Moc nášho jazyka – Ide z neho život alebo smrť? (4. časť): O šomraní, výroky svätých

Jakub Tužinský
15. apríla 2025   Cirkev Spoločnosť

predchádzajúce časti:
Moc nášho jazyka – Ide z neho život alebo smrť? (1. časť)
Moc nášho jazyka – Ide z neho život alebo smrť? (2. časť): O vzdávaní vďaky vo Svätom Písme a Eucharistii
Moc nášho jazyka – Ide z neho život alebo smrť? (3. časť): O šomraní

***

„Ale nieee…“, „Prečo ja?“, „Zase?“, „Už mám toho dosť.“, „A prečo to ostatní nemusia?“ – sú vám tieto príklady známe? Áno, šomranie – to obľúbené kardio duše, ktoré nikomu nepomáha, ale všetci ho občas robíme. Svätí v tom to však mali jasno a šomranie a sťažovanie demaskovali v rôznych aspektoch a súvislostiach. Niektoré nás môžu aj prekvapiť, ale v každom prípade nám môžu priniesť nemalé svetlo do života.

Kiež nám aj tieto ich výroky pomôžu premáhať našu nespokojnosť a otvárať tak srdce vďačnosti a chvále Boha.

Opäť ide o materiál, nad ktorým možno rozjímať. Môže nám to byť aj veľmi dobrou pomôckou v príprave na slávenie Veľkej noci (napríklad si môžeme dať dokonca aj pôst od šomrania a po prečítaní týchto riadkov to možno už nebude len úsmevné, ale aj seriózne zamyslenie), v zameraní nášho pohľadu na večnosť, ale aj v poznaní stavu našej duše.

Súvislosť medzi reptaním a pýchou

Možno to nie je veľmi prekvapujúce, ale šomranie má svoje korene v pýche.

„Pokorný mlčí aj v búrke, pyšný kričí aj v pokoji.“ – Svätý Atanáz Alexandrijský, List Serapionovi

„Reptanie je jazykom pýchy: namiesto vďačnosti sa duša obracia proti Bohu, pretože verí, že si zaslúži lepšie.“ – Svätý Gregor Veľký, Moralia in Job, kn. 23, kap. 15

„Pokorný prijíma aj ťažké veci s mlčaním; pyšný ich hneď sprevádza sťažnosťami.“ – Svätý Bazil Veľký, Homília o pokore

„Ten, kto sa povyšuje, ľahko padá do reptania – pretože verí, že je nespravodlivo znížený.“ – Svätý Ambróz z Milána, Expositio Evangelii secundum Lucam

„Pýcha je koreňom každého hriechu – a reptanie je jej hlasom.“ – Svätý Augustín, De Civitate Dei, kn. 14, kap. 13

Ba dokonca sa za reptaním skrýva aj obviňovanie či súdenie Boha, ako to opäť uvidíme aj v náuke a skúsenostiach svätých. Kto by si pomyslel, že to tam naozaj môžeme nájsť a predsa to tam je.

„Reptanie robí z vďačného človeka sudcu Boha. A čo je to, ak nie pýcha v najnebezpečnejšej podobe?“ – Svätý Ján Zlatoústy, Homília na list Efezanom, č. 14

„Keď sa človek sťažuje na Boha, vyjadruje tým vlastne nedostatok viery v Jeho prozreteľnosť. Tým, že obviňuje Boha, vyvyšuje svoju vlastnú múdrosť nad tú Božiu.“ – Svätý Gregor Veľký, Homília 34 na Evanjelium

„Sťažnosti na Boha sú prejavom pýchy, pretože človek sa v duchu domnieva, že má právo určovať, čo je pre neho dobré, a odmieta to, čo Boh v Jeho múdrosti určil.“ – Svätý Bazil Veľký, Výklad modlitby „Otče náš“

„Všetko, čo Boh dopustí, má svoj vyšší účel. Človek, ktorý obviňuje Boha, sa stavia do pozície toho, kto vie, čo je pre neho lepšie, než Stvoriteľ.“ – Svätý Gregor Nysský, O Božej prozreteľnosti

„Kto obviňuje Boha, ako keby mal iný plán pre svoje životné ťažkosti, ukazuje svoju pýchu a tvrdohlavosť. V skutočnosti sa duša týmto spôsobom vzďaľuje od pokory.“ – Svätý Hieronym, Komentár na Knihu Jób

„Reptanie a obviňovanie Boha robí dušu slepou voči skutočnej pravde o Božej láske. Týmto spôsobom sa stáva uzavretou vo vlastnej pýche.“ – Svätý Efrem Sýrsky, Hymny o pokání

„Všetko, čo sa deje, sa deje z Božieho plánu, a aj keď sa to môže zdať ťažké, je to pre naše dobro. Obviňovanie Boha z nespravodlivosti je pokusom o zničenie tejto dôvery.“ – Svätý Irenej z Lyonu, Proti herézam, kn. 4

Aké má reptanie následky?

„Nešomri. Je to prvý krok ku skleslosti.“ – Svätý Josemaría Escrivá, Cesta, č. 76

„Boh, aj keď je plný milosrdenstva, môže nechať dušu, ktorá neustále reptá a vzpiera sa, trpieť v následkoch jej nepokoja. Je to preto, lebo Boh miluje človeka, ale chce ho tiež napomínať k pokániu.“ – Svätý Augustín, De Civitate Dei, kn. 5

„Boh nie je príčinou utrpenia, ale keď človek reptá, jeho vlastné nepokojné srdce vytvára podmienky, ktoré vedú k ďalším ťažkostiam. Boh však vo Svojej láske nedovolí, aby tieto ťažkosti boli nespravodlivé, ale sú pre jeho dobro.“ – Svätý Ján Zlatoústy, Homília 10 na List Filipanom

„Človek, ktorý reptá proti Bohu, sa vzpiera Jeho múdrosti, čo môže mať za následok duchovnú neplodnosť alebo Boží trest v podobe skúšok a bolesti.“ – Svätý Tomáš Akvinský, Summa Theologica, 2. časť, otázka 158, čl. 9

„Boh dopúšťa ťažkosti a utrpenie pre dušu, ktorá stále reptá, aby ju viedol k pokore a pravému pokoju. Bez týchto skúšok by duša zostala uzavretá v pýche a nevedela by prijať Božiu vôľu.“ – Svätá Terézia z Avily, Cesta dokonalosti

„Smútok a depresia prichádzajú z duše, ktorá sa vzpiera Božiemu plánu. Keď človek začne reptať, jeho myseľ sa uzatvára a opúšťa pokoj Boha.“ – Svätý Ján Zlatoústy, Homília 1 na Evanjelium podľa Matúša

„Keď sa modlíme a reptáme, neexistuje v nás pokoj. Pokoj prichádza iba z plného prijatia Božej vôle, aj keď nás vedie cez úskalia života.“ – Svätý František z Assisi, Listy bratom

„Reptanie a znechutenie zo života prichádzajú vtedy, keď duša upadne do pýchy a myslí si, že je jej daný život v nešťastí. Taká duša je znepokojená a ponorená v smútku.“ – Svätý Izák Sýrsky, Homílie o pokání

„Keď človek odmieta prijať Boží plán, vždy sa bude zmietať v nepokoji. Reptanie je ako duševný krik v tme – je to výsledok, že duša nevidí Božiu múdrosť.“ – Svätý Bernard z Clairvaux, Kázne a listy

„Duša, ktorá sa sústredí na svoje problémy a reptá na Boha, prechádza veľkým smútkom. Tento smútok je výsledkom duchovného odporu proti Božiemu plánu.“ – Svätý Ján Zlatoústy, Homília o Duchovnom zápase

„Nepokoj, ktorý vzniká z reptania, je proti vnútornej harmónii duše. Duša sa uzatvára do svojej bolesti, čím stráca pokoj, ktorý by mohla nájsť, keby sa vzdala svojej vlastnej vôle.“ – Svätý Alfonz Mária z Liguori, Zjednotenie s Božou vôľou

Reptanie, sťažovanie sa, duch kritiky – to všetko sú barikády, ktoré si staviame medzi seba a Boha. Svätí nás učia, že najsvätejšia vôľa Božia sa často skrýva za ťažkosťami, nepochopením, ba aj utrpením. Preto možno povedať, že napriek tomu, že sa ako katolíci modlíme „Buď vôľa tvoja…“, tak vo chvíľach, keď sa sťažujeme, tak v skutočnosti vyznávame: „Buď vôľa moja, Pane.“ Ba dokonca tým vyjadrujeme aj naše pochybnosti o Božej dobrote ako to hovorí aj Svätý Ján Vianney: „Sťažovať sa znamená pochybovať o Božej dobrote“, citovaný v The Curé d’Ars Today od Fr. Georgea Rutlera.

Z vyššie uvedených citátov vidíme, že svätí reptanie neospravedlňujú. Nazývajú ho pravým menom: hriechom, pýchou, nedôverou. Vezmime si ich slová k srdcu – nie ako bič, ale ako kompas, ktorý nás bude viesť k pokojným vodám, kde človek prijímaním Božej vôle čerpá silu na ceste do blaženej večnosti. Koniec koncov, „Všetko, čo Boh dopúšťa, dopúšťa na našu spásu. Načo teda šomranie?“ – Svätá Katarína Sienská, Listy sv. Kataríny, asi 1375.

A naozaj, načo nám je šomranie, keď pomyslíme na to, čo všetko nám Boh už v živote dal, koľko toho ani nevidíme, alebo nie sme schopní zachytiť. Život, telo, rodina, priatelia, talenty, dary, milosti, náuka, stvorenie, krásy zeme a najmä jeho Svätý Syn, ktorý dal doslovne všetko. Veď „keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!?“ (Rim 8,32)

No nie sú to dostatočné dôvody na to, aby naše srdce opúšťalo šomranie a zaplavovala ho vďačnosť?

V nasledujúcej časti si priblížime ešte niektoré ďalšie aspekty, ktoré nám naši drahí svätí v súvislosti so šomraním odhaľujú.

Na úplný záver by som už len chcel nám všetkým popriať naozaj požehnané a hlboké prežitie Veľkého týždňa, ktoré nám pomôže pochopiť, čo je v živote dôležité a priblížiť nás k nášmu drahému Spasiteľovi.

PDF (formát pre tlač)