Arcibiskup na moslimsko-katolíckej konferencii: Nasledovať Krista dnes znamená uznávať náboženský rozmer iných náboženstiev

22. júla 2024   Krátke správy

Bez väčšieho záujmu katolíckych médií, vrátane slovenského vydania Vatican News (nie však anglického a českého) prebehla a v piatok bola ukončená v chorvátskom meste Rijeka, spoločná konferencia s názvom Kresťanstvo a islam – služba bratstvu v rozdelenom svete. Ide o už tretí ročník Stredomorských teologických stretnutí.

Išlo o dobre zastúpenú akciu, na ktorej sa zúčastnila aj synodálna hviezda katolíckej ženskej emancipácie Nathalie Becquartová, rehoľníčka, podsekretárka Synody o synodalite a „žena roka“ 2023 v časopise Forbes. Hlavným posolstvom konferencie bola výzva sestry Nathalie:

„Cirkev sa nesmie báť rozmanitosti, pretože ju v sebe už nosí a nevynucuje si uniformitu.“

Prvú časť konštatovania (pretože ju už v sebe nosí) možno vnímať aj ako nechcené priznanie, že Cirkev už je infiltrovaná multireligionizmom a synkretizmom a druhá časť (nevynucuje si uniformitu), vzhľadom napríklad na prenasledovanie tradičnej liturgie a identifikovanie sa Cirkvi s uniformnými pandemickými opatreniami, môže vyvolať na tvárach jedine úsmev.

Podľa výstupov z konferencie, konkrétne od sr. Nathalie Becquartovej „synodálna Cirkev (predtým katolícka???; pozn. red.) je povolaná praktizovať kultúru stretávania a dialógu s veriacimi iných náboženstiev“. Rok Synody o synodalite (2023 – 2024), v ktorej je členkou vedenia, je podľa nej „príležitosťou naučiť sa, čo to znamená žiť jednotu v rozmanitosti“.

Sestra Nathalie nás však poučila aj o zásadných nutných zmenách v Cirkvi. Tá je podľa nej (ale z vlastnej hlavy to určite nemá) „povolaná ísť so všetkými, nielen s katolíkmi, kresťanmi a ľuďmi iných vyznaní“. A následne pridala teologickú inováciu:

„Synodalita mení rozdiel medzi hierarchiou, ktorá je ecclesia docens (cirkev učiaca) a laikmi, ktorí sú ecclesia discens (cirkev učiaca sa).“

To je zaiste zaujímavý postreh a pokiaľ ho dobre chápeme, tak by si teraz mali všetky zložky Cirkvi nárokovať na to, aby boli cirkvou učiacou aj učiacou sa zároveň! Pokiaľ sa však hierarchovia majú učiť od Božieho ľudu, a Boží ľud – teda laici majú učiť hierarchov a klérus, potom je zvláštne, že kritici tradičných kresťanov sa proti nim neustále dovolávajú nejakého súčasného učiteľského úradu a poslušnosti. Aký však „učiteľský úrad“, keď sme podľa sestry Nathalie všetci učiteľmi?

Na stretnutí sa zúčastnili prednášajúci katolíci, protestanti, pravoslávni a aj moslimovia. Reprezentant tých posledných, Mohamed Abdelsalama, generálny tajomník Zajdovej ceny za ľudské bratstvo, poslal konferencii posolstvo. Ďalší rečník, miestny arcibiskup Mate Uzinić upozornil s pravou politickou vyspelosťou, ktorá sa stáva už štandardnou výbavou našich pastierov, na nebezpečenstvo, ktoré asi považujú za najväčšie pre Cirkev, na rozdiel od synkretizmu a vieroučného chaosu:

„Rastú populistické strany, ktoré svoje hľadanie identity zakladajú na odmietaní solidarity a na národnom egoizme.“ Podľa neho tiež „ak odmietame spoločenstvo s druhými, tak odmietame základné posolstvo kresťanstva“.

Arcibiskup tými „druhými“ a „spoločenstvom“ však ani tak nemyslí kresťanov a ich spoločenstvo, ako skôr moslimov, aj keď aj pri kresťanskom „spoločenstve“ by sa dalo polemizovať, či ide o „základné posolstvo kresťanstva“, ktoré je predsa obsiahnuté v Šiestich hlavných cirkevných pravdách:

1. Boh je len jeden.
2. V Bohu sú tri božské osoby: Otec, Syn a Duch Svätý.
3. Syn Boží sa stal človekom, aby nás vykúpil a spasil.
4. Boh je spravodlivý sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých tresce.
5. Duša ľudská je nesmrteľná.
6. Milosť Božia je na spásu potrebná.

Kde je v tomto skutočne základnom posolstve kresťanstva zmienka o nejakom „spoločenstve“ a dokonca s moslimami, to nám uniká.

Podľa Uzića „otvorenie európskych spoločností moslimským migrantom od druhej polovice 20. storočia prinieslo novú formu spolužitia, ktorá ponúka nové príležitosti“.

O týchto „nových formách spolužitia“ už niečo vedia európske ženy, ktoré sa boja chodiť večer po uliciach, aj školáci, ktorí radšej konvertujú sami na islam, aby mali pokoj v multikultúrne obohatenej triede. A je tiež pravdou, že najmä moslimom ponúkli tieto nové formy aj „nové príležitosti“. Arcibiskup dodáva, že tieto „úspešné modely dialógu“ a „skúsenosť sekulárneho spolužitia“ v nás môžu „vzbudiť múdrosť, ktorá nás zbaví strachu“.

Arcibiskup z Rijeky tiež vysvetlil, čo to znamená byť dnes nasledovníkom Krista. Znamená to „objavovať a uznávať náboženský rozmer iných náboženstiev“. Na podporu svojich myšlienok citoval autoritu na slovo vzatú – otca Tomáša Halíka, ktorý sa prihováral účastníkom predchádzajúcich ročníkov tejto konferencie.

BM

Zdroj: Vatican News, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com

PDF (formát pre tlač)