Mladí nemeckí socialisti požadujú úplné zrušenie inštitúcie manželstva: Ide o tisícročia útlaku žien

30. apríla 2026   Aktuality   Neomarxizmus

Ľavicoví revolucionári si našli novú zábavu. Po tom ako pracne modifikovali a sprznili inštitúciu manželstva do jej parodickej podoby v zmysle homo-manželstiev, trans-manželstiev, polyamórie či polygamie, rozhodli sa splniť odveký sen všetkých ľavicových radikálov a požadujú úplne zrušenie manželstva. Neprekvapuje, že na čele „vývoja“ stojí opäť, ako už toľkokrát, Nemecko a jeho najpokrokovejšie zložky – mládežnícka organizácia Sociálno-demokratickej strany Nemecka.

Mladí socialisti (Jusos) z Berlína predložili k danej téme uznesenie s názvom: Preč s patriarchátom, aj keď sa zdá romantický: Zrušte občianske manželstvá, zaveďte „komunity zodpovednosti“.

Zábavné je, že Jusos je mládežnícka organizácia Sociálnych demokratov (SPD), ktorí sú však v súčasnosti vo vládnej koalícii s Kresťanskými demokratmi (CDU/CSU). Tým sa napĺňa klasický kresťansko-demokratický model: radšej v koalícii s diablom, než s „pravicovými extrémistami“. Aj keby to malo stáť čokoľvek: od LGBT propagandy, cez migráciu až po šialenstvo „zrušenia manželstva“.

Mládežnícke krídlo SPD tvrdí, že inštitúcia manželstva má za sebou „tisíce rokov histórie utláčania žien“. Podľa socialistov je manželstvo nástrojom, ktorý udržiava útlak žien mužmi. Mladí osvietení pokrokári sa tiež sťažujú, že ženy sa pri vstupe do manželstva vzdajú svojho práva na sebaurčenie. Manželstvo tak slúži „šovinistickému, kapitalistickému národnému štátu ako nástroj na presadzovanie mizogýnnych, anti-LGBTQ, triednych a rasistických politík“.

Mladí krypto-boľševici poznamenávajú, že mnohé z toho, čo označujú za „utláčajúce predpisy“, „boli v posledných desaťročiach zrušené alebo oslabené“. Napriek tomu sa „patriarchálne štruktúry moci a násilia naďalej rozvíjajú, najmä v domácom kontexte“.

Ich riešenie tohto útlaku je v kontexte ľavicového šialenstva a utopizmu v podstate banálne: namiesto rodín by mali byť spoločné komúny, ako o nich snívali všetci ľavicoví psychopati, v ktorých by všetci mali spoločnú zodpovednosť za všetkých a deti, ženy a muži by žili navzájom (aj sexuálne) pospolu.

V týchto „komunitách“, ktoré majú nahradiť manželstvo, by ľudia mohli „prevziať zodpovednosť“ jeden za druhého, „bez ohľadu na príležitosť, príbuzenstvo, pohlavie alebo počet“. Socialisti tiež vyzývajú na zrušenie daňových výhod spojených s tradičným manželstvom.

Súdruhovia sú však tolerantní k tým, čo doteraz žijú v zajatí reakčných predsudkov. Existujúce manželstvá by mohli zostať v platnosti; daňové ani iné finančné výhody by sa im však podľa opatrení Jusovcov už nemali poskytovať.

Podľa nemeckých novín Die Welt je nepravdepodobné, že sa o návrhu bude hlasovať na májovom zjazde SPD v Berlíne. Na základe odporúčania výboru pre návrh sa prerokovanie odkladá na štátny zjazd strany v roku 2027.

Katolícka novinárka a komentátorka Anna Dioufová sa k nápadu Jusovcov vyjadrila na sieti X a pripomenula, že boľševici sa po roku 1917 už o zrušenie manželstva pokúsili:

„Socialisti konečne nahlas hovoria, čo chcú. Mimochodom, v boľševickom Rusku sa uskutočnili pokusy o zrušenie manželstva s takými hroznými následkami, že sa od tejto myšlienky rýchlo upustilo. Je však nepravdepodobné, že by nemeckí socialisti opustili myšlienku, aj keď sa ukázala ako mylná.“

Keďže ide o myšlienku, ktorá máta všetkých revolučných fanatikov už od 18. storočia a predtým bola obľúbenou hračkou rôznych heretických siekt, nehrozí predpoklad, žeby sa jej ľavicoví súdruhovia niekedy úplne vzdali. Pokušenie je veľké.

Výsledok podobných sociálnych experimentov však prekonal aj v Sovietskom Rusku všetky očakávania. Komúny plodili deti, o ktoré sa nikto nechcel starať. Súdružky a súdruhovia spolu žili na báze jedného týždňa alebo aj dňa. Ulice sa začali plniť bezprizornými malými banditmi. Nikto nevedel, kto ku komu patrí a nakoniec musel súdruh Makarenko drastickými metódami plody voľnej komunálnej lásky umravňovať.

Aj jeho ustanovizeň sa volala „komúna“, avšak jej celý názov po šéfovi tajnej komunistickej polície – „Dzeržinského pracovná komúna“ dáva tušiť, že tento „sirotinec“ bol vskutku špeciálny.

Súdruh Makarenko sa neskôr etabloval ako pracovník NKVD, komunistickej tajnej polície, konkrétne ako hlavný asistent oddelenia pracovných táborov. Keďže sa však znepáčil súdruhovi Stalinovi a bol podozrivý z trockistickej úchylky, musel túto krásnu prácu opustiť a len tak-tak sa vďaka protekcii vyhol zatknutiu.

A začalo to tak pekne – komúnami slobody a voľnej lásky…

Branislav Michalka

Zdroj: LifeSite News, titulný ilustračný obrázok, zdroj – pxhere.com

PDF (formát pre tlač)