako je to potom s tou diskusiou? Dobrá je len vtedy, keď sa hodí liberálom, demokratom a synodálnej Cirkvi?

Redaktor sa ďalej pýta, čo chce katolícka Cirkev v Nemecku odkázať politikom. Hádajte, čo asi. Zastavte potraty? Zastavte sekularizáciu? Zastavte rozklad kresťanskej kultúry a civilizácie? Ale kdeže, ide predovšetkým o – svätú Demokraciu:

„Demokracia je umenie hľadať a nachádzať kompromisy. Toto očakávam od politiky. Ako Cirkev chceme prispieť občianskej spoločnosti. Z tohto dôvodu pozývame občanov našej krajiny ísť voliť, zažiť demokraciu. Naša krajina potrebuje nádej a dôveru v budúcnosť, pretože čelíme mnohým výzvam a meniacemu sa globálnemu poriadku: vojna Ruska proti Ukrajine, ktorá porušuje medzinárodné právo, nepokoje na Blízkom východe a v iných krízových oblastiach po celom svete otriasli istotami.“

No, veď to je predsa dobré. Aj Mons. Tomáš Halík tvrdí, že „čo je bez chvenia, to nie je pevné“. Alebo otec biskup nečítal jedného z najväčších súčasných európskych mysliteľov? Či ho chce dokonca spochybňovať?

Samozrejme podľa biskupa vinu na diskreditácii liberálnej demokracie v Nemecku nemá jej prax: vraždiaci imigranti, politická korektnosť, sexuálna úchylnosť, rodové šialenstvo a klimatická hystéria. Kdeže, to všetko je skvelé. Na vine sú vonkajší nepriatelia:

„Vidíte, veľa ľudí sa obáva hospodárskej situácie, zmeny klímy spôsobenej človekom a zvyšujúceho sa počtu ľudí (To hovorí katolícky biskup!; pozn. red.), ktorí z rôznych dôvodov utekajú zo svojich domovov. Týka sa to aj nových technológií, akými sú umelá inteligencia, vzostup autoritárskych síl, cielené dezinformácie a z toho vyplývajúce pokusy o diskreditáciu demokratického spolunažívania v Nemecku. Preto musíme zostať v našej krajine jednotní, všetci!“

No a ešte trochu teológie, nerozlíšiteľnej od politológie:

„Ako kresťania sme súčasťou spoločnosti a takto prežívam kresťanské svedectvo, ktoré mnohí prinášajú do politického a spoločenského kontextu. Nie sme exotická špeciálna skupina, ale neoddeliteľná súčasť občianskej spoločnosti našej krajiny.“

Kde sme už tieto frázy len počuli? Aha, za socializmu v organizácii lojálnych kňazov – Pacem in terris…

No a čo imigranti? Nejaká, aspoň minimálna zmena nekritického „vítačstva“? Ani nápad:

„Naša krajina musí pokračovať v posilňovaní Európy ako spoločného priestoru slobody, spravodlivosti, bezpečnosti a blahobytu a zároveň slúžiť svetovému mieru a ľudským právam. Preto naďalej potrebujeme humanitárnu politiku pre utečencov a dobrú integráciu prisťahovalcov.“

Prichádza záludná otázka, zrejme nezodpovedného redaktora, ako si otec biskup vysvetľuje popularitu AfD? Otec biskup odpovedá:

„Znepokojuje ma vysoká podpora AfD, až 20 percent. Mnoho ľudí už politike neverí. Poháňa ich strach.“

Strach? Aký strach v demokracii? V demokracii sa predsa netreba báť. Tam sú si všetci rovní, nie je tam žiadna korupcia. Každý môže slobodne diskutovať, že? Voľne a nerušene sa prechádzať po nemeckých uliciach a námestiach, predovšetkým počas trhov a osláv…

A prečo by ľudia demokratickej politike neverili? Veď ich predsa nikdy nesklamala. Podobne ako otec biskup svojich veriacich…

BM

Zdroj: Aavenire, titulný ilustračný obrázok, zdroj – youtube.com

PDF (formát pre tlač)