Prečo je Ježiš spravodlivý sudca a nie kulturista
Norman Fulkerson
2. augusta 2019
Kultúra
Moderná katolícka ikonografia má tendenciu buď presne vykresľovať, alebo hrubo skresľovať kvality svätých osobností. To je prípad dvoch zobrazení nášho Božského Spasiteľa.
Prvým obrazom je moderné vitrážové okno umiestnené nad bohostánkom v kaplnke Najsvätejšej sviatosti. Prebodnutá noha a víťazné gesto sú symbolmi, ktoré predstavujú slávne vzkriesenie nášho Pána. Prvou vecou, ktorá priťahuje našu pozornosť, nie je samotná udalosť, ale zvýraznené vyduté bicepsy a neprimerane veľké, svalnaté ruky.
Tieto fyzické črty sú črtami kulturistu napumpovaného steroidmi, nie nášho Pána! Je to, ako keby si umelec tejto monštruozity predstavoval, že Kráľ kráľov mohol poraziť smrť len vďaka ľudskej sile, a nie preto, že je Večný a Všemohúci. Dôraz sa teda kladie na fyzický aspekt na úkor aspektu duchovného.
Výstižnejšie zobrazenie nášho Pána Ježiša Krista môžeme vidieť v nádhernej scéne, v ktorej Kristus vyháňa peňazomencov z chrámu bičom, ktorý si uplietol svojimi božskými rukami.
Ktorý vojenský vodca by nepociťoval svätú závisť pri takomto odvážnom akte? Obklopený nepriateľmi, sám, bez cudzej pomoci, ich odvážne vyháňa z Otcovho domu. Zoči-voči tomuto prísnemu majestátu ich jedinou možnosťou je podvoliť sa. Boja sa nielen rán, ktoré by mohli dopadnúť na ich mäkké telá, ale vidia aj to, že Jeho morálna prevaha nestrpí nijaký odpor.
Z týchto dvoch zobrazení možno vyvodiť cenné poučenie. Ak by moderní ľudia čo i len zlomok času, ktorý venujú starostlivosti o svoje telá, venovali formovaniu svojej duše podľa Božej podoby, svet by bol plný svätcov. Potom by sa aj s kritickejším okom pozerali na takéto pokrivené verzie zobrazujúce nášho Pána ako kulturistu. Čo je ešte dôležitejšie, obdivovali by obraz, ktorý je oveľa výstižnejší, zobrazujúci nášho Pána ako Spravodlivého sudcu.