Ďalšia socha T. G. Masaryka na Slovensku. Označil Hlinku za hlupáka a odmietal existenciu slovenského národa. Slovenské sochy miznú, „Tatíček“ sa vracia…
17. septembra 2026
Politika
Progresivizmus
V Nitre (sic!) bude inštalovaná k veľkej radosti všetkých progresívnych živlov už druhá (po roku 1989) slovenská socha prvého prezidenta Československej republiky T. G. Masaryka, pravdepodobne ako symbol večného boja pokroku a demokracie proti slovenskému bačotmárstvu, postsedliactvu a dezolátnosti. Iné sochy nám zase miznú. To je však už ten večný kolobeh sôch v prírode…
V očiach „slušných ľudí“ sa tak opäť dostáva zadosťučinenie postave, ktorá v ich ponímaní stelesňuje odpor voči temným stránkam slovenského národa, reprezentovaným najmä notorickými slovenskými odporcami T. G. Masaryka, počnúc Vajanským a Škultétym a končiac Hlinkom a Sidorom. (Pokiaľ by niekto chcel dodať „končiac Tisom“, aby to ešte trochu „zatemnil“, tak treba podotknúť, že Tiso sa nikdy počas života T. G. Masaryka ako jeho zásadný oponent nedeklaroval. Skôr naopak, oproti radikálom vystupoval skôr ako umiernený.)
zdroj: Nespechej.cz
Paradoxne, alebo schválne, k tejto novej inštalácii už druhej sochy, sa na celom Slovensku nachádza napríklad len jedna socha S. H. Vajanského, najzúrivejšieho oponenta T. G. Masaryka už z čias pred I. svetovou vojnou a dejateľa, ktorý sa o slovenský národ reálne zaslúžil a vôbec o jeho existencii nepochyboval. A aby nebolo zábavy a zrejme aj rituálnej pomsty konca, tak prvá socha „Tatíčka“ po roku 1989 bola nainštalovaná na Vajanského nábreží v Bratislave! Ergo – Vajanský na svojom nábreží sochu nemá, ale zato ju tam má jeho hlavný odporca, ktorému Vajanský otvorene nadával do liberálov a neznabohov.
To je tá slovenská zvrchovanosť a suverenita. Alebo skôr hlúposť…
Denník N napriek očividnej radosti zároveň smutne konštatuje, že staronová socha ich miláčika „na celom Slovensku bude iba druhá“. Že mnohí slovenskí dejatelia nemajú na Slovensku žiadnu sochu, ale zato tento pán, ktorý tvrdil, že slovenský národ neexistuje má už dve, to ich evidentne netrápi.
Je to pochopiteľné, pretože oni nielenže nariekajú nad nedostatkom sôch milovaného Tatíčka, ale zároveň aj radostne vítajú každé zmiznutie nejakej sochy tých slovenských dejateľov, ktorí im nezapadajú do ich liberálnej, progresívnej a sekularistickej koncepcie súčasnej slovenskej eurokolónie. Sochu (bola to len busta) Ferdinanda Ďurčanského úspešne odpratali z Rajeckých Teplíc a o nejakej soche Karola Sidora, ktorý sa vzoprel (a pritom to majú progresívci predsa radi) národno-socialistickým Nemcom a odmietol vyhlásiť samostatné Slovensko, sa nám môže len snívať. Sochu biskupa Vojtaššáka v Dolnom Kubíne sa tiež chystajú odpratať, no a niektoré osoby, ako napríklad Jozef Tiso, nemôžu mať ani ulicu, aj keď komunistické totalitné osoby majú v EÚ nielen svoje ulice, ale aj sochy. Ernesto Che Guevara má napríklad sochu a celé námestie totkaj hneď v susednej Viedni.
Staronový Masaryk je vymodelovaný v nadživotnej veľkosti (má viac ako 2 metre) a veselo tróni centru Nitry. Možno sa teda oprávnene opýtate: Akí ďalší slovenskí novodobí (nekomunistickí) dejatelia a politici majú v Nitre sochu? Navyše v nadživotnej veľkosti.
Takže čítajte a učte sa suverénni Slováci: Andrej Hlinka má v Nitre pamätníček s malou plaketou
v priemere cca 30-40 cm, zastrčený pri obchodnom dome na periférnom sídlisku Chrenová:
https://www.nitralive.sk/spravy/15570-v-nitre-dnes-odhalili-pamatnik-andreja-hlinku
Treťou sochou – pamätníkom moderného nekomunistického slovenského dejateľa v Nitre je socha M. R. Štefánika, ktorá sa nachádza v pričlenenej obci Nitra-Janíkovce, pri letisku. Lenže aj to je len busta osadená do pamätníka, pričom ten ako celok (podobne ako pamätník Andreja Hlinku) rozmermi nesiaha milovanému Tatíčkovi ani po členky. Nedali sa postaviť väčšie a v centre?
Aby bol život veselší, tak v Nitre skutočne kedysi aj stála podobne monumentálna socha M. R. Štefánika ako je teraz Masarykova, práve pred tou istou budovou súdu a na tom istom podstavci, kde bude teraz stáť (a kde do roku 1938 stál) Tatíček a dokonca sa v roku 2008 špekulovalo o jej znovuinštalovaní.
Ako sa monumentálny Štefánik dostal v roku 1939 na bývalý Masarykov podstavec? V prvom rade treba povedať, že socha T. G. Masaryka bola v roku 1938 odstránená, lebo tento politik bol oprávnene vyhodnotený ako notorický nepriateľ slovenskej samostatnosti. Po obsadení Levíc, kde sa Štefánikova socha nachádzala, maďarskými vojskami, ho zachránili a preniesli slovenskí vojaci do Nitry, kde bol až do roku 1946. Po roku 1946 bola socha prevezená späť do Levíc a neskôr komunistami zničená. Možno v rámci boja proti slovenskému buržoáznemu nacionalizmu.
V roku 2008 to vyzeralo ešte na obnovu sochy:
https://www.sme.sk/domov/c/pred-budovou-krajskeho-sudu-v-nitre-by-mala-stat-socha-m-r-stefanika
Avšak odrazu v roku 2012 prišla zlá správa, že na obnovenie Štefánikovej sochy nie sú peniaze:
https://my.sme.sk/nitra/c/na-sochu-generala-pred-sudom-nie-su-peniaze-zbierkam-sa-nedari
Avšak na prekvapenie mnohých, sa na reinštaláciu sochy osoby, ktorá neuznávala existenciu slovenského národa a o jeho vrcholnom politickom predstaviteľovi, katolíckom kňazovi Andrejovi Hlinkovi sa vyjadrovala ako o hlupákovi, peniaze našli. Zaiste, osadenie starej sochy je určite lacnejšie ako výroba novej sochy, ale našli sa. A na Štefánika sa už nečakalo. Veď načo? On ho ten Tatíček aj tak nemal až tak rád, aj keď bol Štefánik uvedomelý slobodomurár a agnostik.
A to všetko na pozadí toho, ako ešte aj liberálny plátok Denník N priznáva, že obyvatelia Nitry nie sú z Masarykovej sochy príliš nadšení:
„Teraz sa vďaka rekonštrukcii priestranstva pred súdom vracia na pôvodné miesto, hoci nie všetci Nitrania sú z toho nadšení. Vravia, že nemal k Slovensku vzťah, neuznával slovenský národ, vracajú sa aj niektoré konšpirácie.“
– No, zdá sa, že jediné, čo sa zatiaľ reálne na Slovensko vrátilo je T. G. Masaryk a to, čo predstavoval: trápny antislovakizmus, hysterický antikatolicizmus, liberalizmus a progresivizmus.
Po takmer 40 rokoch od prevratu v roku 1989 je teda konečne opäť všetko v najlepšom progresívnom a liberálnom poriadku. Z Nového mosta je opäť Most SNP ako za socializmu, sochy a názvy po nepríjemných postavách slovenských dejín zmizli, na Vajanského nábreží tróni Masaryk a teraz sa môžeme tešiť aj na jeho druhú monumentálnu sochu v Nitre. A možno príde nakoniec aj Beneš. Alebo rovno Ursula?
Nič by sa nakoniec až také hrozné nestalo. Veď slovenský euroobčan a „slušný človek“ je už dokonale skrotený a vycvičený. Určite sa poteší aj Ursule, pokiaľ mu k nej pristavia pekný supermarket, ihrisko a cyklotrasu.
Branislav Michalka
Zdroj: Denník N, titulný obrázok, zdroj – Nespechej.cz
Najnovšie články
Na konzervatívnej strane internetu
