Listy otca synovi, list prvý: Život

Prof. Dominik Pecka
17. septembra 2023   Cirkev

Milý môj syn!

Čo by si robil, keby ťa niekto prepadol v noci a chcel ťa zabiť? Viem, že by si sa nezľakol a bránil by si sa. A keby si azda útočníka zranil či dokonca zabil, nemuselo by ťa trápiť svedomie. Každý človek má právo na život. To právo zaručuje sám Boh každému človeku. Prikazuje totiž: Nezabiješ! Niet človeka, ktorý by popieral toto prikázanie.

Syn môj, ak Boh chráni život tých, ktorí sa môžu brániť, zaiste potom chráni aj život tých, ktorí sa ešte brániť nevedia. A to sú deti. Videl si už viackrát, ako sa liahnu kuriatka. Vykľujú sa zo škrupiny a sotva uschnú, už behajú a hľadajú si potravu. Podobne aj iné zvieratá sa rodia v stave tak dokonalom, že nepotrebujú osobitnú ochranu. Človek však prichádza na svet v stave veľmi nedokonalom. Matka sa musí o dieťa starať, kŕmiť ho, prebaľovať.

Ako dlho trvá, než sa dieťa naučí chodiť a hovoriť! A koľko rokov uplynie, než dorastie, než vychodí školu a zvolí si povolanie, aby sa mohlo samo živiť! Dovtedy sa oň stará otec a matka. Prečo sa o neho starajú? Pretože ho milujú, pravda. Milujú ho však nielen preto, že k nemu cítia prirodzenú náklonnosť, ale preto, že Boh chce, aby rodičia chránili život dieťaťa.

Zaiste ľahko pochopíš, že najlepšie je chránený život toho dieťaťa, ktoré má otca a matku. To by však nestačilo. Otca a matku má nakoniec každé dieťa. Najšťastnejšie je dieťa, ktorého rodičia si pred Bohom sľúbili a vo svedomí sa zaviazali, že sa budú milovať, deti dobre vychovávať a seba navzájom až do svojej smrti neopúšťať. Takým sľubom vstupujú muž a žena do nového stavu. Nazýva sa stavom manželským. Tak sa zakladá rodinný život.

Rodinný život je najvhodnejšie prostredie pre dieťa. V rodine je jeho život najlepšie chránený. To všetko je vlastne, syn môj, obsiahnuté v prikázaní: Nezabiješ!

A pretože Boh chráni život každého človeka od narodenia, odporuje vôli Božej, ak príde na svet dieťa, o ktorého život nie je náležite postarané. A dobre postarané je len o také dieťa, ktoré sa narodí v manželstve. A preto Boh zvláštnym prikázaním zakazuje všetko, čo vedie k zrodeniu dieťaťa mimo manželstva. To prikázanie znie: Nezosmilníš.

Myslím, že si mi porozumel. Chcel som ti ukázať, že prikázanie Nezosmilníš je len dôsledkom prikázania Nezabiješ! Všetci ľudia uznávajú, že prikázanie Nezabiješ je dobré a prospešné a že jeho prestúpenie je čin proti Bohu aj proti ľuďom. Keby všetci ľudia správne mysleli, iste by spoznali a uznali, že aj prikázanie Nezosmilníš je dobré a prospešné a že jeho prestúpenie je hriech. Ba čo viac, zaiste by sa báli toto prikázanie prestúpiť.

Každý človek je rád na svete. A niet človeka, ktorý by sa hneval, že Boh ustanovil prikázanie Nezabiješ! Každý súhlasí s týmto prikázaním. Tým skôr musí potom súhlasiť, keď Boh chráni najbezbrannejších a prikazuje: Nezosmilníš!

Smilniť znamená nemilovať alebo milovať zle – tak ako zviesť znamená zle viesť. Smilní ten, kto spôsobuje, aby sa dieťa narodilo mimo manželstva. Smilní ten, kto koná, kto si predstavuje, kto si želá konať veci, ktorých následkom je alebo môže byť narodenie nemanželského dieťaťa.

Kto chce mať dieťa, vstúpi do stavu manželského. Kto nechce mať dieťaťa a alebo kto sa nechce starať o jeho výživu a výchovu, musí sa vyvarovať telesného kontaktu s osobami druhého pohlavia a tiež všetkých skutkov, slov, myšlienok, predstáv a žiadostí, ktoré k takémuto nezákonnému styku smerujú. To je obsahom šiesteho prikázania. Snaha a schopnosť zachovať šieste prikázanie sa nazýva cudnosťou.

Kým si bol dieťaťom, bol si cudný a nevedel si o tom. Teraz však už prestávaš byť dieťaťom. V tvojom tele sa dejú zmeny: vyvíjajú sa telesné orgány, ktorými sa náhle stávaš spôsobilým, aby si neskôr mohol vstúpiť do manželstva a stal sa otcom. Avšak aj v tvojej duši sa dejú zmeny. Často ti na myseľ prichádzajú nemravné predstavy a v srdci sa ozývajú nepočestné žiadosti. To ťa nemusí ľakať. To je len znak toho, že začínaš byť mužom. To je znak, že v tvojej duši aj v tvojom tele sa tvoria sily, určené od Boha, aby uskutočnili najväčšie dielo lásky na tomto svete: zrodenie nových ľudských bytostí. Tie sily však nie sú určené na to, aby slúžili nepočestnosti.

A preto sa musíš rozhodnúť, že ich užiješ tak, ako Boh ustanovil a že ich nikdy nezneužiješ na zlé. Ak ti zídu ma um nemravné predstavy alebo ak sa v duši tvojej ozvú nepočestné žiadosti, budeš si počínať tak, že im budeš odporovať. Prečo je to dôležité, to ti poviem inokedy.

Kto sa snaží žiť cudne, stáva sa skutočným mužom. Byť mužom znamená byť silným. Byť mužom znamená ovládať sa. Mnohí dospievajúci chlapci sa domnievajú, že sú mužní, ak sa môžu pochváliť, že sa telesne stýkali so ženou. Zabúdajú však, že v necudnosti nie je nič mužné. Aby sa niekto mohol telesne stýkať, nemusí byť mužom vo vyššom zmysle, to znamená, že nemusí byť silnou povahou, stačí, ak je primerane vyvinutý po telesnej stránke. Telesný styk s osobou druhého pohlavia nie je dôkazom mužnosti, ale len dôkazom živočíšnosti – a to ani zďaleka nie je to isté.

Mužné nie je to, čo je úkonom zmyselnej pudovosti, ale to, čo je úkonom silnej vôle a mravného svedomia. Muž je mužom práve tak, ako sa ovláda. Mužná povaha nie je nič iné ako silná vôľa riadená jemným svedomím.

Je veľmi rozšíreným predsudkom medzi mládežou, že žiť cudne je buď priam nemožné alebo aspoň zdraviu škodlivé. Nemožné je to však pre tých, ktorí živia svoju dušu necudným čítaním, nehanebnými obrazmi, nepočestnými rozhovormi, piesňami a divadlom. Pre tých je to naozaj nemožné. Ťažké však neznamená nemožné.

Keby cudnosť bola nemožná, znamenalo by to, že Boh nemal dosť poznania alebo opatrnosti a lásky, keď ustanovil šieste prikázanie a dal ľuďom zákon cudnosti. Boh neukladá ľuďom to, čo by presahovalo ich sily. A ak im ukladá niečo ťažké, ukladá im to len pre ich blaho a posilňuje ich svojou milosťou, aby to konať a zachovávať mohli.

Škodlivé zdraviu? Cudnosť nielenže neškodí, ale prospieva, ako tvrdia aj uznávaní vedci. Tí z lekárskej fakulty v Oslo odpovedali na otázku, či je cudnosť škodlivá zdraviu, že sú síce známe mnohé choroby vznikajúce z pohlavnej nezdržanlivosti, ale že je priam nemožné uviesť jednu, ktorá by pochádzala zo zdržanlivosti.

Často sa hovorí: Mladosť sa musí vybúriť! Čo to však znamená? Azda, že mladosť sa musí vybúriť a potom prestať? Aké by to bolo smutné! Mladosť musí vytrvať! Hriech činí človeka starým. Tí, ktorí v mladosti všetko okúsili, starnú predčasne a život sa im bridí. Mladí starci a mladé stareny – všetkým presýtení a sami sebe zhnusení môžu čakať už len smrť – nie Život!

PDF (formát pre tlač)