Európske hodnoty? Aké „hodnoty“ majú vlastne na mysli cirkevní predstavitelia, keď nás pred voľbami vyzývajú ďalej podporovať zhnitý „európsky projekt“?

Branislav Michalka
20. apríla 2024   Politika   Komentár

Záhadné slovné spojenie „európske hodnoty“, ktoré straší v európskom priestore už niekoľko desaťročí, by si konečne zaslúžilo aspoň trochu objasnenia. Je totiž natoľko vágne, že si zrejme pod týmto spojením môžu predstavovať rôzni ľudia rôznych názorov čokoľvek, čo sa v rámci duchovnej a morálnej oblasti zrodilo na území európskeho kontinentu. A oni si to nepochybne aj predstavujú. Každý podľa svojho ideového nastavenia a predovšetkým podľa svojich politických a ideologických cieľov.

Európa je pritom len pomenovanie kontinentu (alebo subkontinentu, ak chcete) a preto nevyjadruje a ani nemôže vyjadrovať svojím menom nič špecificky duchovne a ideovo hodnotové. Na jej území sa postupne vyskytlo nespočetné množstvo morálok, náboženstiev, kultúr, štátnych útvarov a politík. Tie si vzájomne ideovo odporovali. V čom by mal byť tento hodnotový pluralitný guláš pre kresťana atraktívny?

Pohanská alebo kresťanská Európa?

Na území Európy sa napríklad duchovne realizovali veľmi zbožní Kelti a ich kňazi (druidi) veľmi zbožne prinášali keltským bohom masové ľudské obety. Upaľovali ich po stovkách v obrovských drevených panákoch, pri jesennej rovnodennosti prinášali bohyni smrti ľudské obete z každej domácnosti a takto požehnané domy označovali, aby bohyňa videla komu nemá škodiť. Z tohto pekného zvyku sa nám vyvinul súčasný sviatok globálneho pohanského konzumu – Halloween.

Boli tu aj skvelí Heléni, ktorí si užívali svoje drobné pederastické radovánky v rámci pohanského otrokárskeho totalitného systému, oproti ktorému pôsobí súčasná čínska realita ako oddychový rekreačný tábor. Ženy boli zavreté celé dni v dome a boli to len stroje na rodenie bojovníkov. Kto prekročil hranice antického miništátika, upadol okamžite do otroctva, pokiaľ jeho minivlasť nemala s inou minivlasťou dohodnuté zmluvy o nezotročení „cudzinca“, hovoriaceho rovnakým jazykom. Štát – obec, odoberal rodine (čiže fabrike na bojovníkov) chlapcov vo veku 6 rokov, aby z nich vycvičil bojovníkov pod dohľadom usilovných homosexuálnych vojakov-pedagógov, ktorí ich zaúčali skutočne dôkladne a úplne do všetkého. No a samozrejme – vymysleli svätú demokraciu, najlepší politický systém vo vesmíre. Všetkých 40 000 slobodných, vládnucich nad 500 000 otrokmi mohli voliť kamienkami, kto je z nich najlepší.

Statoční Rimania, poverčiví ako tlupa kočovných marginalizovaných občanov, neustále sa vŕtajúci vo vtáčích útrobách, pozorujúci kam letia husi a pýtajúci sa domácich penátov na každé vykročenie z domu, prispeli k tomu, že si helénske zvrátenosti nielen osvojili oni sami, ale ich úspešne rozšírili do celej Európy a prednej Ázie. Choré deti po narodení zabíjali, ako sa na pokrokových ľudí patrí a dlžníkov aj s celou rodinou predávali do otroctva. Vycvičili v tomto úžerníctve diasporických Židov natoľko zdatne, že čoskoro spoznali svojho majstra, ktorý prekonal učiteľa. No a hlavnou zásluhou Rimanov na zachovaní pluralitného charakteru Európy bolo nepochybne prenasledovanie kresťanov, zlých nepluralitných občanov impéria, ktorí chceli nanútiť pokrokovým Európanom len jednu Vieru, jednu Pravdu a jedného Boha.

Kresťanské intermezzo trvalo v Európe (ak uvažujeme o reálnej moci) približne od roku 380 po Kr., keď cisár Theodosius I. Veľký vyhlásil kresťanstvo za štátne náboženstvo impéria, do roku 1789, keď Francúzska revolúcia túto nadvládu kresťanstva radikálne ukončila. Celkovo ide o približne 1400 rokov kresťanskej dominancie v Európe. Pokiaľ vezmeme do úvahy, že príchod Indoeurópanov spoza Kaukazu do Európy sa začal približne v roku 2000 pred Kr., pričom s úctou spomenieme aj pred-indoeurópske obyvateľstvo Európy, ktoré tiež svojou pilnou pohanskou aktivitou prispelo do koša ideovej hojnosti, vychádza nám pomer kresťanských a pohanských hodnôt v Európe na cca 2500 (a viac) rokov v prospech pohanstva a len 1400 rokov v prospech kresťanstva. Pričom treba pripomenúť dosť podstatnú skutočnosť, že momentálne žijeme opäť v pohanskej fáze európskych dejín, čo je fakt, ktorý zrejme mnohým cirkevným predstaviteľom, oslavujúcim „európske hodnoty“, z nejakých záhadných príčin uniká.

Podľa ovocia poznáte ich!

Po tomto vskutku expresnom (a v mnohom zaiste zjednodušenom) exkurze do hodnotového hrnca s hodnotovým euro-guľášom, sa môžeme vrátiť k pojmu „európske hodnoty“, tak milému pokrokovým cirkevným predstaviteľom. Natoľko milému, že sa nám ohľadom jeho zachovania a podpory prihovorili až v dvoch propagandistických textoch, v ktorých nás úpenlivo vyzývajú, aby sme v nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu volili tie správne – proeurópske strany. Rozumejme, strany, ktoré sú plne kompatibilné s politickým projektom Európskej únie, ktoré ho podporujú a plne zdieľajú jeho „hodnoty“.

No ale aké sú to vlastne hodnoty? To spoznáme ľahko, keď sa budeme riadiť zlatým pravidlom Nášho Pána Ježiša Krista. Vzhľadom na Jeho vševedúcnosť sa môžeme spoľahnúť, že nám určite zle neporadil. Toto pravidlo znie: Podľa ovocia poznáte ich!

Toto pravidlo nám umožní ľahko rozpoznať, ktoré „hodnoty“ z nepreberného koša „európskych hodnôt“, ako sa tak počas štyroch tisícročí nahromadili na našom kontinente, si vybrala Európska únia za svoje, a ktoré zrejme konvenujú aj cirkevným predstaviteľom, keď sa Európskej únie ako ich nositeľke neustále dovolávajú. Že to asi nebudú hodnoty kresťanské a že si to biskupi aj uvedomujú, o tom svedčí táto pasáž z ich výzvy:

„Vieme, že Európska únia nie je dokonalá a že mnohé jej politické a právne návrhy nie sú v súlade s kresťanskými hodnotami a s očakávaniami mnohých jej obyvateľov, ale veríme, že sme povolaní prispieť k jej zlepšeniu pomocou nástrojov, ktoré nám demokracia ponúka.“

https://www.comece.eu/wp-content/uploads/sites/2/2024/03/2024-03-13-EU-Elections-Statement-SK.pdf

Výborne, napriek tomu nás pastieri vyzývajú, aby sme tento projekt, ktorého legislatíva nie je (a to nielen ako oni hovoria „v mnohom“, ale dnes už takmer vôbec v ničom, okrem bežných všeobecností, ktoré sú postavené na univerzálnych antropologických konštantách) v súlade s nejakými špecificky kresťanskými hodnotami podporili, a to kvôli nejakým „našim hodnotám“:

„Okrem toho je dôležité, aby sme volili osoby a strany, ktoré jednoznačne podporujú európsky projekt a o ktorých si odôvodnene myslíme, že budú presadzovať naše hodnoty a našu predstavu o Európe, ako je rešpektovanie a podpora dôstojnosti každej ľudskej osoby, solidarita, rovnosť, rodina a posvätnosť ľudského života, demokracia, sloboda, subsidiarita, starostlivosť o náš „spoločný domov“.“

Apropo, prečo sa tu nepíše o „kresťanských hodnotách“, ale len o nejakých „našich hodnotách“?

Aké to sú „hodnoty“? Na vysvetlenie sú nám ponúknuté frázy a vágne pojmy: „… rešpektovanie a podpora dôstojnosti každej ľudskej osoby, solidarita, rovnosť, rodina a posvätnosť ľudského života, demokracia, sloboda…“, ktoré nepredstavujú v súčasnom kontexte nič špecificky kresťanské.

Naopak. Tieto „hodnoty“, vymenované bez explicitne vyjadreného kresťanského kontextu a rámca, môžu dnes znamenať čokoľvek. Preto bude vhodnejšie pozrieť sa na už zmienené „ovocie“ viac ako 70-ročnej kolaborácie európskych cirkevných predstaviteľov na európskom „projekte“, aby sme videli tieto „hodnoty“ v akcii.

Prečo sa máme tváriť, že zhnité ovocie je zdravé?

A tu, pri pohľade na realitu, musíme jednoznačne konštatovať, že vplyv kresťanských hodnôt v Európe kontinuálne klesá, a to práve v priamej úmere k stále väčšej angažovanosti katolíckeho kléru na „európskom projekte“. Slová sú prázdne, ovocie vidíme a zakusujeme. A je to ovocie poriadne hnilé.

Predstavitelia, straníci, úradníci a politici, stavajúci sa za „európsky projekt“ a tí, ktorí majú podľa biskupov presadzovať akési nešpecifikované „naše hodnoty“, pričom sa biskupi úspešne vyhýbajú akejkoľvek zmienke o „kresťanských hodnotách“, nám v praxi jasne ukazujú, čo si pod týmito „hodnotami“ predstavujú. Jedna ukážka za všetky: predstaviteľka tzv. kresťanskej politiky na Slovensku, členka predsedníctva KDH Martina Holečková, nám najnovšie zvestovala, že téma zákazu potratov je polarizujúca a nevhodná:

https://www.postoj.sk/154143/tema-potratov-polarizuje-nechceme-ju-otvarat-neviem-ci-by-som-podporila-polsky-model

Čiže ovocie kolaborácie a sprevádzania európskeho projektu počas celých desaťročí vyzerá nasledovne:

Európsky parlament sa chystá uzákoniť právo na vraždu nenarodeného dieťaťa ako ústavné právo celej Európskej únie (podľa vzoru Francúzska). To je tá „hodnota“ podporovania a rešpektovania hodnoty každej ľudskej bytosti?

https://spravy.rtvs.sk/2024/04/pravo-na-interrupciu-by-sa-mohlo-dostat-do-charty-eu-podla-fora-zivota-ide-o-zlyhanie-pri-ochrane-prava-na-zivot/

https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/633017-europarlament-chce-aby-bolo-pravo-na-interrupciu-zakotvene-v-charte-eu/

Európska únia sa chystá prerozdeľovať nelegálnych migrantov, potenciálnych moslimských teroristov, príslušníkov zločineckých gangov a nepracujúcich večných poberačov štedrých sociálnych dávok do všetkých štátov EÚ. To majú byť tie „hodnoty“ solidarity a rovnosti, ktoré zmieňuje dokument COMECO?

https://euractiv.sk/section/spolocnost/podcast/europarlament-schvalil-migracny-pakt-tesnou-vacsinou/

Európska únia prijíma legislatívu, ktorá má zabezpečiť právo na LGBT rodinu a uznanie tohto práva vo všetkých štátoch EÚ. To sú tie „hodnoty“ rodiny a posvätnosti každého života?

https://christianitas.sk/budu-na-slovensku-duhove-rodiny-aj-bez-suhlasu-obcanov-eu-ide-potichu-zmenit-rodicovske-prava-lgbt-v-celej-unii/

No a tú sladkú „hodnotu“ európskej „slobody“ sme mali možnosť pozorovať napríklad tento týždeň na konzervatívnej konferencii NatCon v Bruseli:

https://christianitas.sk/belgicka-policia-sa-pokusila-nasilne-zatrhnut-konzervativny-samit-zaskoceni-zostali-kardinal-muller-rod-dreher-ci-eric-zemmour/

Ak už pominieme skúsenosti s trojročným pandemickým cvičením, ktoré prinieslo skutočnú záplavu „slobody“ a európskych „hodnôt“.

Eurovlak do pohanského pekla

Samozrejme, tento hodnotový kresťanský debakel je taký zjavný, že sa ho neodvážia popierať ani naši pastieri, avšak prichádzajú s klasickou fintou: práve preto musíme voliť „našich“ predstaviteľov, aby sme zabránili erózii kresťanských hodnôt v Európe.

Skutočne? A čo sme ich doteraz nevolili? Nie je náhodou Európska ľudová strana v Európskom parlamente najsilnejšou frakciou? A nie je táto frakcia eufemisticky už celé desaťročia označovaná ako „konzervatívna“? A nie je náhodou zložená z kresťansko-demokratických európskych strán a ich pohrobkov?

https://sk.wikipedia.org/wiki/Eur%C3%B3pska_%C4%BEudov%C3%A1_strana

A neboli to práve aj predstavitelia týchto kresťansko demokratických strán, ktorí v uplynulých desaťročiach v západnej Európe podporovali, s okúňaním či bez neho, všetky LGBT, gender a eutanázne gebuziny?

Takže: Akí „naši“ predstavitelia? Všetci, čo podporujú Európsku úniu, podporujú evidentne projekt, ktorý je vzhľadom na kresťanské hodnoty deštruktívny. To už môže nevidieť len zaslepenec, alebo skrytý škodca kresťanstva. Naopak, pohanské hodnoty: zabíjanie nenarodených a nepotrebných ľudí, štátom podporovaný náboženský pluralizmus, sexuálna zvrátenosť, totalitné maniere, sekularizované zbožštenie človeka a prírody, sociálne inžinierstvo, centrálne riadené umelé etnické experimenty – to všetko sú evidentne integrálne súčasti európskeho projektu. Neustále postupujúce a nadobúdajúce stále viac moci.

Mýtus o kresťanských otcoch zakladateľoch vyznieva v konfrontácii s reálnymi výsledkami európskeho projektu komicky, a skôr svojou nevierohodnosťou zvyšuje podozrivosť celého kolaboračného naratívu. Európska únia, nebola nikdy kresťanským projektom. Bol a je to sekulárny politický projekt globalistov, ktorí sa rozhodli definitívne premeniť Európu na územie, kde budú hrať pohanské „hodnoty“ po 1500-ročnej pauze opäť prím.

Ten, kto sa pozrie okolo seba a porovná súčasnú spoločenskú a politickú realitu a „hodnoty“, ktoré táto realita presadzuje a na ktorých stojí, by musel byť slepý, aby nevidel, aké „dedičstvo“ táto spoločnosť nasleduje. Je to dedičstvo pohanských tisícročí. A nielen to, ale aj dedičstvo – protikresťanských storočí. Pretože teraz sa nachádzame v podstatne rafinovanejšej verzii pohanstva, ktoré už má skúsenosti s kresťanstvom a vie, čo chce dosiahnuť.

Frázy a mýty o kresťanskom pôvode európskeho projektu nás nemusia zaujímať. Ďalšie zlaté pravidlo pozorovaní politickej reality totiž znie:

„Nie je dôležité, kto napísal cestovný poriadok vlakov, ale to, či vlaky podľa neho jazdia a ako jazdia.“

A rozbehnutý eurovlak smeruje jednoznačne do pohanského pekla.

PDF (formát pre tlač)