Kardinál Kasper sa vyslovil za svätenie žien – diakoniek! Označil ho za „teologicky možné a pastoračne zmysluplné“

4. novembra 2024   Krátke správy

Veterán cirkevného modernizmu a známy propagátor modernej nemeckej filozofie v Cirkvi, kardinál Walter Kasper, sa podľa portálu Vatican News vyslovil za väčšiu otvorenosť v toľko diskutovanej otázke ženského diakonátu.

Tvrdí, že „dospel k záveru, že existujú dobré dôvody, ktoré robia teologicky možným a pastoračne zmysluplným otvorenie stáleho diakonátu pre ženy“.

Podľa neho je táto otázka pre Cirkev otvorená a tvrdí, že „nie je záväzne rozhodnutá doktrínou“!

Vskutku, je zaujímavé počuť o pápežských encyklikách, napríklad Jána Pavla II., že nie sú záväzné. Otázne nakoniec je, ktoré encykliky, okrem tých najaktuálnejších samozrejme, sú vlastne ešte záväzné a vyjadrujú vieru Cirkvi? A nakoniec – čo je vlastne doktrína?

Zdá sa, že pre Kaspera a jemu podobných niečo veľmi tekuté. On sám totiž, ako správny krájač postupnej modernistickej teologickej salámy, v roku 2013 navrhoval ženský diakonát ešte len ako laickú službu a výpomoc bez vysvätenia. Podobnú, aká bola v prvých storočiach Cirkvi. Teraz sa však už vývojovo posunul a tvrdí, že práve skutočnosť ženského diakonátu v prvých storočiach je argumentom pre svätenie žien.

A teraz príde trochu progresívneho dekonštruktivizmu a relativizmu: Kasper totiž najnovšie tvrdí, že sa nedá povedať, žeby ustanovenie diakoniek v tej dobe nebolo sviatosťou, pretože tieto „teologické koncepty“ sa vyvinuli v Cirkvi až neskôr!

Ergo, ono to zrejme bolo svätenie, aj keď to nepovažovali za svätenie, pretože vtedy zrejme ešte teológovia úplne nechápali, čo to vlastne svätenie je! 300 rokov po ustanovení Cirkvi! Podľa Kaspera by „bolo nevhodné hľadieť na vtedajšie svätenia len ako na sväteniny, tzn. len ako na symbolické požehnanie“. Takže aj keď si vtedy mysleli, že ide len o sväteniny, tak to podľa kardinála Kaspera predsa len bolo svätenie. Tomu má podľa neho nasvedčovať „aj skutočnosť, že – pokiaľ je mi známe – formuláre pre svätenie diakonov a diakoniek boli rovnaké“.

Zdá sa, že kardinála vôbec nezaujímajú koncily v Orange (441) a Orléanse (533), ktoré výslovne zakazujú vysviacku ženských diakoniek. To všetko na pozadí jeho tvrdenia, že otázka ženského diakonátu „nie je záväzne rozhodnutá doktrínou“.

Zdá sa, že vývoj sa teda bude uberať smerom, ktorý sme už neraz naznačili. Pomocou tejto dialektiky, v ktorej sa budú prelínať pojmy a meniť sa z jedného na druhý, bude zrelativizovaný samotný pojem „svätenia“, a tak sa možno dosiahne vznik nejakého teologického mačko-psa: vysvätenej diakonky, ktorá bude zároveň nevysvätená, podobne ako sú homopáry zároveň požehnané aj nepožehnané.

Kasper tvrdí, že ho nepresvedčil argument, že ženy nemôžu byť vysvätené za diakonky, kvôli tomu, že svätenia na diakona, kňaza a biskupa tvoria spolu nedeliteľnú sviatosť – „ordo“:

„Existovali a existujú teda nezanedbateľné rozdiely v rámci jednej sviatosti svätenia, rovnako ako historický vývoj, ktorý sa orientoval podľa pastoračných potrieb.“

Takže, už sa nám to črtá. Evolúcia bude napredovať.

Kardinál sa v duchu pokroku nakoniec pustil aj do tých, ktorí kritizujú záverečný dokument Svetovej synody. Tí, ktorí ho od začiatku odmietajú, podľa neho „bodajú do Synody a do všetkých, ktorí viac ako dva roky tvrdo pracovali a teraz sú vďační, že so súhlasom pápeža bolo možné plnou dvojtretinovou väčšinou predložiť dokument, ktorý môže byť rozšírený a môže dobre poslúžiť ako plán pre budúcu cestu Cirkvi“.

BM

Zdroj: Vatican News, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)