Mons. Halík o kláštore, ktorý odkúpil: „Nie je to len pre katolíkov. Je to laboratórium budúcej podoby náboženstva“

8. apríla 2025   Krátke správy

Pred nedávnom obletela české médiá správa, že Mons. Tomáš Halík, dnes už kňaz s medzinárodným presahom a so špeciálnou záľubou v Slovensku, odkúpil od rehole kapucínov kláštor. Portál I-dnes.cz informoval vo svojom článku, že „kňaz a filozof Tomáš Halík sa rozhodol zachrániť Kolínsky kláštor“.

https://www.idnes.cz/praha/zpravy/knez-filosof-tomas-halik-klaster-kolin-kapucini.A250321_100008_praha-zpravy_herp

Čo si má pod „záchranou“ kláštora predstaviť katolícky kresťan, najmä pokiaľ sa tak deje za peniaze katolíckeho kňaza, o tom zrejme netreba príliš premýšľať. Katolík pod záchranou rozumie pokračovanie vo využívaní katolíckeho kláštora, ako katolíckeho kláštora. Iné využitie by už nebolo „záchranou“ kláštora, ale – novým využitím budovy. A aj v prípade, žeby to nové využitie bolo katolíckym, napríklad ako galérie cirkevného umenia pod diecéznou správou, aj vtedy by bolo referovanie o „záchrane“ kláštora trochu nadnesené. O to viac tomu tak je vtedy, pokiaľ je kláštor využívaný na akcie z katolíckeho pohľadu veľmi pochybné.

A ako to nakoniec dopadlo? Mnohé o osude katolíckeho kláštora napovedalo už to, že na jeho „záchranu“ boli použité peniaze, ktoré Mons. Halík obdržal od Templetonovej nadácie. Stačí letmý pohľad do internetových zákutí a opis Templetonovej nadácie, ktorá cenu udeľuje, rýchlo napovie, čo môžeme od prijímateľa podobných ocenení očakávať v súvislosti s katolíckym kláštorom. Už ono označenie „filantropická organizácia“, ktorým sa nadácia hrdí, má v dnešnej realite odér týždeň sa rozkladajúcich sardiniek v útrobách domácej výlevky. Jedna veta za všetky: „Granty sa udeľujú ľuďom vo všetkých náboženstvách, pretože Templeton veril, že pokrok v oblasti spirituality môže prísť odkiaľkoľvek.“

https://en.wikipedia.org/wiki/John_Templeton_Foundation

Žeby to bol názor aj držiteľa ocenenia? Pochybovať sa nám o tom príliš nechce, pretože v najnovšom mediálnom vystúpení Mons. Halíka v relácii televízie DVTV sa vyjadril k ním odkúpenému katolíckemu kláštoru nasledovne:

„Je to pre mňa veľmi dôležité, pretože ja si myslím, že centrá tohto typu, tých je už pár po republike, ale toto je v istom zmysle najstaršie a najživšie; že sú strašne dôležité pre budúcnosť. Jednak pre budúcnosť Cirkvi, ale nielen Cirkvi. To, čo sa tam deje, sú rôzne kurzy, kontemplácie, meditácie, kde prichádzajú ľudia a je to ekumenické centrum, ten druh. Áno, nie je to len pre katolíkov. Napríklad tam sú jezuitské duchovné cvičenia, exercície, ktorých sa zúčastňujú skupiny evanjelických farárov.“

– Dovoľme si len na chvíľu prerušiť otca Halíka s poznámkou: okrem presvedčenia, že sv. Ignác z Loyoly nepochybne jasá nad tým, že jeho verné voje školia evanjelických farárov, by nás ešte zaujímalo, čo vlastne z tých Loyolových exercícií zostalo, keď už to neirituje ani evanjelických pastorov? Ale to sú len také konšpirácie… Späť k duchovnu a otcovi Halíkovi…

„Alebo sú tam rôzne oslavy veľkých kresťanských sviatkov. Tam chodia prevážne mladí katolíci, ale slúži tam evanjelická farárka, profesorka Noble (dúfajme, že riadne zaškolená počas exercícií; pozn. aut.) No a je tam celá škála rôznych aktivít. Pracujeme veľa s umením, je tam veľa duchovných cvičení na prácu s telom, dychom, so zmyslami. Inou obľúbenou formou sú tzv. filmové exercície. Tam sú ľudia proste v úplnom tichu, napríklad týždeň, alebo aspoň víkend, vôbec sa tam nerozpráva, ale dvakrát denne vidia silný film.“

Po tomto opise, doplnenom ešte o skutočnosť, že s účastníkmi „filmových exercícií“ sa potom o filme bavia rehoľníci a psychoterapeuti, sa Mons. Halík vyznáva:

„A ja si myslím, že to je presne to, čo by mala Cirkev a cirkvi robiť. A ponúkame to aj ľuďom, ktoré nie sú nábožensky veriaci, ale chcú tam v tichu stráviť určitú dobu, keď si vyjasnia svoje základné životné hodnoty, keď sa zamyslia nad svojím životom, a to je podľa mňa veľmi dôležité a podľa mňa to zodpovedá tej hlbokej reforme, ktorú v katolíckej Cirkvi začal pápež František. On to nazýva – synodálna reforma Cirkvi.“

Úbohý pán redaktor DVTV počúva monológ, počúva a ďalej sa dozvedá, čo chce pápež František urobiť z Cirkvi:

„On tým chce vlastne zmeniť tú Cirkev, z takej rigidnej, byrokratickej organizácie na sieť, flexibilnú sieť vzájomných vzťahov. Hovorí ale – centrom toho je duchovná obnova. Centrom toho je spiritualita, centrom toho je zmena zmýšľania. A ja si myslím, že presne toto sa tam deje.“

Na konci úctyhodne dlhého monológu, hraničiaceho s katechézou, Mons. Halík nazval svoje nové centrum „laboratóriom“:

„No a toto je také laboratórium tohto prístupu.“

Pán redaktor, zrejme poučený predchádzajúcimi výstupmi Mons. Halíka mu pritakáva:

„No, vy ste to práve takto nazval, že to je – laboratórium budúcej podoby náboženstva,“ pričom sa pán redaktor po niekoľkých vetách pýta: „To vlastne znamená, že také laboratórium, tak ako ste ho popísali, aj s tým, že to je vlastne otvorené pre všetkých, tak to je práve ono, tak to vypadá v praxi?“ Mons. Halík radostne pritakáva:

„Presne, presne, to je ono.“

Takže vpred, smelo do vynachádzania nových podôb náboženstva, pod vlajkou katolíckej Cirkvi a v katolíckom kláštore. A pokiaľ vám to všetko pripadá na hony vzdialené od katolíckej viery a náuky, tak prof. Halík má pre vás zaručenú medecínu: stíšte sa a opakujte si niekoľkokrát za deň – „som rigidný a byrokratický, som rigidný a byrokratický, som rigidný a byrokratický…“

Apropo, nezabudnite pri tom správne dýchať a hýbať končatinami.

Branislav Michalka

Zdroj: DVTV, titulný ilustračný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)